pondelok

Ako šesť storočí privilégií ochránilo bohatých

Keby ste sa v roku 1427 volali Bernardi a žili vo Florencii, patrili by ste k jej bohatším obyvateľom. Rovnako ako dnes.

Florencia. Foto – Fotolia

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Otec tvrdo pracujúci podnikateľ, syn bonviván, vnuk žobrák. Čo prvá generácia nahonobí, to nasledujúce dve šťastne rozhádžu. Aspoň to tak to tvrdí ekonomická teória. Samotný Gary Becker, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, napríklad vyhlásil, že „všetky výhody alebo nevýhody pochádzajúce z príjmu a bohatstva sa stratia počas troch generácií“. Inými slovami, trhová ekonomika a demokracia zabezpečujú rovnosť príležitostí a tie zas zabezpečujú príjmovú mobilitu.

Vo feudalizme je prirodzené, že šľachta si chráni privilégiá a majetok. Len tak medzi seba niekoho nepustí a bohaté šľachtické rody existujú stáročia. V kapitalizme by však malo platiť, že ľudia bohatnú vďaka svojmu talentu a usilovnosti, nie vďaka dedičstvu a spoločenskému postaveniu svojich predkov.

Severné Taliansko, a špecificky Florencia, sa pokladá nielen za kolísku umenia, ale aj kapitalizmu. Banky, zmenky, manufaktúry na spracovanie vlny či diaľkový obchod – to všetko katapultovalo severné Taliansko v 14. storočí z feudalizmu do nového typu spoločenského zriadenia. Ako sa to prejavilo na transfere príjmu a bohatstva medzi generáciami? Menilo sa zloženie spoločenských vrstiev a dostávali sa na ľudia výslnie najmä vďaka talentu a práci, alebo skôr vďaka postaveniu svojich rodičov?

Vojna nám dala čísla

V roku 1427 sa Florencia v dôsledku vyčerpávajúcich vojen s Milánom dostala do finančných problémov. Mestská vláda sa rozhodla urobiť daňový cenzus občanov Florencie. Počas niekoľkých mesiacov sa jej podarilo vykonať prieskum príjmov a majetku občanov, a to podľa mena, priezviska a povolania hlavy rodiny. Cenzus poslúžil dvakrát.

Florencia získala ďalšie peniaze na zbytočnú vojnu a ekonomická história zas neoceniteľný zdroj demografických a finančných údajov. Guglielmo Barone a Sauro Mocetti z Národnej banky Talianska na základe údajov z florentského cenzu napísali jeden z najzaujímavejších článkov v ekonomickom výskume v roku 2016.

O čo v ich výskume išlo? Barone a Mocetti sa pokúsili zistiť, či sa súčasní pravdepodobní potomkovia ľudí z roku 1427 majú podobne, horšie alebo lepšie ako ich predkovia 20 generácií dozadu. Ak napríklad florentská rodina Bernardiovcov bola bohatá v 15.storočí, sú bohatí aj ich súčasní potomkovia? Alebo sa ich bohatstvo rozplynulo v priebehu troch generácií, tak ako to predpokladal Gary Becker?

Jedna veľmi bohatá rodina síce o sebe zanechá veľa historických záznamov, no nemôže poslúžiť ako reprezentatívna vzorka pre výskum medzigeneračného prenosu bohatstva počas šiestich storočí. Na spoľahlivú vzorku treba stovky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 126581 z vás dostáva správy e-mailom