Kto bude štrajkovať, ak nie Detvania? Od pondelka idú na to, chcú pridať 45 eur

Detva sa počas sviatku Troch kráľov pripravovala na štrajk. Hoci zamestnancov strojárskej fabriky PPS Group ešte delili od ostrého štrajku tri dni, nik nepochyboval, že sa tak v pondelok o šiestej ráno aj stane. Rokovať o uzavretí kolektívnej zmluvy a požadovanom zvýšení platov už cez sviatok a víkend nemal kto, a vlastne to ani nikto neplánoval.

Má takmer sedemdesiat, je dôchodkyňa a tak ako mnohí z Detvanov pracovala v Podpolianskych strojárňach. Strojárska fabrika zamestnávala celé rodiny. Pred aj po revolúcii.

Spomienkový optimizmus a zlí Česi

Okolo roku dvetisíc zarábala desaťtisíc korún (vyše 330 eur) mesačne a skromne hovorí, že sa z toho dalo vyžiť. Aj muž tam robil. Takí zvárači zarábali za ťažkú robotu o dve- až päťtisíc korún viac. „To bolo dosť.“

Po „úrodných“ rokoch prišla konverzia zbrojárskeho priemyslu a v roku 2002 sa firma dostala do konkurzu. Prepustili väčšinu zamestnancov a s nimi odišla aj Detvianka.

„Robili sme vojenský špeciál, ale aj všeličo iné. Naše výrobky boli také kvalitné, že pracovali aj na Sibíri. Lenže – však viete, ako to bolo. Čechom sa nepáčilo, že sme úspešní, tak zlikvidovali vojenskú výrobu a už to išlo…,“ rozpráva pani a nič ju nepresvedčí o tom, že konverzia nebol biznis na úkor Detvanov.

Bývalá zamestnankyňa PPS vie, že vo fabrike sa chystajú štrajkovať. Rozprávali sa o tom doma s manželom. „Muž vraví, že to už s tými požiadavkami trochu aj preháňajú.“

Len tak medzi rečou povie, že hádam to dopadne dobre, neprepustia ich a fabriku nezatvoria. V Detve uvažujú aj o takomto scenári. Pamätajú si ešte, keď v roku 2002 zostali zo dňa na deň na ulici a celé rodiny boli dlhé mesiace bez výplat.

Parkoviská pred domami boli plné aj uprostred pracovného týždňa a obchody boli prázdne. Menšie prevádzky zatvárali, lebo nemali komu predávať. Ženy rozprávali o tom, že už si nemajú ani kde požičať, a muži prestali chodiť aj do krčiem, pretože nemali za čo smútiť.

Prežívali len vďaka prísnej selekcii, znižovaniu výdavkov na minimum, neplatili za byty, miestne dane a mesto im to pardonovalo. Nezamestnanosť prekročila hranicu 25 percent (dnes je to menej ako 15 percent, teda viac, ako je celoštátny priemer).

Štrajkujúci mlčia. Boja sa. O štrajku nechcú rozprávať ani anonymne.

Detva bola a je svetová

Detva je okresné mesto, aj keď klasicky mestsky nevyzerá. Niekedy mesto pripomínala panelákmi a kolónami áut, ktoré smerovali na Lučenec a Košice. Dnes už má mesto aspoň obchvat a miestni si to pochvaľujú.

Cez víkend bola Detva takmer prázdna. Silné mrazy vyhnali ľudí z ulíc, pár ich postávalo na parkoviskách pred nákupnými strediskami.

Čím je Detva známa? „No čím?“ zopakoval starší Detvan a kývol hlavou smerom k manželke. No čím?“ zopakovala žena, a keď dlhšie mlčala, muž si predsa len zobral slovo.

„Detva nie je známa, ale svetoznáma. Typický detviansky vyrezávaný maľovaný kríž je aj v Ríme. Prepašovali ho tam ešte za socializmu ako vyrezávané dosky… Na naše maľované kríže sa chodia pozerať z celého sveta. Tak sa všetkým páčili, že ich presťahovali aj do Tatier, aby sa turisti nemuseli prevážať do Detvy,“ rozhovoril sa Detvan.

Potom pridal ešte Detvana a Poľanu, ktorá vraj bola dakedy možno aj najväčšia sopka v Európe, a spomenul si aj na obrnené transportéry. Bojovali vraj po celom svete a vyhrávali vojny, uznanlivo zdôrazňoval. Detva za socializmu zásobovala obrnenými transportérmi skutočne takmer celý svet a Varšavskú zmluvu k tomu. A nielen zásobovala, ale aj vzdelávala. Na učilišti študovali Arabi aj Ázijci.

Detvania so smiechom hovoria, že po nich v meste zostal len klobúk robotníkov z ryžových polí. Šindľový pútač pri vstupe do mesta s nápisom Detva ho skutočne pripomína.

Menej smiešne je, že v miestnom hoteli zastal čas a barmana vám nepripomína vôbec nič. Keď sa po piatich minútach dozviete, že možno príde o ďalších päť, zdvihnete sa odídete bez kávy.

Nepomohla ani sprostredkovateľka

Kolektívne vyjednávania o požiadavkách zamestnancov trvali vyše päť mesiacov vrátane dvoch so sprostredkovateľom. Otvorených zostalo približne desať bodov kolektívnej zmluvy vrátane zvýšenia tarifných miezd o sedem percent a zaručenej koncoročnej odmeny pre všetkých po 150 eur.

Vedenie PPS Group považuje požiadavky odborov za „nereálne, nezodpovedajúce ekonomickej situácii podniku a odtrhnuté od reality“, navyše im vyčítajú „absolútny nezáujem o dohodu“. Len v uplynulom roku zvyšovali mzdy v priemere o takmer dve percentá.

Sprostredkovateľku, ktorá podľa zákona nastúpila v patovej situácii, keď sa strany nevedeli dohodnúť, odsúhlasili odborári aj zamestnávateľ. Ani jedna z najskúsenejších sprostredkovateliek na Slovensku, autorka komentáru k Zákonu o kolektívnom vyjednávaní a odborníčka v oblasti pracovného práva, nedokázala spor vyriešiť.

Sprostredkovateľka navrhla 1,5-percentný rast tarifných miezd na tento rok a rovnaký od januára budúceho roku.

„Odborári koncom decembra odmietli akúkoľvek diskusiu o kompromisnom návrhu riešenia. Na rokovanie prišli s tým, že štrajk majú odsúhlasený zamestnancami a konanie pred sprostredkovateľom považujú len za splnenie zákonnej administratívnej povinnosti pred vyhlásením štrajku,“ konštatoval hovorca PPS Group Ľubomír Schwarzbacher.

Sedem percent rovná sa 800-tisíc za rok

Sedem percent, pri priemerných hrubých firemných platoch 974 eur (očistené o manažérske 925 eur) nie je málo, najmä ak zoberieme do úvahy, že celkové zvýšenie osobných nákladov v prípade požadovaného zvýšenia miezd by predstavovalo pre PPS Group pri súčasnom počte zamestnancov ročný náklad okolo 800-tisíc eur.

Šéf firemných odborov Stanislav Ľupták hovorí, že ich požiadavka nie je neprimeraná. Vychádza z toho, že s návrhom prišiel pôvodne zamestnávateľ, a aj z minuloročnej dohody o nezvyšovaní platov. „Zamestnanci zaúverovali v minulom roku firmu,“ myslí si.

Pravdou je aj to, že hospodársky výsledok firmy za rok 2015 bol podľa Finstatu pri tržbách vyše 45 miliónov záporný – strata 4,4 milióna eur.

Ľupták však vysvetľuje, že strata nebola z prevádzky, ale z finančných operácií, za ktoré nesú zodpovednosť akcionári.

Navyše tvrdí, že uplynulý rok (11 mesiacov) firma končila v zisku vyše jeden a pol milióna eur a podobný plánuje aj na rok 2017.

„Zvýšenie osobných nákladov v ročnom úhrne o 800-tisíc je dosť, ale určite to nevráti firmu do straty,“ dodal a pokračoval. „Spoločnosť má prebytok objednávok, vyzerá to optimisticky.“

To však len za predpokladu, že PPS Group bude vyrábať a plniť zákazky. Každý jeden deň zatiaľ neobmedzeného štrajku znamená odhadovanú stratu okolo 200-tisíc eur na tržbách.

„Vo funkcii manažéra by som rozmýšľal, či by kompromis nebol lepším riešením. Jedenapolpercentné zvýšenie platov, ktoré navrhuje zamestnávateľ, nedáva nádej na dohodu,“ upozornil Ľupták.

Riziko

Existuje riziko, že štrajkujúci Detvania namiesto zvýšenia mesačného príjmu o 45 eur prídu o prácu? Šéf firemných odborov hovorí, že zamestnanci, ktorí súhlasili s ostrým štrajkom, majú všetky informácie o možných dôsledkoch a riziko je podľa neho priamo úmerné hroziacim stratám. Štrajkovať budú, kým sa nedohodnú. „Prvý deň bude kľúčový.“

Vedenie PPS Group tvrdí, že škody spôsobené štrajkom budú nezmazateľné a nenahraditeľné. Upozorňuje aj na riziko obmedzenia výroby a prepúšťania.

„Odborári sa púšťajú do nebezpečnej hry, ktorej výsledkom môže byť strata kľúčových zákazníkov a ohrozenie finančnej stability spoločnosti. Vyhlásením štrajku hazardujú odborári priamo s budúcnosťou firmy, od ktorej je bytostne závislý celý región,“ vyhlásil Schwarzbacher.

Štrajky ohlasujú často

Keď zamestnanci PPS Group koncom októbra ohlásili, že vstupujú do štrajkovej pohotovosti pre neúspešné rokovania o kolektívnej zmluve, málokto tomu venoval veľkú pozornosť. Od roku 2010 pravidelne v dvojročných intervaloch ohlasovali striedavo ostré a okupačné štrajky, ale nakoniec sa vždy so zamestnávateľom dohodli.

V roku 2010 žiadali zvýšenie platov o 31 eur, o dva roky neskôr o 75, ale nakoniec im stačilo 50, o ďalšie dva roky o 25 eur. Ostatná, zatiaľ nesplnená požiadavka, je zvýšenie o sedem percent, teda takmer 44,60 eura.

Detvania od vyhlásenia konkurzu v roku 2002 už pochodovali ulicami mesta, blokovali cesty, protestovali pred vládnymi budovami a šéf firemných odborov Stanislav Ľupták vtedy uvažoval o hladovke.

Je štrajk zákonný?

Vedenie firmy v zhode so sprostredkovateľom navrhuje 1,5-percentné zvýšenie miezd, čo v prepočte znamená takmer 9,5 eura.

Odkiaľ sa vzalo sedem percent? Stanislav Ľupták hovorí, že sa toto číslo objavilo v návrhu kolektívnej zmluvy, ktorú dostali od zamestnávateľa.

PPS Group ústami hovorcu Ľubomíra Schwarzbachera tvrdí, že odborári zavádzajú. Vysvetľuje, že sedem percent podmienili presunom výkonnostnej zložky do tarifnej, čo vo výsledku znamená spomínaných 1,5 percenta.

„Táto informácia je nepravdivá a zavádzajúca. O tomto začali hovoriť až niekedy počas štvrtého kola vyjednávania,“ reagoval šéf odborov.

Kolektívne vyjednávanie začalo približne v polovici júla. Desať kôl trvalo až do 28 decembra, aby sa zamestnanci dozvedeli, že odborári sa s vedením nedohodli. Zo 792 zamestnancov sa zapojilo do následného hlasovania o štrajku 688 a okrem dvadsiatich boli všetci za.

Vedenie PPS Group upozornilo, že štrajk je nezákonný. Ľupták hovorí, že to je otázka právneho názoru. Všetky kroky konzultovali s právnikmi. Podľa názoru odborov je štrajk zákonný a o prípadnej nezákonnosti môže rozhodnúť len súd.