Juraj Herz nikdy nikam poriadne nepatril

Aktualizované 9. 4. 2018. Vo veku 83 rokov zomrel režisér filmov Spaľovač mŕtvol, Sladké hry minulého leta, Upír z Feratu a Sladké starosti.

Juraj Herz sa pripravuje na scénu počas nakrúcania filmu Čestný občan v roku 2013. Foto – TASR

Každý, komu sa s tým zveril, si poklepal na čelo. V 80. rokoch chcel Juraj Herz nakrútiť komédiu z koncentračného tábora. Mal pocit, že v holokauste sú niektoré veci, o ktorých sa nehovorí. Chcel divákom ukázať, že aj v biednych podmienkach jestvovala erotika, aj tu mali väzni zmysel pre módu, že tu jeden druhého okrádali.

„Najdôležitejšie bolo jedlo a keď sme ho nemali, museli sme si nájsť niečo, vďaka čomu sme prežili. Tým niečím bol pre mňa humor,“ spomína vo svojich pamätiach jeden z najvýznamnejších (česko)slovenských filmárov. Čierny humor z jeho filmov má korene práve tam, kde syn židovského lekárnika z Kežmarku prežil koniec vojny. Mal jedenásť rokov, keď vyšiel z tábora Ravensbrück, už vtedy bol hotová osobnosť.

Na rovnaké miesto, teda do zachovaných zvyškov nacistického lágru, sa vrátil vo svojom filme Zastihla ma noc (1985). Ešte netušil, že toto isté urobí pri nakrúcaní Schindlerovho zoznamu Steven Spielberg. Juraj Herz je presvedčený, že ho slávny Američan umelecky vykradol a zobral si z jeho filmu scénu so sprchovaním väzňov. Dodnes to spomína ako veľkú nespravodlivosť, aj keď s tým nikdy nešiel pred súd.

Narodil sa na Slovensku, väčšinu života prežil v Prahe, dva roky pred nežnou revolúciou emigroval do Nemecka a žil v Mníchove. Pocit, že nikam poriadne nepatrí, však znamená viac ako len rozpaky nad otázkou, či je Juraj Herz slovenský, český, prípadne „federálny“ umelec, herec, scenárista a divadelník. Má hlbšie korene.

A v zozname paradoxov pritom môžeme pokračovať. Volajú ho „kráľom československého hororu“, aj keď nikdy nenakrútil čistokrvný horor

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Vyznamenania od prezidenta

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |