Denník N

Ruský trolling je tradícia

Ilustrácia - Shooty
Ilustrácia – Shooty

Pre Rusov bolo vždy dôležitejšie, ako ich krajina vyzerá navonok, než aká je realita.

Socialistický realizmus je zvrátený umelecký smer, ktorý pôvodne vznikol v Sovietskom zväze, mal „slúžiť ľudu“ a oficiálnej ideológii, jeho úlohou bolo ilustrovať výhradne kladné stránky režimu, mal hovoriť o realite nie „aká je“, ale „aká by mala byť“. To nám je dôverne známe aj zo súčasnosti, však?

Pre Rusov bolo totiž vždy dôležitejšie, ako ich krajina vyzerá navonok, než aká je realita, preto sa za posledných sto rokov stali majstrami v propagande, a preto tak znepokojujú svet klamstvami fabrikovanými na objednávku.

Príbehy z čias hladomoru na Ukrajine z konca dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia sú, myslím, dostatočne známe. Súdruhovia pozvali delegácie z celého sveta (vrátane, mne mimoriadne odporných, francúzskych salónnych komunistov – táraniny o proletariáte zapíjané drahým koňakom) a ukazovali im precízne pripravené potemkinovské dediny so šťastnými ľuďmi. Keď sa vrátili domov, všetci rozhorčene písali, že fámy o sovietskej biede a nedostatku sú len lživým nepriateľským ohováraním. A spokojne išli spať, kým od hladu, nepozorovane, umierali milióny ľudí.

Moja mama, scenáristka a novinárka, často spomínala, ako ju v sedemdesiatych rokoch časopis Slovenka vyslal do Moskvy spraviť rozhovor s kozmonautkou Valentinou Tereškovovou. Mimo mesta sa nesmela pohnúť, všade s ňou chodila sprievodkyňa, ktorá ju presne navigovala. Mama chcela spoznať ruský vidiek, lákalo ju Gruzínsko alebo aspoň nejaká okrajová štvrť, kde pulzuje život, odpoveď bola rovnaká – „Nevazmóžno!“ Pre vznikajúci článok jej predviedli „typickú ruskú rodinu“ – v rozľahlom byte býval muž, žena a dve dcéry, na raňajky sa servíroval kaviár a šampanské, čo už mojej mame začalo byť trochu čudné. Spýtala sa dievčatiek, ako sa volajú. Prvé povedalo, že Irina a druhé – tiež Irina. Vtom zasiahla ich „matka“, ktorá vyhlásila, že sa im to meno tak páčilo, že nevedeli odolať. Večer to dorazila ešte sprievodkyňa, ktorá sa počas večere v drahej reštaurácii napchávala ako o dušu, pričom občas niečo šupla aj do vrecka, a na maminu otázku, ako býva ona, mierne opitá vykoktala, že v malom byte žije ešte s dvomi ďalšími rodinami.

A do tretice. Sovietsky zväz som navštívil v roku 1989 v rámci stredoškolského výletu (pomerne výstredný nápad, ale čo už). Z hodín ruského jazyka som mal predstavu o bohatej krajine so šťastnými ľuďmi, obrovské obilné lány, ihriská plné spokojných pionierov, večne sa usmievajúcich robotníkov. Po celonočnej ceste vlakom som však vystúpil v inom svete. Šediví ľudia, vlečúci sa ulicami – ešte aj tváre mali akési sivé, tak sa mi to vtedy zdalo. V zelovoci vo výklade štrk, žiadne ovocie či zelenina, len sardinky v „tomáte“ a maslo na váhu. Keď som chcel priniesť niečo domov, v celom meste som objavil iba jediný druh karamelových cukríkov – pravdaže, pod štyrmi rozličnými názvami.

Rusko je, skrátka, krajina, kde by včera zúfalo chcelo byť zajtra – ibaže nie je. A trollovia tradične tvrdia pravý opak. Knieža Potemkin naozaj mohol byť iba Rus!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie