Denník N

Ladislav Kováč bol ministrom školstva desať mesiacov, dodnes ho mnohí chvália

Ladislav Kováč si preberá od prezidenta Kisku štátne vyznamenanie. Foto - TASR
Ladislav Kováč si preberá od prezidenta Kisku štátne vyznamenanie. Foto – TASR

Prvý ponovembrový minister školstva bol vo funkcii menej ako rok a dodnes si vyčíta, že toho nestihol v úrade viac. Slovenské školstvo dlhé roky kritizuje.

Stal sa prvým ponovembrovým ministrom školstva Slovenskej republiky. Je uznávaný biochemik svetového formátu a priekopník výskumu mitochondrií v kvasinkách. O našom školstve si nerobí žiadne ilúzie, stačí si prečítať odpoveď, ktorú Ladislav Kováč povedal v rozhovore pre Pravdu.

„Pokračuje sa v zničujúcej tradícii vytvárania polovzdelancov. Obtitulovaných odpredu i odzadu. Väčšinou, obávam sa, neschopných. Sebaistých navonok, v podstate však zakomplexovaných. Napísal som pred 20 rokmi a môžem len zopakovať: najstrašnejšia solidarita je solidarita neschopných. Pretože sú schopní všetkého. Práve slovenská polovzdelaná inteligencia nám za komunizmu predviedla, čoho bola schopná. Jedny reči na verejnosti, oficiálne a vznešené, druhé v súkromí, pri alkoholických flámoch. Čím iným mohli prikryť túto absenciu charakteru ako zničujúcou ideológiou, ku ktorej by sa Štúr nikdy nehlásil: najdôležitejšie, pre jedinca i pre národ, je prežitie.“

Ladislav Kováč. Zdroj: Katedra biochémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zdroj: UK

V apríli bude mať 85 rokov. Narodil sa v Závažnnej Porube. Biochémiu študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil aj vo Verejnosti proti násiliu, v Slovenskej akadémii vied a na Univerzite Komenského a bol česko-slovenským veľvyslancom pri UNESCO v Paríži.

Prvý minister školstva

Ministrom školstva bol len desať mesiacov, aj napriek tomu naňho nedávno bývalý minister financií Ivan Mikloš spomínal ako na jedného z najlepších ministrov školstva.

„Bol ministrom iba 268 dní, ale aj za ten krátky čas stihol významne ovplyvniť vývoj slovenského školstva v porevolučných rokoch,“ hovorí Vladimír Burjan, ktorý je externým poradcom súčasného ministra školstva Petra Plavčana (SNS), riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola.

Burjan zažil Kováča ako ministra, v rokoch od januára 1990 do júla 1992 pracoval na ministerstve ako riaditeľ niekoľkých odborov. „Ladislav Kováč bol náročný na seba aj na svoje okolie. Vyžadoval odbornosť, vysoké pracovné nasadenie, ale aj morálnu bezúhonnosť, čestnosť a slušnosť. Po profesorovi Kováčovi a jeho priamom nasledovníkovi, profesorovi Jánovi Pišútovi, už ľudia takého formátu v kresle ministra školstva nezasadli. A ktovie, či ešte niekedy zasadnú,“ hovorí Burjan.

Ladislav Kováč mal pocit, že v prvých ponovembrových mesiacoch nevyužil príležitosť, ktorú mal. „Sám ľutujem nevyužité možnosti, ktoré nám nakrátko vytvorili prvé mesiace po novembri 1989. Uveril som, že najsamprv treba zreparovať politický systém a ekonomiku. Vtedy a len vtedy sa však dali presadiť niektoré nápady, žiaľ, príležitosť sme nenávratne premeškali,“ povedal v roku 2009 v rozhovore pre Pravdu.

A čo konkrétne ľutuje? „Na Hradnom kopci sme mohli mať namiesto dnešného parlamentu medzinárodnú Stredoeurópsku univerzitu. Keď sa veziem električkou popod Hrad, stále ešte o nej snívam. V dnešnom Prezidentskom paláci by nesídlila hlava štátu, ale bol by to Dom vedy a umenia – s veľkou, pre verejnosť otvorenou knižnicou,“ povedal v rozhovore. Ešte aj dnes mu to niektorí ľudia vyčítajú.

„Profesor Ladislav Kováč je veľmi dobrým a rozhľadeným vedeckým pracovníkom a zostal a zostáva aktívny dávno po odchode do dôchodku. Jeho výber za ministra školstva bol motivovaný revolučnou atmosférou, kde prevládala snaha uprednostňovať ľudí, ktorí neboli poškvrnení“ predošlým režimom,“ hovorí Jozef Hvorecký, ktorý je profesorom a prorektorom na Vysokej škole manažmentu a jedným z organizátorov iniciatívy Za živé univerzity.

„Školstvo sa snažil odpolitizovať, ale neponúkol jeho novú filozofiu – v tom bol prvý, pričom aj nasledujúci ministri udržiavali radšej riadenie vo vlastných rukách. Keď porovnávame situáciu s Českom, ktoré začínalo v rovnakej pozícii, tento centralizmus zbrzdil slovenský vývoj a priviedol ho k tomu, že dnes je už na všetkých stupňoch škôl náskok Česka očividný,“ dodal Hvorecký.

Archívna fotografia z vymenovania vlády v roku 1990. Okrem Ladislava Kováča (prvý vpravo v prednom rade) boli vo  vláde napríklad Ján Čarnogurský či Marián Augustín Húska. Predsedom bol Vladimír Mečiar. Foto - Tasr
Archívna fotografia z vymenovania vlády v roku 1990. Okrem Ladislava Kováča (prvý vpravo v prednom rade) boli vo vláde napríklad Ján Čarnogurský či Marián Augustín Húska. Predsedom bol Vladimír Mečiar. Foto – Tasr

Stále je kritický

Kováč odišiel z ministerstva školstva začiatkom septembra 1990, stal sa československým veľvyslancom pri UNESCO v Paríži. Na jeho post nastúpil Ján Pišút, ktorý bol Kováčov blízky spolupracovník.

„Ladislav Kováč mi v mnohom pripomína Tomáša Garrigua Masaryka. Bol špičkovým vedcom (biochemikom) a pedagógom, obe tieto kariéry mu však socialistický režim po roku 1970 znemožnil. Bol, a stále je, kultivovaným intelektuálom s veľkým rozhľadom a širokým spektrom záujmov – dodnes sa pravidelne stretávame na koncertoch v Slovenskej filharmónii,“ hovorí Burjan.

Burjan opisuje Kováča aj ako človeka vysokej mravnej integrity, „čo v konečnom dôsledku viedlo aj k jeho mediálne známemu konfliktu s učiteľskou verejnosťou“. V jednom z rozhovorov vtedy vyzval pedagógov k reflexii a istému pokániu za to, že sa niektorí z nich počas totalitného režimu správali ako „mäkkýše bez chrbtovej kosti“.

Keď sa ho v roku 2014 denník SME pýtal, prečo sa stal vedcom, povedal: „Keď sa začal Tisov slovenský štát, zmenili sa hodnoty a s nimi sa aj zaviedol kult Štefánika ako veľkého Slováka. Pri oslave jeho výročia náš učiteľ na základnej, vtedy ľudovej škole poznamenal, že nik z nás nebude takým veľkým človekom. Asi to bola kritická chvíľa – vtedy som si povedal, že Štefánik bude mojím vzorom. V tom okamihu som sa rozhodol, že svoj život zasvätím vede.“

Kľúčová pri jeho vedeckej kariére boli neplánované dôsledky druhej svetovej vojny. Ich dom bol po prechode frontu úplne zničený a bohatú knižnicu jeho strýka poškodil granát. Kováč mal vtedy 13 rokov a dostal od rodičov príkaz papiere upratať. „Trvalo mi to asi pol roka – celý čas som trávil medzi zvyškami knižnice, v ktorej bola klasická beletria, ale aj knihy o vede a filozofii. Všetko som hltavo čítal. A vtedy som dostal zásluhou rozbitej knižnice ako trinásťročný gymnazista svoje prvé univerzitné vzdelanie,“spomínal pre SME.

Od prezidenta Kisku v pondelok dostal  štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Prezidentské vyznamenania

Slovensko

Teraz najčítanejšie