Top fejky roka 2016: Líza, ktorú znásilňovali migranti, aj pápež, ktorý by volil Trumpa

Rok 2016 bol aj rokom falošných správ, ktoré sa napríklad v americkej prezidentskej kampani niekedy šírili viac ako pravdivé informácie. Pomohli Donaldovi Trumpovi k víťazstvu podobne ako stúpencom brexitu vo Veľkej Británii. 

Slovo postpravdivé (post-truth) aj preto označil Oxfordský slovník za slovo roka.

Dezinformačné kampane sa šírili naprieč jazykovými hranicami, nevyhli sa im ani v Nemecku či vo Francúzsku, kde sa tento rok očakávajú dôležité voľby. Aj preto je veľmi pravdepodobné, že rok 2017 pravdivejší nebude, ako ukázal posledný vymyslený prípad podpáleného kostola v Nemecku, ktorý šíril protrumpovský server Breitbart – ten chystá už aj svoje európske verzie. 

Aby ste na nebezpečné fejky boli lepšie pripravení, vybrali sme päť najzaujímavejších, respektíve najnebezpečnejších falošných správ minulého roka. 

Líza z Berlína

Hneď na začiatku roka 2016 Nemecko šokovala vymyslená reportáž ruskej televízie Prvý kanál o tom, ako skupina migrantov z Blízkeho východu uniesla a celé hodiny znásilňovala 13-ročné dievča Lízu z rodiny ruských imigrantov.

Nemecká polícia poprela, že by dievča bolo unesené či znásilňované, napriek tomu ruské servery zverejňovali správu so senzačnými titulkami ďalej a nestiahli ju ani neskôr zo svojich stránok, keď bolo jasné, že ide o falošnú správu.

Správa, kde stačilo zdramatizovať prípad dievčaťa, o ktoré sa báli jeho rodičia, pretože sa nevrátila cez noc domov, však už poslúžila Moskve na politické účely a vyvolala protesty v Nemecku.

Ruské televízne spravodajstvo o tom, ako skupina Arabov znásilňovala Lízu a nemecká polícia mlčala:

https://www.youtube.com/watch?v=H9GrtNkMpM0&feature=youtu.be

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov Lízin vymyslený prípad použil na svojej oficiálnej tlačovej konferencii. „Je jasné, že to dievča nezmizlo dobrovoľne na 30 hodín,“ povedal Lavrov a dodal, ako dúfa, že prípad nebude zmietnutý pod koberec.

V Berlíne po vymyslenom prípade proti utečencom protestovali stovky ľudí. Predstavitelia ruskej menšiny bok po boku radikálov z ultrapravicovej NPD a protiislamskej strany Alternatíva pre Nemecko, ktorí podľa BBC pomohli protest zorganizovať.

Lízin prípad bol podľa viacerých expertov budíčkom pre nemeckú vládu, ktorá stále viac a viac hovorí o rizikách dezinformačných kampaní, ktoré v západných demokratických krajinách vedie Kremeľ.

„Manipulácia a nepravdy sú bežnou metódou v propagande používanou ruským vedením. Prípad ukázal, že domáce otázky moci Ruska sa ukazujú ako dôležitejšie než vzťahy s inými krajinami,“ povedal Norbert Roettgen z výboru pre zahraničné vzťahy v nemeckej vláde.

Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier odkázal ruskému kolegovi, že nie je žiadne ospravedlnenie používať tento prípad na politickú propagandu už v tak či tak ťažkej debate o migrácii v Nemecku.

Cieľom ruskej propagandy sa napríklad stal aj frontman nemeckej kapely Rammstein Till Lindemann. Vo vymyslenom rozhovore napríklad tvrdil, že Angela Merkelová sa nemôže doma pochváliť takou popularitou, akú tam má Putin.

Ruské médiá, ako napríklad Komsomoľskaja pravda, ale aj česká jazyková mutácia Sputnika, k vymysleným citátom pridali aj zmanipulovanú fotografiu Lindemanna s tričkom s Putinom. V skutočnosti tam mal obrázok postavy s lebkou. Vymyslené správy si aj tam však môžete dodnes prečítať.

Pápež František podporil Trumpa

Počas predvolebnej kampane v Spojených štátoch sa na sociálnych médiách niekedy častejšie šírili vymyslené správy než tie seriózne.

Jednou z nich bola aj „senzačná“ informácia o tom, ako „pápež František šokoval svet, podporil Trumpa“. Aj tá bola úplne nepravdivá.

Vymyslená správa, ktorú šírila napríklad stránka Ending the fed, bola vôbec jednou z najviac zdieľaných vymyslených správ americkej prezidentskej kampane. Na jej začiatku bol satirický server WTOE 5, ktorý správu zverejnil, a jej šírenie nezastavilo ani upozornenie, že ide stránku, čo píše spravodajské fantázie.

Pápež, ktorý sa sám otvorene stavia napríklad proti nenávistným útokom proti utečencom a sám sa niektorých zo Sýrie ujal, sa pritom počas americkej kampane vyhýbal tomu, aby jeho stanoviská niekto pochopil ako podporu niektorému kandidátovi v amerických voľbách.

Podobné klamstvá o tom, ako britská kráľovná podporila brexit, na titulnej stránke šíril britský bulvár s miliónovou čítanosťou.

Nebezpečné šírenie falošných správ, ktorých obeťou sa stal aj pápež sám, ho motivovalo, aby viac hovoril o probléme.

Médiá podľa neho nesú veľkú zodpovednosť a nesmú podľahnúť pokušeniu hanobiť iných ľudí či šíriť falošné dezinformácie. V rozhovore pre belgický katolícky týždenník Tertio to prirovnal k hriechom ako koprofília.

Už predtým pápež kritizoval sociálne médiá vo svojej druhej encyklike Laudatio Si, kde napísal, že skutočná múdrosť sa nezískava zhromažďovaním dát. „To môže viesť k preťaženiu a zmätkom, akémusi druhu mentálneho znečistenia.“

Clintonová chystá farebnú revolúciu

Falošné správy niekedy nielen pomáhali v kampani Trumpovi, ale čerstvo zvolený americký prezident im aj sám naletel. Vtedy, keď označil demonštrantov, ktorí protestovali proti jeho zvoleniu, za manipulácie médií a platených provokatérov na svojom Twitteri.

 Zrejme ho k tomu zviedol reťazec udalostí, ktorý nasledoval po príspevku s fotografiami autobusov na Twitteri, ktorý klamlivo informoval, ako „anti-Trumpovi protestujúci nie sú takí autentickí, ako sa zdá, a zvážajú ich autobusy“.

Jeho autor Eric Tucker neskôr v blogu napísal, že si informáciu neoveril – autobusy v skutočnosti zvážali ľudí na konferenciu a nie na protesty. Stačilo však málo a jeho status spôsobil mediálnu búrku v Spojených štátoch aj v Rusku.

Kým jeho pravdivý tweet, kde uviedol informáciu na pravú mieru, „retweetlo“ dodnes len 30 ľudí, ten pôvodný za 36 hodín zdieľalo 15-tisíc užívateľských účtov na Twitteri. „Dovolím si byť na minútu cynický, ľudia sa prekvapujúco málo zaujímajú o pravdu, ale oveľa viac o to, čo im pomáha v ich veci. To je asi v ľudskej povahe, ale je to zdravé? Má to byť naozaj základ a proces, na základe ktorého robíme svoje veľké rozhodnutia o našej budúcnosti?“

Ruské médiá, napríklad server Vesti.ru, využili klamstvá na Twitteri, aby pár dní po voľbách písali o tom, ako porazená demokratická kandidátka Hillary Clintonová chystá farebnú revolúciu a zváža protestujúcich na autobusoch a platí im 1500 dolárov na týždeň.

Zamrznutý ukrajinský starosta prosí o pomoc Putina

„Súdruh Putin, čo vy tam všetci v Kremli fajčíte?“ opýtala sa cez YouTube hlava ukrajinského rajónu Geničesk Alexander Vorobjev potom, čo sa jeho dedina stala obeťou dezinformačnej kampane v ruských médiách.

Tie v januári informovali o tom, ako starosta „zmrznutého“ mesta, ktoré čelilo vyše dvadsaťstupňovým mrazom, volal Vladimirovi Putinovi s prosbou a ten ho neodmietol. Hoci starosta Geničeska túto informáciu poprel, ruské médiá ju nedali na pravú mieru.

O niekoľko mesiacov neskôr sa situácia opakovala, keď proruský krymský premiér Sergej Aksjonov priamo hovoril Putinovi, ako obyvatelia Geničeska prosia o pomoc. Ten povedal, že treba pomôcť aj naladiť finančnú disciplínu.

„Táto informačná politika natoľko vliezla do mozgov Rusom, že my tu jeme ľudí, pijeme krv. A oni tomu veria,“ povedal Vorobjev pre Rádio Svoboda. Podľa neho nielenže nikto neprosil o pomoc Putina, ale ani nemôže byť reč o ruskom plyne, keďže zásobníky plynu dobytého Ukrajincami v Azovskom mori zostali na anektovanom Kryme.

Barikády proti EÚ

Hlavný ruský propagandista Dmitrij Kiseľov sa zameral aj na Francúzsko, kde sa tento rok odohrajú dôležité prezidentské aj parlamentné voľby. Z tradičných ľavicových demonštrantov, ktorí sa búrili proti zákonníku práce, vyrobil euroskeptikov, čo kritizujú EÚ. Francúzska televízia Canal+ na ruské klamstvá reagovala satirickým programom Le Petit Journal, ktorý poukazoval na úroveň ruskej televíznej žurnalistiky. V reportáži televízie Rossija 24 okrem zmanipulovaných záberov z protestov osloveným ľuďom vložili do úst to, čo nepovedali.

Napríklad slová o tom, ako sa boja utečencov, že im cudzinci berú prácu. „Je to nechutné. Uráža ma, akým spôsobom preložili moje slová,“ povedala pre Le Petit Journal mladá Francúzka, jedna z obetí klamlivej ruskej reportáže. Posťažovala sa aj na to, že ju citovali v niečom, čo nikdy nepovedala. 

Ruská reportáž z Paríža sa končila pointou, kde francúzsky politik Bruno Le Maire z Republikánskej strany hovorí, aké je kľúčové, aby jeho krajina spolupracovala s Ruskom. Aj jeho slová však ruský reportér vytrhol z kontextu. „Nie je to celkom opačne, ako som chcel povedať, ale je to niečo veľmi odlišné,“ dodal.

Všetci poškodení na záver francúzskej reportáže vyzvali kanál Rossija 24, aby zverejnil ich správne citácie. „Nesprávate sa čestne, pane. Nerobte zo mňa niečo, čo som nikdy nepovedala,“ hovorí jedna z poškodených.