pondelok

Daniela Hivešová-Šilanová mala tri životy – súkromný, literárny a rómsky

Narodila sa v Bratislave, usadila sa v Prešove. Písala knihy, založila rómske divadlo, viedla rómske noviny a bola nominovaná na Nobelovu cenu.

Jednu cenu už od slovenského prezidenta dostala. V roku 2002, bola to medaila od Rudolfa Schustera za boj proti rasizmu. V lete 2008 Daniela Hivešová-Šilanová vo veku vo veku 56 rokov zomrela, takže Pribinov kríž II. stupňa jej udelili in memoriam.  Za "mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti publicistiky a divadelného umenia," no je to aj symbolické gesto za jej celoživotné úsilie zmeniť diskrimináciou jednej menšiny.

"V podstate som mala tri životy - súkromný, literárny, ktorý už upadol do zabudnutia a rómsky,“ povedala v roku 2005 pre SME, keď bola jednou z dvoch Sloveniek nominovaných v rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu.
Mala veľmi zaujímavý život. Narodila sa v Bratislave, no ako vysokoškoláčka sa usadila na východe Slovenska, v 70. rokoch minulého storočia sa stala najmladšou slovenskou spisovateľkou a okrem písania kníh sa venovala najmä Rómom.

Vyštudovala slovenčinu a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Keď sa na súťaži Akademický Prešov zoznámila s divadelným režisérom Jánom Šilanom, presťahovala sa tam.

"Založili sme Divadielko cigánskej poézie, hudby a tanca, ktoré „gádžom“ prezentovalo ich kultúru. Chodievali sme aj na bežné „gádžovské“ súťaže, kde sme vždy niečo vyhrali. To bol prvý kontakt s touto menšinou a aj moja tajná výhra, pretože sme vlastne vychovávali gádžov a nie oni Rómov.“

Aktivistkou sa rozhodla stať, keď sama zažila rasizmus. Stalo sa to ešte pred rokom 1989 a v rôznych podobách. „Od posmechu šéfov ROH, ktorí mi pri povolení činnosti súboru odporúčali anticigánsky sprej až po nepríjemný zážitok na stanici v Kysaku. Keď sme tam stáli a čakali na vlak, pretože sme išli na nejakú súťaž, hneď ako nás zbadali policajti, prišli nás legitimovať. V Liptovskom Mikuláši nás nepustili do kaviarne. Bol to pre mňa šok."

Vtedy sa rozhodla robiť niečo viac. Okrem národnostného divadla aj noviny a ďalšie aktivity upozorňujúce, že Rómovia "nie sú len tanečníci a huslisti". Bola dlhoročnou séšfredaktorkou novín Romano nevo ľil - Rómsky nový list. Dostala cenu od Medzinárodnej rómskej únie za objektivitu a profesionalitu, udelili jej aj Kovovú ružu za šírenie rómskej kultúry a zachovávanie historického dedičstva Rómov.

Je autorkou kníh Tanečnica, Uprostred koncertu, či Cigánske leto. Pre deti napísala rozprávky Zuzankine motýle, Chlapec s čajkou či Vtáčatko Koráločka. Zomrela 26. augusta 2008 vo veku 56 rokov.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom