pondelok

Michael Kocáb – z hudby do politiky a späť

Michael Kocáb sa na rozdiel od svoje kapely do dôchodku ešte nechystá.

Michael Kocáb počas koncertu na festivale Vrbovské vetry 2016. Foto – TASR

„Homo politicus je vo mne silno zakorenený. Ale mne už zostalo v podstate jediné rozlišovacie kritérium, ktorým meriam pocit uspokojenia, a to keď si pripadám, že pracujem. A tento pocit mám, len keď robím hudbu. Jednoducho som muzikant, ktorý má rád politiku. Keď som pôsobil v nej, mal som síce tiež pocit, že plním dôležité poslanie, ale podvedome som si stále vyčítal, že zanedbávam hudbu. To je nemravnosť, ako mi vštepoval môj profesor Ilja Hurník. Keď človek zanedbáva svoj talent, ktorý dostal zhora, počína si nemravne.“

Či to však chcel, alebo nechcel, Michael Kocáb zostáva pre mnohých tak hudobníkom, ako aj politikom. Navyše, jeho hudba sa v istom momente stala politikou, inokedy ho politika od hudby odtiahla a pre ňu má s inými hudobníkmi aj spory.

Do trezora

Je to už štyridsať rokov, čo študent pražského konzervatória a syn evanjelického kazateľa a chartistu Alfréda Kocába založil Pražský výběr. Keď pôvodne jazzrocková zostava pod vplyvom gitaristu Michala Pavlíčka pritvrdila, stala sa aj bez posvätenia kultúrnych orgánov jednou z najpopulárnejších nových rockových kapiel v Československu.

No oficiálna sláva netrvala dlho. V roku 1982 natočil režisér Juraj Herz experimentálny film Straka v hrsti, na ktorom sa podieľal aj Pražský výběr a v ktorom sa objavili aj pre režim nežiaduce osoby. Plus, ako ukazuje napríklad známy článok Nová vlna se starým obsahem, nekonformné a pre režim nečitateľné kapely sa stali nežiaducimi. A tak

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 126654 z vás dostáva správy e-mailom