Migranti z Photoshopu aj fiktívna demonštrácia. Akým fotkám veria ľudia na Facebooku

Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. Pri súčasných pomeroch na Facebooku to platí dvojnásobne. Stačí správna fotka a ľahko máte po ruke dôkaz, že sa nejaká udalosť stala, aj keď sa nestala, prípadne, že prebehla inak než naozaj.

Kontrola neexistuje. Ľudia fotky zdieľajú len na základe toho, že ich zdieľajú kamaráti, alebo že im potvrdzujú ich názory. Prinášame ukážky fotiek, ktoré sa v poslednom čase šírili českým a slovenským Facebookom aj vďaka dôverčivosti jeho užívateľov.

Prečítajte si

Top fejky roka 2016: Líza, ktorú znásilňovali migranti, aj pápež, ktorý by volil Trumpa

Migranti proti zákonníku práce

Česká facebooková skupina „Hlasuji pro czexit“ patrí k tým, ktoré žijú z migrantov. Neunikne jej jediná správa o tom, ako migranti niekde vraždia, znásilňujú a ohrozujú bielu rasu.

Začiatkom januára vyzvala 19-tisíc svojich fanúšikov, aby zdieľali blog zo serveru Idnes.cz. Autorka Petra Pilloni v ňom s odkazom na talianske médiá písala o nepokojoch, ktoré vypukli v talianskych strediskách pre migrantov.

Podľa priloženej fotky všetko vyzeralo dramaticky: migranti v kuklách pobehujú ulicami a zapaľujú autá. Takáto dramatická skutočne nastala, ale v marci 2016 v meste Nantes na západe Francúzska. Fotka zachytáva jeden z vtedajších protestov Francúzov proti prísnejšiemu zákonníku práce, ktorý navrhla ľavicová vláda.

Palestínčan v Plzni

Ilustračné fotky sú bežnou súčasťou žurnalistiky. Využívajú ich aj tradičné médiá v situácii, keď nemajú autentický obrázok k článku, a tak ho ilustrujú obrázkom, ktorý má niečo spoločné s danou témou.

Niekedy si za to vyslúžia aj posmech, ako keď americká televízia NBC použila fotku smrkajúceho britského politika Eda Milibanda pri informovaní o rizikách chrípky, alebo keď si spravodajský kanál CNN pomohol obrázkom z počítačovej hry Fallout, aby dokreslil reportáž o ruských hackeroch.

Problém však nastáva vo chvíli, keď fotka rozpráva svoj vlastný príbeh. Konšpiračný web Hlavné správy publikoval v lete minulého roku článok s titulkom: „Brutálny útok cudzincov na ubytovni v Plzni. Správca v nemocnici zomrel“. Pripojili k nemu fotku, na ktorej policajti odvádzajú arabsky vyzerajúceho muža.

Článok nazbieral na Facebooku viac než tisíc lajkov zrejme aj preto, že Hlavné správy vynechali informáciu, že podľa polície pochádzal útočník z Lotyšska.

Keď o tej istej udalosti informoval tri dni predtým český server Idnes.cz, vystačil si len s neutrálnym obrázkom, na ktorom bola odfotená policajná páska. Hlavné správy boli kreatívnejšie – použili fotku, ktorá v skutočnosti zachytávala dvoch izraelských policajtov ako odvádzajú mladého Palestínčana.

Černosi z fotobanky

Univerzálne použiteľné fotky sa už dávno stali súčasťou politického marketingu. Keď treba vyrobiť príťažlivý bilbord, podstatnejšia je forma než obsah. Fedor Flašík takto v 90. rokoch umiestnil Vladimíra Mečiara pred zelené švajčiarske pláne, ktoré mali predstavovať Slovensko, bývalý český premiér Jiří Paroubek si zase nevedomky vzal na plagát vysmiatych voličov z Dánska.

Na tento trend minulý rok naskočili aj slovenskí extrémisti. V júni potrebovali zvolať do Bratislavy čo najviac svojich sympatizantov na protimigrantský protest s názvom „Stop likvidácii Európy“. Internetom sa tak šírila pozvánka obohatená o fotku agresívne sa tváriacich černochov, ktorí držali nad hlavou palice a mačety.

Na fotke boli skutočne migranti, avšak trochu iní, než proti ktorým sa malo v Bratislave protestovať. Záber pochádzal z Juhoafrickej republiky a zachytával rok staré nepokoje medzi miestnymi obyvateľmi a prisťahovalcami do JAR z iných afrických krajín.

Vlak plný migrantov

Ak už nestačia ani fotky z fotobanky, prichádza na rad Photoshop a úprava a dokresľovanie fotografií.

Keď koncom leta 2015 začala vrcholiť migračná kríza, vypustil niekto na Facebook obrázok zo železničnej stanice v Chebe, ktorý pripomínal zábery z rozvojových štátov. Bol na ňom český prímestský vlak Regionova, ako priváža natlačených migrantov.

Obrázok sa podľa českej vládnej iniciatívy Hate Free šíril v čase, keď bol internet plný informácií o utečencoch, ktorí sa presúvali z Balkánu do Nemecka. Navodzoval dojem, že Nemecko už tento nápor nezvláda a utečenecká vlna sa už preliala aj do Česka.

Fotka mala viac než tisíc zdieľaní. Dodnes neznámy autor si pritom len vzal banálny záber zo železničnej stanice, prehnal ho počítačom a prilepil naň migrantov.

Znásilňujte Európanky

Podobná téma, len iné kulisy. So značným úspechom sa v roku 2015 šírila aj fotka údajného bilbordu z Afriky, ktorý údajne lákal miestnych mužov na cestu do Fínska.

Bol na nej obrázok, ako bielu ženu znásilňujú traja černosi. Afričanov mal presviedčať, že vo Fínsku budú môcť beztrestne páchať sexuálne násilie.

Iniciatíva Hate Free zistila, že takéto vyznenie bilbordu vzniklo až pri počítačovej post-produkcii. Skutočný bilbord sa obracal k miestnym ženám a vyzýval ich, aby v prípade znásilnenia vyhľadali okamžite lekársku pomoc.

Bola na ňom aj scéna s hromadným znásilnením, avšak obeťou bola žena tmavej pleti a nie beloška, ktorá by sa hodila pre súčasný Facebook.

Kollárovo hlásenie z Prahy

S témou migrácie dnes neodmysliteľne súvisí aj Angela Merkelová. Nemecká kancelárka sa pre svoju ústretovú politiku stala pre mnohých ľudí hlavným vinníkom všetkého, čoho sa dnes migranti v Európe dopúšťajú. Módnou záležitosťou sa preto stalo šírenie fotiek, ktoré si z Merkelovej uťahujú – na ich veku nezáleží.

Koncom augusta 2016 pricestovala Merkelová na krátku návštevu Prahy. Podľa facebookového profilu Borisa Kollára tam bolo veselo. Známy odporca migrácie a fanúšik konšpiračných webov zdieľal fotku, podľa ktorej si Česi prichystali na kancelárku alegorické súsošie so strýčkom Samom, symbolom USA, ktorému Merkelová trčí zo zadnice. „Takto ju vítajú v Česku,“ poznamenal Kollár.

Takáto demonštrácia skutočne prebehla, iba nie v Prahe, ale v nemeckom Düsseldorfe. Nebola o migrantoch, ale o Merkelovej podpore amerického ťaženia voči Iraku. A nekonala sa v auguste 2016, ale v marci 2003.

Údajná detská figurantka

Inou veľkou témou Facebooku je dôveryhodnosť tradičných médií. Lepšie povedané to, ako vraj úmyselne manipulujú s verejnou mienkou, napríklad pri informovaní o Sýrii.

Ako jeden z posledných „dôkazov“ slúži trojica fotiek, na ktorom je malé dievča zachraňované tromi rôznymi mužmi. Vzbudzujú dojem, že dievča je len figurantkou, ktorú novinári použili pri informovaní o troch rôznych udalostiach.

Koláž sa koncom roku 2016 šírila internetom s poznámkami, že takýmto spôsobom manipuluje s divákmi televízia CNN. Na tento príbeh naskočil aj slovenský web Hlavné správy, ktorý trojfotku použil v článku o prejave ruského ministra zahraničia k vojne v Sýrii.

Americký portál Snopes.com, ktorý sa dlhodobo venuje vyvracaniu konšpirácií, zistil, že na fotkách nie je nič neobvyklé. Zachytávajú jedinú udalosť, bombardovanie Aleppa 27. augusta 2016, pri ktorom toho dňa zomrelo šestnásť ľudí.

Dievča si pri záchranárskych prácach v skutočnosti odovzdali traja rôzni muži, ktorí vyťahovali obete zo sutín. „Nenašli sme žiadny dôkaz, že by CNN použilo niektorú z týchto fotiek pri informovaní o čomkoľvek inom, ako bol tento prípad,“ konštatoval portál.

Montáž od ISIS

Iný typ dôkazu priniesla facebooková skupina We are here at home.com, ktorú sleduje viac než 70-tisíc Čechov a Slovákov. Koncom roku publikovala dvojfotku malého chlapca: na jednej hrá mŕtveho, na druhej sa usmieva medzi zabitými sliepkami. „Mediálna masáž v praxi,“ komentovali to administrátori.

Aby bol príbeh skutočný, chýbala jedna podstatná vec. Skupina už neuviedla príklad žiadneho mainstreamového média, ktoré by takúto fotku reálne použilo vo svojom spravodajstve.

Prečítajte si

Kto riadi proruský web Hlavné správy? Muž, ktorý neodmieta ani eurofondy

Ako upozornila facebooková skupina Dezinformácie, hoaxy, propaganda, o fotke sa vie už niekoľko mesiacov. Britský bulvár Daily Mirror v apríli 2016 napísal, že ju na sociálne siete zrejme vypustil ISIS v rámci svojich vlastných propagandistických hier.