pondelok

Kiskov osobný výber

Prezident k udeľovaniu štátnych vyznamenaní pristupuje spôsobom, aký tu naposledy mal Václav Havel.

Slovné spojenie „štátne vyznamenanie“ vyjadruje pôvodný úmysel toho aktu: že vyznamenáva štát. Nositelia vyznamenaní tak majú tvoriť skupinu, ktorej dáva štát oficiálnu pečiatku elity.

Lenže pôvodný úmysel bol hneď pri zrode štátu (Slovenskej republiky) kontaminovaný osobami politikov, ktorí o vyznamenaniach rozhodovali a udeľovali ich. Tak sa stalo, že tie stovky doteraz vyznamenaných netvoria národnú elitu, ale skôr nesúrodú zmes ľudí, z ktorých mnohí by si nesadli za jeden stôl, keďže ich hodnotové postoje sú také protichodné, aké boli postoje bývalých prezidentov.

Má po takomto fiasku vôbec zmysel štátne vyznamenania udeľovať? Áno, má, ale musíme si priznať, že ich v prvom rade neudeľuje štát, ale konkrétny prezident, aj keď v mene štátu.

Video: Kiska odovzdáva ocenenie (autor: Eugen Korda, .týždeň)

Nie je to len slovenský problém. V susednom Česku nejedna osobnosť odmietla prijať štátne vyznamenanie z rúk prezidenta Miloša Zemana, lebo je pre ňu morálne neprijateľný a ocenenie by ju aj spoločensky znemožnilo. V Maďarsku vrátili desiatky umelcov a vedcov štátne vyznamenania potom, čo ho v lete minulého roku dostal rasistický novinár Zsolt Bayer.

Prezident Andrej Kiska mal dve možnosti, ako sa s týmto problémom vyrovnať: buď ísť cestou kompromisu a vybrať ľudí, ktorých vyznamenanie nikoho nenadchne ani nepobúri, alebo dať svojím výberom jasne najavo, že títo ľudia reprezentujú jeho hodnotový rámec, ktorý má byť krytý štátom. Ak by si vybral prvú cestu, výsledkom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 78969 z vás dostáva správy e-mailom