Ilona Németh: potrebujeme pochopiť minulosť

Bezstarostný júnový deň. Dolu Námestím SNP kráča sedem ľudí. V rukách držia akési transparenty, ale netýkajú sa ani Bašternáka ani Kaliňáka. Na prvom stojí: Keď vraždili Židov, mlčal som. Pokračuje to ďalej: Keď deportovali Maďarov, keď mlátili Rómov, keď napádali homosexuálov, keď odmietli utečencov – mlčal som. Keď prišli pre mňa, tak už všetci mlčali.

Ilona Németh parafrázuje text legendárnej básne nemeckého pastora Martina Niemöllera, ktorá vznikla krátko po druhej svetovej vojne. „Je pre mňa dôležité zase pripomenúť, že spoločne nesieme zodpovednosť za všetko dianie okolo nás, my sme všetcí, ktorí rezignujeme,“ hovorí o performancii, ktorá sa odohrala aj v Košiciach.

Ale tento postoj sa netýka iba tohto konkrétneho diela. Ilona Németh robí umenie, ktoré má názor. Ilona Németh robí umenie, ktorému nie je svet okolo ľahostajný. Ktorému nie je ľahostajná minulosť, rodinná história, ale aj spoločenská pamäť. Zaujíma ju, v akej krajine žijeme, a prečo mnohé veci a vzťahy nefungujú. Svojimi dielami často podnecuje k diskusii o témach, ktoré sú citlivé, nevysporiadané, konfliktné alebo kontroverzné.

„Potrebujeme pochopiť minulosť, lebo to môže v ideálnom prípade viesť k tomu, že nebudeme opakovať chyby. Ak by sme neverili, že skúsenosti sa dajú prenášať, tak by sem stále začínali od nuly, a tak to nejde,“ hovorila predvlani, keď otvárala výstavu Opravená verzia, ktorá mala nedávno pokračovanie v bratislavskej Sode. Záznam z performancie Keď môžete práve teraz ešte vidieť v Kunsthalle na výstave súčasného umenia s témou fašizmu a slovenského štátu.

Svojimi dielami často zasahuje do verejného priestoru a neostáva iba v prostredí galérie. Vlani bolo súčasťou programu Divadelnej Nitry aj jej dielo, ktoré využíva Bogardusovu škálu sociálnej vzdialenosti. Tabule, podobné bežným informačným tabuliam v meste, však niesli na sebe otázky: Prijali by ste Maďara za manžela? Prijali by ste Róma za člena rodiny? Prijali by ste Vietnamca za suseda?

Spolu ide o desať otázok, ktoré merajú mieru rasizmu a iných etnických predsudkov. Otázky sú na tabuliach napísané jazykmi etník, ktoré sú najviac prítomné v danej oblasti. Dielo prvýkrát inštalovala v roku 2007 v Budapešti. V uliciach vydržalo iba 24 hodín, výstava bola zrušená, hovorilo sa o však o nej veľmi dlho. V Dunajskej Strede vydržali tabule dlhšie, ale Ilona Németh niekoľkokrát musela ísť na mestský úrad vysvetľovať, o čo jej išlo, keď sa prišla sťažovať niektorá zo skupín spomenutá v otázkach. Odvtedy uplynulo takmer desať rokov, no dnes to podľa nej nie je lepšie. „Pred pár rokmi to bol seizmograf, ktorý naznačoval, čo som v spoločnosti pociťovala, dnes to už nie je žiaden náznak,“ vravela Németh.