Denník N

Slovenka bude veliteľkou posádky simulovanej misie na Mars: Psychicky i fyzicky som pripravená

Na prvej misii v roku 2014, ktorá simulovala pobyt na Marse, strávila Musilová skoro tri týždne. Ďalšia misia sa jej začne 14. januára. Foto – archív M. M.
Na prvej misii v roku 2014, ktorá simulovala pobyt na Marse, strávila Musilová skoro tri týždne. Ďalšia misia sa jej začne 14. januára. Foto – archív M. M.

Vedkyňa Michaela Musilová sa už druhýkrát zúčastní simulovanej misie na Mars. Posádka spraví niekoľko slovenských experimentov, skúmať budú aj odolnosť látok, ktoré sú vhodné na konzumáciu v extrémnych podmienkach.

Cez víkend sa zabávala na Plese v opere, koncom týždňa už bude v nehostinnej utahskej púšti.

Astrobiologička Michaela Musilová zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) vymení gala za skafander a na skoro tri týždne sa zúčastní simulovanej misie na Mars.

Ako prvá Slovenka sa akcie zúčastnila už v roku 2014. Na rozdiel od minulosti bude tentokrát vedúcou celej misie. „Videli, že som robila dobrý výskum, tak ma sami zvolili za vedúcu, hoci obyčajne sa na pozíciu robia pohovory,“ odpovedala Musilová na otázku Denníka N. „Budem zodpovedná za to, aby sa všetky práce vykonali včas a aby všetci robili výskum tak, ako majú,“ dodala slovenská vedkyňa.

Extrémne organizmy

Na prvú simulovanú misiu na Mars sa Musilová dostala vďaka predošlému výskumu v Grónsku za polárnym kruhom. Našla tam mikroorganizmy, ktoré aj v miestnych nehostinných podmienkach – ktoré sú pre ľudský život úplne nevhodné – prežívali a vytvárali dostatok organických látok pre seba a okolité ekosystémy.

Astrobiologičke napadlo, že by sa uvedené mikroorganizmy mohli využiť na zúrodňovanie pôdy, či už púštnej, alebo marťanskej, ktorá je tiež neúrodná. Marťanskej spoločnosti (Mars Society), ktorá simulovanú misiu na červenú planétu realizuje, sa projekt zapáčil, takže Musilovú pred tromi rokmi vybrali ako členku tímu.

„So sebou som tam zobrala extrémne organizmy z Grónska, zmiešala ich so simulovanou marťanskou pôdou za marťanských podmienok, takže boli bez kyslíka, a vystavovala som ich rôznym tlakovým podmienkam. Zistila som, že mikroorganizmy produkovali také množstvo organických látok, že pôdu skutočne zúrodnili,“ povedala Musilová na konferencii v sídle Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity tesne pred začiatkom misie.

Slovenské experimenty

Ako vedúca na novej misii Musilová presadila, aby sa na nej realizovalo aj niekoľko slovenských experimentov. V miestnom skleníku na simulovanej stanici budú pestovať špenát spôsobom, ktorý vymysleli študentky z gymnázia v Detve. Vyhrali súťaž Misia Mars, do ktorej sa zapojili študenti viacerých slovenských stredných a vysokých škôl.

Vedľa toho budú vedci skúmať, či si v extrémnych podmienkach simulovanej misie udrží svoje schopnosti látka zvaná betaglukán (povzbudzuje imunitný systém človeka) a kolostrum. Vyrobiť z kolostra funkčnú potravinu chce slovenská firma Kozí vŕšok. „Látka je určená hlavne pre ľudí, ktorí pracujú v extrémnych podmienkach, ako sú astronauti, vojaci alebo tí, čo pracujú vo vysokých nadmorských výškach,“ povedala mikrobiologička Soňa Hlinková.

Kolostrum

Kolostrum je tekutina vylučovaná mliečnymi žľazami cicavcov. Produkujú ju tri až päť dní po narodení mláďat. Je bohatá na minerály, vitamíny a imunoaktívne látky, uviedla Hlinková.

„Kolostrum má vysoký obsah tukov a bielkovín, takže spĺňa najnovšie nutričné trendy. Obsahuje veľa imunoaktívnych látok, manažujú celý metabolizmus a alergické reakcie. Látka je ľahko stráviteľná a zásadotvorná, čo je výhodné pri tráviacich problémoch,“ povedala mikrobiologička a vzápätí vysvetlila, prečo je kolostrum vhodné aj pre astronautov.

„Vo vesmíre sú astronauti vystavení silnému žiareniu. Máme veľa štúdií, že žiarenie spôsobuje starnutie buniek. Kolostrum obsahuje účinné látky, ktoré proces dokážu spomaliť. Obsahuje tiež látku, ktorá pomáha pri obnove svalovej hmoty. Kolostrum má veľa fosforu, horčíka a vápnika a je veľmi účinné v boji proti rednutiu kostí, ku ktorému dochádza v beztiažovom stave. Má pozitívny vplyv aj na kardiovaskulárny systém a mohlo by pomáhať pri zvládaní stresu a depresií.“

Stres z pobytu na misii

Z minulej misie Musilová vie, že niektorí ľudia neznášajú pobyt v stiesnených priestoroch marťanskej kolónie v nehostinnom prostredí mrazivej púšte dobre.

„Pamätám si, že jeden člen posádky chcel uprostred noci utiecť, lebo už to nezvládal. Budova stanice je malá, má iba osem metrov v priemere. Na hornom podlaží sú miestnosti na spánok. Cítite sa tam ako v rakve, je to veľmi úzke. Na stanici je všetko vidieť a počuť. Človek sa cíti utláčaný, lebo nemá osobný čas ani priestor.“

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Michaela Musilová v skleníku s kolegyňou počas simulovanej misie na Mars v roku 2014. Foto – archív M. M.

Pri zvládaní stresu sú najdôležitejšie skúsenosti, vraví Musilová. „Mala som predošlé skúsenosti, že som bola tri mesiace v Grónsku v extrémnych podmienkach: stále nám hrozili ľadové medvede či búrky. Takže som bola na nevľúdne podmienky už vycvičená. Iní členovia posádky, ktorí také skúsenosti nemali, prežívali misiu najťažšie.“

Musilová povedala, že sa na misiu cíti dobre pripravená, po fyzickej i psychickej stránke. „Udržiavam sa v kondícii, behávam a tancujem. Po psychickej stránke sa cítim v poriadku. Mám veľmi dobrú posádku. Neteším sa na jedlo a na obmedzenia, čo sa týka pohybu. Keď chcem cvičiť, skákať musím namieste. A potom je tu odlúčenie od sveta: komunikovať môžeme so Zemou len niekoľkokrát za deň.“

Vedkyňa vzápätí úsmevne dodala: „Ale v Grónsku sme mohli poslať len jednu esemesku týždenne, že nás medvede ešte nezožrali.“

3D tlač

Hlavnú budovu misie tvorí stanica, má dve podlažia. „Stanica je budovaná podľa plánov, ako by vyzerala ľudská kolónia na Marse.“ Hore sa spí, vo väčšej miestnosti sa varí alebo cvičí. Na dolnom podlaží je biochemické laboratórium, kde sa robí výskum, a vzduchové komory, odkiaľ človek prechádza do marťanského prostredia.

mars-desert-research-station-1000x664
V skafandri počas simulovanej misie na Mars v utahskej púšti. Foto – archív M. M.

Súčasťou kolónie je aj malé observatórium a skleník. V ňom si vedci pestujú rastliny, aby nejedli iba „astronautické vysušené jedlo“, ktoré je buď vo forme granúl, alebo prášku, posťažovala sa na nie príliš chutnú marťanskú stravu Musilová.

Jeden z experimentov novej misie sa bude týkať 3D tlače tehál. „V pôvodných plánoch NASA stálo, že na Mars si prinesieme celú ubytovňu, teraz sa ju tam pokúsime postaviť. Na Mars si vezmeme 3D tlačiarne a tehly si vytlačíme z marťanskej pôdy.“

[Tip na knihu: Věda podle abecedy od známeho popularizátora vedy, novinára českého Deníka N Petra Koubského.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie