Denník N

Elektrina niekedy chýba, niekedy je jej priveľa. Ako to funguje?

Foto - sxc.hu
Foto – sxc.hu

Ročne platí bežná paneláková domácnosť asi 20 eur za to, že niektoré elektrárne sú ochotné sa zapnúť či vypnúť podľa toho, či je v sieti dosť alebo málo elektriny.

Na prípadné výpadky či príliš veľký tok elektriny v kábloch sú už naši dispečeri elektrických vedení pripravení. Majú zmluvy s výrobňami, ktoré môžu chýbajúcu elektrinu vyrobiť, alebo sa na príkaz vypnú.

Môžu ich využiť aj pri zatmení slnka, ktoré sa očakáva v piatok 20. marca, a ktoré postupne povypína viac solárnych elektrární.

Zálohové elektrárne sa nevypínajú a nezapínajú zadarmo. Za špeciálnu službu inkasujú aj špeciálne platby.

Suma ich môže zaujať

Slovenská elektrizačná prenosová sústava spravidla nezverejňuje, koľko takýmto výrobcom posiela. Ceny by mali byť výsledkom súťaže.

Cena za pohotovostnú elektrinu sa môže líšiť napríklad podľa toho, ako rýchlo elektráreň dokáže nabehnúť. Neoficálne sa hovorí o sumách aj vyše 100 eur za každú megawatthodinu takejto „regulačnej elektriny“.

Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre tento rok uvádza ako najvyššiu možnú cenu, s ktorou sa môžu záložné zdroje u správcu elektrickej siete uchádzať o niektoré typy zákaziek na stabilizáciu napätia vo vedení, vo výške 150 eur za megawatthodinu elektriny.

Keby fungoval takýto cenový strop v praxi, je to pre elektrárne dostatočná motivácia pomáhať sieti. Na burze sa totiž bežne megawatthodina elektriny predáva po 35 eur.

Paroplyny aj prečerpávacie elektrárne

Dispečeri môžu siahnuť po širokej škále výpomocnej elektriny. Môžu si ju zobrať napríklad z takzvaných paroplynových cyklov, ktoré vyrábajú elektrinu a teplo na plynovej báze. Ich výhoda je v tom, že dokážu dodať veľa elektriny a aj rýchlo nabehnúť. Pomôcť tak môžu aj pri zatmení, ktoré prichádza rýchlejšie než bežná noc.

Takýto paroplyn je napríklad v Bratislave. Jeho prevádzka sa donedávna zakladala na tom, že mal komu predávať aj vyrobené teplo, a to konkrétne Bratislavskej teplárenskej.

Dnes už paroplyn zmluvu na odber tepla nemá, a tak preň môže byť výpomoc s udržiavaním siete vítanou obchodnou príležitosťou. Môže tak zarobiť aspoň na elektrine, ktorú sa mu samotnú bez tepla pri dnešných cenách elektriny na burze príliš vyrábať neoplatí.

V praxi často dispečeri siahajú aj po prečerpávacích elektrárňach, ktoré dokážu elektrinu nielen dodávať, ale ju aj odoberať z obehu.

Také majú pod sebou napríklad Slovenské elektrárne. Hovorkyňa firmy Jana Burdová vysvetľuje, že tie ich sú k dispozícii dispečerom pri náhodných výpadkoch, ktoré sa nedajú vopred predvídať, ako aj pri „prechode medzi nočným útlmom a dennou špičkou“.

Úspora paliva zasa môže motivovať „atómky“, aby ubrali z výroby, a zabúdať netreba ani na tepelné elektrárne, ktoré tiež môžu pomôcť.

Pavel Šimon zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu si myslí, že u nás máme dosť záložných zdrojov pre prípad výpadku soláru počas zatmenia.

Je to zahrnuté v cene

Fakt je, že s tým, že slnko občas nesvieti a aj iné zdroje môžu vypadávať, sa ráta už dlhé roky. Počíta s tým aj faktúra, ktorú platíme za elektrinu, je na nej položka s názvom „systémové služby“.

Má pomáhať s nákladmi na nábeh pohotovostnej elektriny. Bežná paneláková domácnosť cez túto zložku faktúry ročne zaplatí asi 20 eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie