La La Land, alebo sen hipsterskej generácie dospel k svojmu vrcholu

1. Muzikál 2.0

Je opojný, čarovný a vizuálne úchvatný. Veľa sa v ňom tancuje a spieva, je to príbeh o láske. Je La La Land romantický muzikál? To je trochu zložitejšia otázka.

Nie je to len nostalgická spomienka na mŕtvy žáner spätý s érou klasického Hollywoodu, ani jeho digitálne a povrchne ironické vzkriesenie na prelome tisícročia v snímkach ako Moulin Rouge. Táto pocta minulosti, pretože to pocta, samozrejme, je, je omnoho hlbšia, rafinovanejšia a poctivejšia.

Žiadna zložka tu nie je presladená, jednoduchá, ani naivná. Ako si stihli všimnúť recenzenti, La La Land je metafilm, teda film o filmoch – „o umení, o tom, ako sa mení náš postoj k nemu“ (Matej Sotník pre Aktuality.sk).

Preto má taký jasný úspech u ľudí, ktorí romantické muzikály milujú, ale aj u divákov, ktorí by na tento žáner dobrovoľne nikdy nešli do kina. Nazvime to smart muzikál. Muzikál 2.0.

2. Perfekcionizmus

Prezrádza to scéna ihneď na začiatku, keď sa zápcha na diaľnici premení na hromadnú tancovačku. Fantastická kamera, virtuózna choreografia… vo víre tónov a farieb si ani neuvedomíme, ako je to dokonale zladené.

„Zvládať prechody od klasiky k džezovému big bandu tak ľahko je úžasné, rovnako ako to, čo napísal pre Whiplash,“ chválil režiséra a hudobníkov herec J. K. Simmons.

La La Land je v každej zložke dokonalý produkt, aký tu ešte nebol, nejde však len o technickú stránku veci. Je omnoho štruktúrovanejší a sofistikovanejší, než by sme čakali. Začnete ho analyzovať a rýchlo skončíte pri konštrukciách, že jeho „temporytmus určuje princíp dramaturgie“ či „príbeh je komponovaný ako melódia“.

3. Dokonalé retro

Povedať, že trend je retro, to je úplná banalita. To isté platilo pred desiatimi rokmi. Nestačí len povedať, že je to film zamilovaný do minulosti, musíme sa bližšie pozrieť, čo za vzťah to k minulosti nadväzuje, a ako to presne robí.

La La Land sa odohráva v dnešnom svete, ale jeho hrdinovia žijú retrom. Majú vzory v minulosti, počúvajú starú hudbu, obklopujú sa predmetmi s retro-dizajnom. Výsledkom je filmový svet, kde minulosť a súčasnosť splývajú, nedajú sa poriadne odlíšiť. Sen hipsterskej generácie dospel k svojmu vrcholu, minulosť je živá a je priamo tu.

Tak trochu príznačne má filmár Damien Chazelle 31 rokov. Pochádza z New Yorku, je veľkým fanúšikom starého džezu. Džezová hudba hrala kľúčovú rolu už v jeho nezávislom debute Whiplash, ktorý získal tri Oscary. Z pravej lásky k hudbe, a nie na zákazku, vznikla aj novinka. Okrem réžie k nej Chazelle napísal aj scenár.

4. Dvaja mladí outsideri

La La Land sa prezýva Los Angeles. Mestu, kam mieri plno ľudí v nádeji, že splnia svoje sny a prerazia v umení.

Názov trochu posmešne naznačuje, že väčšina z týchto ľudí neuspeje, a zo sna ich realita skôr či neskôr stiahne na zem. Či už preto, že nemali kontakty, neusmialo sa na nich šťastie, alebo neboli takí talentovaní, ako si mysleli. To isté sa v metropole západného pobrežia dialo v 20. aj 50. rokoch, to isté sa tam deje aj dnes.

Príbeh oboch zaľúbencov preto nie je odťažitý. Ona dúfa, že prerazí v divadle, on miluje starý džez a sníva o vlastnom klube s dobrou hudbou. Outsiderstvo oboch spája – a práve to spôsobuje, že sa toľko ľudí vidí v ich osude. V móde je dnes totiž nielen retro, ale aj umenie. Ešte nikdy viac mladých ľudí nesnívalo o kariére umelca a zároveň ešte nikdy nebolo štatisticky jasnejšie, že v ťažkej konkurencii sa len málokomu z nich podarí uspieť.

Príznačné je, že len čo sa jednému u hrdinov začne dariť v kariére, ich vzťah začne trpieť. To je ďalšia veľká téma dneška. Ako zladiť ambície a osobný život? Veľmi často nijako, jedno bude vždy na úkor druhého.

5. Emma Stone a Ryan Gosling

Hovorí sa tomu chémia medzi hercami, a je to už klišé. Každopádne funguje, viac dodávať netreba.