Denník N

Mars ako modrá planéta? Náš sused mal kedysi obrovský oceán

Vizualizácia oceánu na Marse. FOTO - NASA/GSFC
Vizualizácia oceánu na Marse. FOTO – NASA/GSFC

Analýzou molekúl vody z atmosféry Marsu vedci zistili, že pred miliardami rokov bol na ňom obrovský oceán, ktorý pokrýval takmer celú severnú pologuľu červenej planéty.

Šanca, že na červenej planéte objavíme život, je o niečo vyššia. Vedci zistili, že v minulosti takmer celú severnú pologuľu Marsu pokrýval obrovský oceán. O výskume Geronima Villanuevu z NASA Goddard Space Flight Center a tímu včera informoval vedecký časopis Science.

Oceán na Marse

Zo zistení publikovaných v Science vyplýva, že dávno v minulosti zaberal oceán takmer 20 percent povrchu Marsu. Celkový objem vody dosiahol úctyhodných 20 miliónov štvorcových kilometrov, čo je viac, ako je dnes v Severnom ľadovom oceáne na Zemi.

Hoci je v súčasnosti povrch Marsu suchý a studený, tesne po svojom sformovaní pred 4,5 miliardami rokov bol teplý a vlhký. Kľukatili sa na ňom rieky a voda žblnkala v jazerách a moriach.

Pritom iba pred 10 rokmi si vedci mysleli, že voda na Marse nikdy nevytvorila väčšie plochy vo forme oceánov a morí, ktoré by mali dlhodobé trvanie. Dnes sa zdá, že sa s touto predstavou musíme rozlúčiť.

„Hlavnou otázkou je, koľko vody bolo na Marse, keď bol mladý, a koľko vody stratil,“ povedal Michael Mumma, spoluautor štúdie a pracovník Nasa Goddard Space Flight Center v americkom Marylande.

Aby to vedci zistili, namierili na Mars tri najväčšie infračervené teleskopy a po dobu viac ako šesť rokov (čiže tri roky na Marse) študovali molekuly vody v jeho atmosfére. Podarilo sa im tak vytvoriť infračervené mapy, ktoré zaznamenávali atmosférický pomer medzi normálnymi a ťažkými molekulami vody na odlišných miestach a v rôznych ročných obdobiach planéty.

Dve vody

Voda na Marse, tak ako na Zemi, obsahuje buď dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka (H2O), alebo sa vyskytuje v inej forme, keď je jeden z atómov vodíka nahradený atómom deutéria, takzvaným ťažkým vodíkom (HDO).

Tieto dva druhy vody majú odlišné vlastnosti a správajú sa inak – voda H2O je ľahšia ako voda HDO. Preto je pre ňu jednoduchšie uniknúť z povrchu Marsu a vypariť sa do atmosféry, kde ju slnečné žiarenie „rozbije“ na kyslík a vodík, ktorý následne unikne do voľného priestoru.

Pretože je voda HDO ťažšia, na povrchu planéty sa udrží skôr. Zo štúdia pomeru výskytu týchto dvoch druhov vôd na Marse boli vedci schopní určiť, koľko vody bolo kedysi na planéte, uvádza Space.

O svojom objave informuje NASA v inštruktážnom videu. NASA – Measuring Mars‘ Ancient Ocean. Zdroj – Youtube

Merania

Z analýzy atmosférickej vody v okolí polárnych čapíc Marsu – zmes vodného a suchého ľadu na severnom a južnom póle – vedci zistili, že tieto čapice obsahujú obrovské množstvo vody s deutériom (HDO). A z týchto údajov vypočítali ekvivalentné množstvo „normálnej vody“ H2O, ktoré sa v minulosti muselo odpariť do atmosféry a následne do kozmu.

Ich odhad je, že polárne čapice dnes koncentrujú iba 13 percent z celkového objemu vody, ktorá bola kedysi na Marse. Až 87 percent sa teda postupne vyparilo. Ide o objem, ktorý by pokryl celý povrch červenej planéty do výšky 137 metrov.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa však tento oceán rozkladal iba na území severnej pologule. V najhlbších miestach meral 1,6 kilometra a zaberal až 19 % plochy planéty. Na porovnanie, Atlantický oceán pokrýva 17 % povrchu Zeme, píše sa v tlačovej správe NASA.

Toto obrovské množstvo vody bolo na Marse po milióny rokov. Postupná redukcia atmosféry na planéte však viedla ku strate tlaku a tepla. Voda tak začala unikať do kozmu. Zvyšok zamrzol a vytvoril spomínané ľadové čapice v okolí severného a južného pólu, uvádza Guardian.

Život na Marse?

„Teraz už vieme, že na Marse bola voda oveľa dlhšie, ako sme si pôvodne mysleli,“ povedal Michael Mumma pre Guardian. A kde je voda, stúpa aj pravdepodobnosť výskytu života.

Už v minulosti zistil rover Curiosity z NASA, ktorý na Marse pristál v roku 2012, že na planéte bola stojatá voda po dobu 1,5 miliardy rokov, čo je dlhšie, ako trval vývoj života u nás Zemi.

„Čím dlhšie sa voda na planéte nachádza na jednom mieste, obzvlášť v období geologických zmien, tým väčšia je pravdepodobnosť, že by mohla byť vhodným prostredím na vznik alebo šírenie života. Oceán by týmto kritériám vyhovoval.“ povedal Charles Cockell, profesor astrobiológie z Univerzity v Edinburgu pre Guardian. Na druhej strane skutočnosť, že je nejaké miesto vhodné na život, ešte neznamená, že na ňom život aj bude, dodal Cockell.

V roku 2018 vyšle aj Európska vesmírna agentúra k červenej planéte svoj rover, pomenovaný ExoMars. Aj on bude, okrem iného, pátrať po stopách života.

Nie všetci vedci sa však k záverom štúdie hlásia. Napríklad Ashwin Vasavada, ktorý pracuje na misii Curiosity a v Jet Propulsion Laboratory v americkej Pasadene, sa nechal počuť, že teóriu o oceáne na Marse považuje iba za „hypotézu“.

Až budúcnosť ukáže, či ďalšie merania iných tímov túto teóriu skutočne potvrdia, alebo vyvrátia.

Dostupné z: DOI: 10.1126/science.aaa3630

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Veda

Teraz najčítanejšie