Denník N

Ako šesť storočí privilégií ochránilo bohatých

Florencia. Foto – Fotolia
Florencia. Foto – Fotolia

Keby ste sa v roku 1427 volali Bernardi a žili vo Florencii, patrili by ste k jej bohatším obyvateľom. Rovnako ako dnes.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Otec tvrdo pracujúci podnikateľ, syn bonviván, vnuk žobrák. Čo prvá generácia nahonobí, to nasledujúce dve šťastne rozhádžu. Aspoň to tak to tvrdí ekonomická teória. Samotný Gary Becker, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, napríklad vyhlásil, že „všetky výhody alebo nevýhody pochádzajúce z príjmu a bohatstva sa stratia počas troch generácií“. Inými slovami, trhová ekonomika a demokracia zabezpečujú rovnosť príležitostí a tie zas zabezpečujú príjmovú mobilitu.

Vo feudalizme je prirodzené, že šľachta si chráni privilégiá a majetok. Len tak medzi seba niekoho nepustí a bohaté šľachtické rody existujú stáročia. V kapitalizme by však malo platiť, že ľudia bohatnú vďaka svojmu talentu a usilovnosti, nie vďaka dedičstvu a spoločenskému postaveniu svojich predkov.

Severné Taliansko, a špecificky Florencia, sa pokladá nielen za kolísku umenia, ale aj kapitalizmu. Banky, zmenky, manufaktúry na spracovanie vlny či diaľkový obchod – to všetko katapultovalo severné Taliansko v 14. storočí z feudalizmu do nového typu spoločenského zriadenia. Ako sa to prejavilo na transfere príjmu a bohatstva medzi generáciami? Menilo sa zloženie spoločenských vrstiev a dostávali sa na ľudia výslnie najmä vďaka talentu a práci, alebo skôr vďaka postaveniu svojich rodičov?

Vojna nám dala čísla

V roku 1427 sa Florencia v dôsledku vyčerpávajúcich vojen s Milánom dostala do finančných problémov. Mestská vláda sa rozhodla urobiť daňový cenzus občanov Florencie. Počas niekoľkých mesiacov sa jej podarilo vykonať prieskum príjmov a majetku občanov, a to podľa mena, priezviska a povolania hlavy rodiny. Cenzus poslúžil dvakrát.

Florencia získala ďalšie peniaze na zbytočnú vojnu a ekonomická história zas neoceniteľný zdroj demografických a finančných údajov. Guglielmo Barone a Sauro Mocetti z Národnej banky Talianska na základe údajov z florentského cenzu napísali jeden z najzaujímavejších článkov v ekonomickom výskume v roku 2016.

O čo v ich výskume išlo? Barone a Mocetti sa pokúsili zistiť, či sa súčasní pravdepodobní potomkovia ľudí z roku 1427 majú podobne, horšie alebo lepšie ako ich predkovia 20 generácií dozadu. Ak napríklad florentská rodina Bernardiovcov bola bohatá v 15.storočí, sú bohatí aj ich súčasní potomkovia? Alebo sa ich bohatstvo rozplynulo v priebehu troch generácií, tak ako to predpokladal Gary Becker?

Jedna veľmi bohatá rodina síce o sebe zanechá veľa historických záznamov, no nemôže poslúžiť ako reprezentatívna vzorka pre výskum medzigeneračného prenosu bohatstva počas šiestich storočí. Na spoľahlivú vzorku treba stovky rodín. A toľko záznamov neexistuje ani v takom vyspelom meste, akým je Florencia. Barone a Mocetti preto zvolili iný postup. Cenzus z roku 1427 zachytáva 40-tisíc daňovníkov s 1900 priezviskami. V roku 2011, keď sa robil podobný daňový cenzus, existovalo vo Florencii ešte 800 priezvisk (a 52-tisíc daňovníkov), ktoré sa zhodovali s priezviskami z roku 1427. Na základe zhodných alebo podobných mien potom Barone a Mocetti porovnávali príjem a majetok rodín z 15. a 21. storočia.

Zvláštnosti talianskych priezvisk

Prvé, čo nám napadne, je, či môžeme spájať predkov a ich (pravdepodobných) potomkov len na základe rovnakého priezviska. Samozrejme, ak sa niekto v 15. storočí vo Florencii volal Bernardi, to ešte neznamená, že súčasný obyvateľ mesta s rovnakým menom musí byť jeho potomok. Syn pána Bernardiho z Florencie sa mohol odsťahovať v 16. storočí do Benátok a niekedy v 19. storočí sa do Florencie mohol prisťahovať nejaký úplne iný pán Bernardi pochádzajúci z Neapola. Tu však výskumníkom prichádzajú na pomoc niektoré historické zvláštnosti talianskych priezvisk.

Taliansko sa po páde Rímskej ríše rozpadlo na mnoho menších štátikov, ktoré mali nielen vlastné dejiny a kultúru, ale aj špecifické priezviská. Taliansko má nielen veľa druhov regionálnych cestovín, ale aj priezvisk. Napríklad sto najčastejších britských priezvisk nosí 22 percent Britov, no v Taliansku má sto najčastejších priezvisk len sedem percent Talianov. Okrem toho majú aj podobné priezviská inakšie regionálne koncovky vo Florencii, iné v Benátsku a ešte iné na Sardínii.

Aby sa minimalizovala možnosť falošného spárovania florentských rodín z 15. a 21. storočia, Barone a Mocetti použili tri kontrolné techniky. Po prvé, z porovnania vylúčili najčastejšie priezviská ako napríklad Grasso („tučný“), ktoré odkazujú skôr na fyzickú podobu majiteľa ako na jeho regionálny pôvod. Po druhé, do porovnania vybrali priezviská, ktoré sú špecifické pre Florenciu, a ktoré sa v iných regiónoch vyskytujú len zriedka.

Tretím testom bolo spárovanie mien v určitých lukratívnych profesiách, ako sú právnici, bankári, lekári, lekárnici a zlatníci. Od 15. do 21. storočia patrili muži pôsobiaci v týchto profesiách k príjmovej špičke florentskej spoločnosti. Barone a Mocetti predpokladali, že v mnohých rodinách sa profesie dedili a tým sa prenášalo aj bohatstvo medzi generáciami. A naozaj, nadpriemerne veľa podobných mien sa vo Florencii objavuje najmä medzi bankármi, právnikmi a zlatníkmi. Nie však medzi lekármi a lekárnikmi.

Ako v roku 1427

Barone a Mocetti zistili, že ak sa niekto v roku 1427 volal Bernardi, tak patril medzi desať percent najbohatších obyvateľov Florencie. Ľudia s menom Grassi patrili medzi desať percent najchudobnejších. Ako je to v súčasnosti? Bernardiovci sa stále vyskytujú medzi najbohatšími a Grassiovci medzi najchudobnejšími. Inak povedané, distribúcia priezvisk do skupín podľa výšky zárobku a majetku je dnes vo Florencii podobná ako v roku 1427.

Úroveň príjmu a majetku už dnes nie je daná len priezviskom. V najväčšej miere závisí od veku, vzdelania, pohlavia a typu vykonávanej profesie. Lenže aj keď sa vezmú daňovníci s tým istým vekom, vzdelaním, pohlavím a profesiou, rozdiel v ich príjme činí päť percent a v majetku dokonca desať percent v závislosti od toho, do akej spoločenskej vrstvy patril ich pravdepodobný predok v roku 1427. Rozdiel sa nemusí zdať veľký, ale keby mala pravdu teória o stieraní príjmových rozdielov v čase, potom by táto odchýlka nemala existovať. A už vôbec nie po šiestich storočiach. Chudobní ľudia by mali mať rovnakú šancu zbohatnúť ako bohatí schudobnieť. Priezviská a výška príjmu a majetku by sa mali dokonale pomiešať.

Prečo sa tak nestalo? Barone a Mocetti poukazujú na dva faktory, ktoré umožnili prenos bohatstva medzi 20 generáciami Florenťanov. Prvým je pomalý rast ekonomiky. Až do začiatku 20. storočia sa hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa Florencie prakticky nemenil. Príjmová a majetková mobilita boli veľmi nízke. Zvyšovať sa začali až s rozvojom priemyslu a zavedení masového stredného a vysokoškolského vzdelávania.

Druhým je „sklenený strop“ pre príjmovú a majetkovú mobilitu. Pod skleneným stropom sa zvyčajne rozumejú sociálne alebo demografické bariéry, ktoré znemožňujú kariérny postup. USA si napríklad museli na prezidenta-černocha počkať dve storočia a ženy-prezidentky sa ešte stále nedočkali. V prípade Florencie však Barone a Mocetti interpretujú sklenený strop odlišne. Nehovoria o bariérach, ktoré by ľuďom s „chudobnými priezviskami“ bránili zbohatnúť, ale o bariérach, ktoré bohatým ľuďom bránia schudobnieť. Nehodný syn mohol rozhádzať majetok bohatého otca, no „dobré priezvisko“ sa v rodine nestratilo. Vďaka priezvisku sa vždy dala nájsť kariéra v štátnej správe alebo v obchode. Alebo pomohol výhodný sobáš.

Barone a Mocetti urobili nesmierne zaujímavý a podnetný výskum, ktorý ďaleko prekračuje bežné ekonomicko-matematické žonglovanie s efektívnymi trhmi a racionálnymi ľuďmi. Môžeme, samozrejme, veľa diskutovať o tom, nakoľko sú spoľahlivé ich zdroje údajov a ako spájať súčasných ľudí s tými spred šiestich storočí. Oceniť však treba ich snahu o veľmi dlhodobý pohľad na vývoj rozdielov v príjme a majetku. Môžeme sa dozvedieť viac o tom, prečo sú niektoré skupiny obyvateľstva, ale aj celé regióny a štáty po stáročia na hornom a iné zas na dolnom konci rebríka.

 

Teraz najčítanejšie