Young Fathers: Nie sme žiadne popové hviezdy, čo robia karaoke

Ich debutový album sa najskôr šíril len v úzkej komunite fanúšikov, no keď získal najprestížnejšiu britskú hudobnú cenu Mercury Music Prize, stali sa veľkým menom. Young Fathers žijú v Edinburghu, keď sme robili rozhovor s „G“ Hastingsom, nachádzali sa v Kapskom Meste, a dnes vystúpia v Bratislave v rámci akcie Electronic Music Beats. Práve oni sú pre mnohých hlavnou hviezdou večera v bratislavskej Refinery Gallery, kde vystúpia spoločne s britskými Archive, americkým producentom menom Son Lux a mladou Izraelčankou Adi Ulmansky.

Vaše turné vyzerá dosť nabité. Ako znášate, že vás odrazu pozná veľa ľudí a cestujete po celom svete?

Z Južnej Afriky sa presúvame do Európy, okrem Slovenska nás čakajú dva koncerty v Rusku, v Moskve a Petrohrade, potom šesť týždňov v Amerike. Keď chce byť niekto muzikant, musí sa zmieriť s tým, že veľa cestuje, stretáva nových ľudí a hráva na rôznych miestach. Ak ho to nebaví, mal by robiť niečo iné. Práve koncerty sú dnes najideálnejším spôsobom, ako svoju hudbu dostať k ľuďom.

Na Slovensku ste mali premiéru už vlani ako neznáma mladá skupina z Británie.  Spomínate si ešte na koncert v Stanici Žilina-Záriečie?

Keď vystupujete v priestore postavenom z prepraviek na pivo, ktorý je priamo na železničnej stanici, na to len tak nezabudnete. Ľudia boli navyše veľmi milí a skvele nás prijali, bol to parádny večer. Bývali sme v hoteli s bizarným názvom, ten si síce už úplne presne nepamätám, len viem, že to meno úplne sedelo, hahaha. (Pozn.: Išlo o hotel Galileo.)

Odkedy ste získali Mercury Music Prize, stali ste sa známi a hrávate aj na veľkých festivaloch. Nehodí sa vaša hudba viac do klubov?

Určite áno, je trochu frustrujúce stáť na obrovskom pódiu, kde vás od prvých radov s fanúšikmi delí niekoľko metrov. Máme radšej bližší kontakt a intímnejšie priestory. Vtedy naša hudba funguje najlepšie.

To je aj prípad bratislavskej Refinery Gallery. Čo máme vlastne čakať od vášho koncertu?

Hráme štyria, s bubeníkom Stevenom Morrisonom. My traja rapujeme a spievame, ja mám ešte na starosti klávesy a elektronické zvuky. Určite to bude mix nášho debutu Dead a nového albumu, ale možno zaradíme aj niečo z našich prvých „mixtejpov“. Snažíme sa neopakovať to isté a každý večer urobiť trochu inú zostavu piesní. Aj ich prevedenie sa často líši – naživo dosť spontánne improvizujeme. Nie sme žiadne popové hviezdy, ktoré vlastne každý večer robia len zasrané karaoke. Nudiť sa treba inde než na pódiu. Ale inak naše najlepšie koncerty prišli často vtedy, keď sme sa pohádali alebo poriadne nefungovala zvuková technika. Keď je človek v strese, môže ho to nabudiť viac, ako keď je všetko v poriadku.

Museli ste sa asi dobre zabávať, keď sa novinári snažili nálepkovať váš album Dead. Je to eklektický mix viacerých rôznych žánrov.

Hlavný dôvod, prečo sme začali spolu robiť hudbu, bol, že sme nenašli nič, čo by nás celkom uspokojovalo. Namiesto nadávania sme skúsili niečo urobiť sami. A keďže sa nám páči veľa rôznych vecí od tradičnej africkej hudby cez moderný džez až po hip-hop, to všetko sa, pochopiteľne, v našich pesničkách muselo premietnuť. Ale my to nemusíme nijak škatuľkovať, to je úloha vás novinárov. Nám je dosť jedno, či nás niekto nazve „psychedelic hip-hop boyband“ alebo inak.

V jednom interview ste vyhlásili, že Mercury Music Prize vám nepovedala nič, čo ste nevedeli. Čo pre vás teda znamenala?

Máme už dosť sebavedomia a vieme, že sme vytvorili niečo silné, za čím si stojíme. Samozrejme, ocenenie nám pomohlo získať väčšiu pozornosť a rýchlejšie sme nabrali ďalších fanúšikov. A finančná prémia 20-tisíc libier hudobníkovi zjednoduší nahrávanie ďalšieho albumu, ale doň by sme sa pustili, aj keby sme nevyhrali. Vďaka prémii sme mohli odísť nahrávať do Berlína, do mesta, kde vznikli slávne albumy Davida Bowieho či Lou Reeda, a vypadnúť z Edinburghu, kde by nás stále niekto rušil. Mohli sme sa lepšie sústrediť a myslím, že sa to odrazilo aj na atmosfére nahrávky.

Keď spomínate nový album, názov White Men Are Black Men Too je odkazom, že všetci máme niečo spoločné?

Existuje množstvo uhlov videnia sveta. Bolo by skvelé, keby sa ľudia zamysleli nad tým, ktorý im je vlastný, a dokázali pochopiť tie ostatné. Svet je pestrofarebný – nedá sa zužovať na to, či je niekto čierny alebo biely. Koniec koncov, kto je toho lepším príkladom, ak nie naša skupina? Môžno to znie ako frázy, ale je to tak.To je hlavný étos nášho nového albumu.