Denník N

Richter pochválil Mihála za indexové fondy v druhom pilieri. Treba do nich prestúpiť?

Súčasný stav v druhom pilieri v skratke: 85 percent sporiteľov si sporí na dôchodok v dlhopisových fondoch, ktoré stále zarábajú najmenej. V najlepšie zarábajúcich indexových fondoch je len asi 5 percent sporiteľov.

Nestáva sa často, aby politik vládneho Smeru pochválil niekoho – a tobôž nie z opozície – za druhý pilier. Minister práce Ján Richter urobil výnimku, keď zablahoželal Jozefovi Mihálovi z SaS za to, že zaviedol indexové dôchodkové fondy.

„Chcem poblahoželať môjmu predchodcovi, myslím si, že tento fond, ktorý zaviedol, je dobrý počin a v konečnej miere tie výsledky tu sú,“ povedal Richter v Sobotných dialógoch RTVS.

Indexové dôchodkové fondy kopírujú vývoj akciových indexov a už päť rokov po sebe (teda od svojho vzniku) zarábajú najlepšie. Vlani to bolo v priemere viac ako 8 percent.

Reálne však táto informácia môže potešiť nanajvýš 5 percent sporiteľov, lebo toľko z nich si za dôchodkový fond vybralo doteraz práve indexový. Až 85 percent sporiteľov (zo zhruba 1,4 milióna) si sporí v dlhopisových fondoch, ktoré v posledných rokoch veľa nezarobili.

Dôchodok z druhého piliera nebude síce tvoriť viac ako 30 percent celkovej penzie, no je to stále jeho významná časť. Ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici spolu so svojím tímom vyrátali, že rozdiel medzi tým, keď ste celý čas v dlhopisovom fonde, a tým, keď ste v akciovom či indexovom fonde a postupne si znižujete podiel akciovej zložky, môže byť až 1:2. „Rozdiel je teda zhruba v tom, či budete mať na dôchodku stovku alebo dve stovky,“ hovorí Šebo.

Oplatí sa teda prestúpiť do indexového fondu?

Ktorý fond si vybrať?

Indexové fondy fungujú od apríla 2012 a odvtedy majú naozaj aj najlepšie zhodnotenie. Presadila ich Radičovej vláda, Mihál bol vtedy ministrom práce. S nápadom, aby sa vytvorili, prišli ekonóm Ľudovít Ódor (v súčasnosti člen rozpočtovej rady) a vtedajší štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.

Mihál hovorí, že zhodnotenie indexových fondov je naozaj zaujímavé a kto má pred sebou ešte 30, 40 možno 50 rokov sporenia, jeho majetok (na dôchodkovom účte) môže narásť na zaujímavú hodnotu. A že je škoda, že aj tretí pilier nemá svoje indexové fondy.

Exminister teda hovorí o tom, že kto má menej ako, povedzme, 35 rokov, mal by si zvoliť indexový dôchodkový fond.

Indexové fondy ponúka päť zo šiestich dôchodkových spoločností. Nemá ich iba Allianz DSS, ale jeho akciový dôchodkový fond ekonómovia považujú za alternatívu k indexovým fondom. Vlani zarobil okolo 11 %.

Treba ešte povedať, že štyri indexové fondy podľa dát ekonómov z UMB zarobili vlani okolo 10 %, no indexový fond NN ani nie 3 percentá (stavil na európske akcie a Európe sa minulý rok aj pod vplyvom brexitu vôbec nedarilo).

Šebo však radí, že kto má do dôchodku viac ako 20 rokov, mal by byť vo fonde, ktorý do značnej miery investuje do akcií. Dnes je realita iná: podstatná časť sporiteľov je v dlhopisových fondoch, ktoré vlani nezarobili ani 2 percentá.

Šebo sa preto obáva toho, že ak o 15 až 20 rokov pôjde podstatná časť ľudí z druhého piliera do dôchodku, budú mať nízke dôchodky. „Vláda bude mať úplne legitímne právo siahnuť na druhý pilier. Tak to vidíme my, že sa to stane,“ odhaduje pesimistický scenár.

To, že je väčšina sporiteľov v dlhopisových fondoch, súvisí so zmenou zákona za druhej Ficovej vlády, ktorý ich tam na jar 2013 automaticky prehodil. Sporitelia dostali list a ak nechceli byť v dlhopisovom fonde, mali Sociálnej poisťovni poslať späť návratku. No to urobil málokto.

Lenže vývoj na finančných trhoch sa nedá vopred úplne predvídať. Akcie už niekoľko rokov rastú, no to ešte neznamená, že budú zarábať donekonečna. A podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža to skôr indikuje, že rastie investičná bublina.

Podľa Baláža je správne, že si väčšina sporiteľov sporí na dôchodok v konzervatívnych fondoch, lebo nemajú radi riziko. „Počkajte, keď príde rok 2008 ešte v nejakej horšej verzii, potom sa budete na to pozerať inak,“ hovorí Baláž. Po páde Lehman Brothers začali prudko padať akciové trhy.

Baláž o druhom pilieri hovorí, že to nie je lotéria, kde máte vyhrať čo najviac peňazí. „Spolu s prvým pilierom vám poskytne nejaký základný príjem v starobe. Ten je na to, aby ste mohli zaplatiť účty a sem-tam ísť na kávu. Bavíme sa o základnom príjme a ten by nemal podliehať riziku, najmä vtedy, ak ho ľudia nechcú.“ A výskumy podľa Baláža ukazujú, že 80 % ľudí také riziko nechce.

Aj Šebo pripúšťa, že sú hraničné situácie, keď by sa mohlo stať, že budete mať o 15 % nižší dôchodok, ako keby ste boli celý život v dlhopisovom fonde. „Tento teoretický prípad nastáva vtedy, ak v čase, keď odchádzate do dôchodku, sú akciové trhy zhruba o 40 % nižšie oproti tomu, ako boli 10 rokov predtým. A to je asi v 5 % prípadov,“ hovorí.

No dodáva: „Ja idem do dôchodku, povedzme, o 30 rokov. Chcel by som zažiť situáciu, že trhy budú odteraz 20 rokov padať a posledných 10 rokov budú rásť a stačí, ak skončia na takej úrovni, ako sú teraz.“ Veľkú časť rizika veľkých výkyvov na trhoch rieši to, že si na dôchodok sporíte (investujete) pravidelne, teda na mesačnej báze.

Šebo ešte hovorí, že je veľmi nebezpečné vnímať odchod do dôchodku z druhého piliera ako fixný dátum. „Chodí sa z neho do penzie vtedy, keď máte dosť nasporené. Slováci nie sú na to zvyknutí, ale takto sa chodí do dôchodku zo sporivých schém,“ povedal.

Čo by mal urobiť štát?

Štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd) pripúšťa, že súčasný stav favorizuje akciové fondy; to však neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. Situácia sa môže zmeniť, keď úroky stúpnu, aj výnosy vzrastú a dlhopisové fondy môžu byť atraktívnejšie v pomere výnos – riziko. Každému sporiteľovi preto odporúča sa aspoň na 5 minút zamyslieť, zdvihnúť telefón a zavolať do svojej dôchodkovej spoločnosti a požiadať ju o radu.

„Vždy apelujem na ľudí, aby sa zamysleli nad tým, v ktorom fonde sú. Prestup je veľmi jednoduchý. Čím je sporiteľ mladší, tým je to dôležitejšie, tým je jeho potenciálna strata vysoká. Ale nemôžeme proti vôli občanov ich teraz presúvať inam,“ povedal Švejna.

Mihál by od ministerstva práce očakával, že urobí kampaň, ktorá ľuďom vysvetlí, prečo je druhý pilier dobrý. „To, že ja napíšem raz do roka nejaký blog: ‚Ľudia, choďte do indexových fondov!‘ – to asi nestačí,“ povedal v Sobotných dialógoch. Ministerstvo však kampaň neplánuje.

Neuvažuje ani o vytvorení základnej (preddefinovanej) stratégie, ako by mali sporitelia pri výbere dôchodkového fondu uvažovať.

Baláž si zase myslí, že štát by mal byť aktívnejší v prípade ľudí, ktorí majú okolo 40 a nesporia si, najmä pokiaľ ide o ženy. Ani o takej kampani však štát momentálne neuvažuje.

Odvody do 2. piliera znova stúpajú

V tomto roku sa odvod do druhého piliera zvýšil na 4,25 % z hrubej mzdy (vlani to boli 4 %). Odvod sa bude každý rok zvyšovať o 0,25 % na konečných 6 % v roku 2024. Toto tretia Ficova vláda nemá v pláne meniť.

Čo už schválila a v čom teraz čaká na parlament, je zmena pravidiel pri výplate dôchodku z druhého piliera – viac sporiteľov si bude môcť nechať vyplatiť dôchodkové úspory z druhého piliera v niekoľkých splátkach. Nebudú si musieť nutne kupovať doživotný dôchodok v životnej poisťovni.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie