Podpredseda SNS Hrnko: Danko má intelektuálne na to, aby bol premiérom

Podpredseda SNS Anton Hrnko v rozhovore pre Denník N hovorí:

• prečo sa po voľbách nestal ministrom obrany,
• či niekedy uvažoval o vláde s Igorom Matovičom a Borisom Kollárom,
• prečo by štátni úradníci nemali verejne kritizovať nadriadených,
• čo mu prekáža na dvojbodke v logu RTVS,
• aj či je naliehavé, aby dnes Slovensko zakázalo burky.

Čo najdôležitejšie dosiahla SNS za trištvrte roka vo vláde?

Sme bežci na dlhé trate. V rezortoch, ktoré máme, sa veľa vecí pohlo. Na ministerstve obrany sa vypracovala nová biela kniha aj náčrty rozvojového programu. Teraz pristúpime k modernizácii ozbrojených síl. Vlani sa uskutočnila pilotná skúška dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorá sa teraz vyhodnocuje, a urobia sa úpravy, aby mohla pokračovať a vytvorili sa širšie predpoklady, aby ozbrojené sily boli bojaschopnejšie.

A v iných rezortoch?

Napríklad na poľnohospodárstve vidieť jasné pokroky. Je vizitkou našich ministrov, že pripravili nové výzvy na eurofondy, veľa sa urobilo pre lepšiu ochranu vnútorného trhu či pomoc prvovýrobcom. Veci sa pohli a výsledky uvidíme veľmi skoro.

No zdá sa, že ešte nemáte za sebou chytľavý ťahák, ktorý si dáte na bilbord ako odškrtnutý, tak ako to v minulosti robil Robert Fico.

Pokojne by som mohol pripomenúť náš sľub, že budú opäť premávať štátne IC vlaky, a ony naozaj premávajú. To sú také ľahké „lepáky“, ale o ne nejde. Princíp, ktorý zvolila Slovenská národná strana, je v tom, že chceme, aby štát začal fungovať vo všetkých svojich zložkách. Aby občan cítil, že štát preňho niečo robí. Že nie je bremeno, ktoré musí niesť, ale je to inštitúcia, ktorá mu chce uľahčiť život. To bude vidieť, až keď sa veci synergicky spoja.

Myslíte si, že by sa vám to, čo ste spomínali, podarilo presadiť aj v alternatívnej realite, v ktorej by bol predsedom vlády Richard Sulík a SNS by vládla s pravicovými stranami a s podporou Borisa Kollára?

Na teoretické otázky sa odpovedá ťažko. No ja si neviem predstaviť, že by sa meno najstaršej slovenskej strany mohlo spájať s ľuďmi, ktorí patria do iných inštitúcií, ako je parlament. Či už do zdravotníckych zariadení, alebo iných.

Ktorí sú to ľudia? Menujte ich už konkrétne…

Slovenský občan je dostatočne vzdelaný, aby pochopil, čo som tým chcel povedať.

Vy osobne ste v marci neuvažovali o možnosti inej koalície, akú vidíme dnes? Predseda SNS Andrej Danko krátko po voľbách ešte hovoril, že je to päťdesiat na päťdesiat.

Ja nikdy.

Neboli ste teda presvedčený, že je to päťdesiat na päťdesiat?

Nie.

Po tom, čo riaditeľka odboru na ministerstve vnútra Monika Filipová kritizovala ministra Kaliňáka, ste povedali: „Nemôže niekto na ministerstve kritizovať ministra. Minister ho musí vyhodiť, ak to robí. Či je to pravda, alebo nepravda, to je irelevantné. (…) To by sme rozvrátili štátnu správu.“ Naozaj si to myslíte?

Základný princíp štátnej správy, ako je postavená, je jej apolitickosť. Kritika ministra je politická činnosť. Osoba, ktorá sa púšťa do kritiky predstaviteľa štátu, robí politickú činnosť. Tým sa diskvalifikuje z pozície v štátnej službe. Ak by minister robil kriminálne veci, bolo by jej povinnosťou oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní. No ak si myslí, že minister je politicky neschopný, mala by ísť do politiky a robiť politiku.

Prečítajte si

Úradníčka na ministerstve vnútra: Kaliňák by mal odstúpiť, je toho už príliš

Prečo?

Lebo je to tak bežné. Ja som vašej kolegyni prízvukoval niektoré prípady, keď sa stalo, že vysoký štátny úradník, napríklad americký veľvyslanec, odstúpil zo svojho postu a pustil sa do štátneho tajomníka. Podobne srbský náčelník generálneho štábu zvozil pod čiernu zem neschopnosť svojho ministra, ale zároveň podal demisiu. Nie je možné robiť politiku z funkcie v štátnej správe, ktorá je zo zákona apolitická. Nie je možné, aby desiatnik kritizoval náčelníka generálneho štábu.

Armáda je možno trochu iný prípad ako štátna správa sama osebe, ale spýtam sa takto: Vy ste roky pôsobili ako vedúci oddelenia na ministerstve obrany, zažili ste rôznych ministrov. Nemali ste nikdy chuť pustiť sa do svojho nadriadeného?

Medzi armádou a štátnou službou v tomto nie je rozdiel. Čo sa mňa týka, nemôžem povedať, že by som v čase, keď som bol vedúcim oddelenia na ministerstve obrany, nekritizoval napríklad vzťah premiérky Radičovej k oslavám Memoranda národa slovenského. Považoval som za málo dôstojné, že akt, ktorý predznamenal slovenskú politiku na 150 rokov, si vtedajšia vláda ani nevšimla a oslavy nechala na mesto Martin. Ale – viete, koľkokrát som mal pocit, že môj rezortný minister je nekompetentný a robí veci, ktoré robiť nemá? No v živote som na rezort obrany verejne nepovedal ani slovo. Bol som lojálny štátny úradník, ktorý musí ministra poslúchať.

Naozaj nikdy?

Nie. Keď sa mi raz za ministra Ivana Šimka stala krivda, obrátil som sa na predsedu parlamentu, predsedu vlády a prezidenta republiky, a prezidentská kancelária môj problém vyriešila. Ale v živote by som si nedovolil verejne kritizovať ministra. To nepatrí do povahy štátnej služby, ktorá má byť odborná. Ak chcem robiť politiku, nemôžem byť v štátnej službe.

Neodkazujete týmto výrokom tisíckam zamestnancov štátnej správy, aby mlčali a držali krok?

Nemajú mlčať. Ak si myslia, že sú v práve, majú možnosť ozvať sa mimo štátnej služby. Ja som bol podpredsedom SNS od roku 2014, na ministerstve obrany som pôsobil až do volieb. Vo svojom portfóliu som sa v tom čase ani raz nevyjadril k ministerstvu obrany. To som si dal aj ako podmienku, keď som sa do SNS vracal.

Prečo ste sa po voľbách vlastne nestali ministrom obrany?

A prečo by som sa ním mal stať?

Ste podpredsedom SNS, v rezorte ste pracovali, vediete branno-bezpečnostný výbor. Možno by človek očakával, že tak vysoko postavený funkcionár strany sa stane ministrom.

Myslíte si, že predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť nie je pre mňa dostatočná funkcia? Ja som nechcel byť ministrom, mám na to rôzne dôvody. V strane to vedeli dopredu, ešte predtým, než sme išli do volieb.

O historikovi Martinovi Lackovi ste v súvislosti s jeho výpoveďou v ÚPN, ktorú dostal oficiálne za kritiku svojho šéfa Ondreja Krajňáka, povedali: „V roku 1970 som zažil, keď ľudí vyhadzovali zo strany, lebo nesúhlasili so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy. Nebolo by napľutím na to, čo chceme odsúdiť, keby sme túto istú metódu aplikovali na Martina Lacka len preto, že má iný názor ako establišment?“ Čiže výpoveď Lacka prekáža, ale Filipovú by ste odvolali?

Lacka nevyhodili za kritiku Ondreja Krajňáka.

Šéf ÚPN tú výpoveď zdôvodnil práve tak.

No v skutočnosti všetci vedia, že ho vyhodil za jeho vedecké názory. Kritika, ktorú Krajňák zobral na seba, bola len reakciou na znôšku všelijakých tvrdení, ktoré on sám adresoval Lackovi.

Čiže je to iný prípad?

Je to iný prípad. Lacko bol vyhodený za svoje vedecké presvedčenie.

A nie za politické aktivity a podporu Mariana Kotlebu?

Ja si myslím, že Lacko veľmi oľutoval, že sa podpísal pod to jedno vyhlásenie – a ja sa čudujem, že ho podpísal.

Nebolo len jedno. Lacko v jednom vyhlásení po protiimigrantskom pochode v Bratislave žiadal pre Kotlebu viac priestoru v médiách, neskôr v inom vyzýval takzvaných národných politikov, aby ho podporili v parlamentných voľbách.

Ja som sa stretol len s jedným. Na druhej strane viem, že Lacko neprijal od ĽSNS ponuku, ktorú dostal, keď zostal nezamestnaným.

Mimochodom, existuje v koalícii dohoda alebo prevládajúce presvedčenie, že Ondrej Krajňák by mal z čela ÚPN odísť?

Moje presvedčenie je v tomto, myslím, jasné, takýto názor majú aj iní ľudia. Nemôžem povedať, či je to presvedčenie koalície, lebo na takejto úrovni sme sa o tom nebavili. Ja som sa túto tému pokúšal otvoriť na koaličnej rade, lebo SNS mala riešenie situácie v ÚPN vo svojom programe. Bolo mi povedané, že to je osie hniezdo.

Ešte k tomu Kaliňákovi. Zamestnancom ministerstva vnútra nie ste, kritizovať teda môžete. Nebolo by pre koalíciu lepšie, keby Kaliňák predsa len pre kauzu Bašternák odstúpil?

Tu nemá moje osobné presvedčenie žiadnu relevanciu, tu je relevantná len politická pragmatika. Riešiť to musí Smer.

Posledné mesiace ste formulovali viac výhrad k RTVS, aj na svojom Facebooku ju ironicky nazývate „mikovíziou“ či „dvojbodkovou inštitúciou“. Čo vám vlastne prekáža na tej dvojbodke?

Dvojbodka má symbolizovať mňa ako platiteľa koncesionárskeho poplatku, mňa ako jedného radového príslušníka slovenského národa. A ja sa necítim ako dvojbodka.

Prečítajte si

SNS znovu vytiahla proti RTVS, Hrnko si neváhal pomôcť Kočnerom

Naozaj si myslíte, že má až taký význam? Nie je to len obyčajné logo?

Logo vytvára nomen omen. Keď v roku 1960 prezident Novotný v štátnom znaku zrušil slovenský symbol a zaviedol tam tú „živánsku pod Kriváňom“, ako sa blahej pamäti vyjadril Gustáv Husák, išlo o premyslený a zacielený úder na city a najhlbšie vzťahy Slovákov k svojej vlasti a národu. Osobne si myslím, že to, čo ma reprezentuje, by ma malo aj vyjadrovať. Ja sa necítim ako dvojbodka.

Čiže čo by malo byť v logu RTVS? Štátny znak?

Malo by tam byť písmeno „S“, malo by tam byť zachované, že ide o „Slovensko“. No ja si myslím, že celý názov je neprijateľný. Slovenská televízia je národná a kultúrna inštitúcia, ktorá je spojená s jazykom. Preto by mala mať taký istý názov, ako majú podobné inštitúcie vo svete. Aj v krajinách, kde je nezhodný prívlastok pri názvoch inštitúcií bežný, teda napríklad v germánskych krajinách, majú verejnoprávne médiá názvy so zhodným prívlastkom.

Napríklad?

Je Österreichischer Rundfunk und Fernsehen, je Zentral Deutsche Fernsehen, British Broadcasting Corporation. Kamkoľvek sa pozriete, majú tieto inštitúcie názov so zhodným prívlastkom, lebo sa hlásia k národu, ktorého jazyk používajú. Názov s nezhodným prívlastkom malo tak akurát Radio Luxembourg, teda pirátska stanica. Ja si myslím, že aj Slovenský rozhlas a Slovenská televízia by mali mať názov, čo by ich viazal k národu, etniku a kultúre, ktorej jazyk používajú.

Výhrady ste mali aj k spravodajstvu RTVS. Podľa novembrového Medianu je však spravodajstvo RTVS považované za najobjektívnejšie zo všetkých televízií.

Tieto veci nebudem komentovať. Môj názor je iný. Neviem, akých ľudí oslovili, že im vyšli takéto pozitívne výsledky. V kruhoch, kde sa pohybujem ja, sa stretávam s názorom, aký mám ja. Možno sa pohybujem v irelevantných kruhoch.

Netvrdím, že sú irelevantné, ale každý sa pohybujeme v nejakých názorových skupinách. Napríklad ja som veľakrát počul, že správy RTVS, aj celá televízia, sa výrazne zlepšili.

Ja súhlasím s tým, že v niektorých veciach sa televízia zlepšila. No v niektorých nie. Napríklad momentálne beží v Slovenskej televízii – ona sa tak v zmysle zákona stále volá, i keď sa to nepoužíva – upútavka na program založený na slovenskom folklóre.

Zrejme myslíte šou „Zem spieva“.

Áno, presne tak. Človek by mohol privítať, že sa v televízii objaví nový národotvorný prvok. Ale treba vnímať celý kontext. Slovensko ako rurálna krajina je len jedna časť našej identity. Slovenská televízia absolútne nedáva programy, ktoré sa dotýkajú našej vyššej kultúry. Kedysi tam boli celé relácie o našej literárnej produkcii, to všetko zmizlo. Chýbajú diskusie o národnom bytí a národnej podstate. Ja vítam, že takýto program vzniká, ale vracať obraz Slovenska do jednostrannej rurálnej polohy a eliminovať vyššiu kultúru tiež nie je dobré.

Na druhej strane, práve za Mikovho vedenia sa napríklad obnovilo nakrúcanie záznamov nových inscenácií zo slovenských divadiel, ktoré mali pravidelnú premiéru na Dvojke.

Je to možné. Ale viete, kedysi existovali Nedeľné chvíľky poézie, aj iné programy. Naďalej mi v televízii chýba vyvážená diskusia a stále mám pocit, že sú do debát vyberaní stále tí istí ľudia z periférnych kruhov a nediskutuje sa o zásadných otázkach národného a politického bytia.

Aké riešenie si predstavujete? Zmenu na poste riaditeľa?

Pán Mika má ešte pol roka vo funkcii a ja neviem, čo všetko ešte vykoná. Neplánovali sme ho a neplánujeme zbaviť pozície nelegitímnym spôsobom. No Slovenská národná strana ho určite pri voľbe nového riaditeľa nepodporí. Druhá vec je, ale ide len o môj osobný názor, i keď sa v ňom zhodnem s viacerými koaličnými poslancami, ale aj poslancami SaS, že tento mačkopes sa nevydaril. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia by sa mali opäť rozdeliť, nakoniec, zákon tieto názvy zachoval. V realite ich vygumoval len pán Mika, aby uplatnil dvojbodku.

Kto je ideálnym kandidátom na šéfa RTVS?

Keď na Slovensku vyjdete do ringu predčasne, skôr ako si natiahnete rukavice, ste taký pošpinený a opľutý, že sa vám už boxovať neoplatí. Nechcite odo mňa, aby som niekoho poslal do ringu a vy ste ho tam uboxovali.

Prečítajte si

Zuzana Ťapáková: Koncesie zvyšovať netreba, RTVS má peňazí dosť

Patríte k politikom, ktorí začínali ešte v 90. rokoch, aj SNS si pamätáte v rôznej kondícii. Stranu ste opustili v roku 1994 a vrátili sa až v roku 2014. Akou SNS je tá pod vedením Andreja Danka?

To sú dve úplne odlišné strany. Keď som zo SNS odchádzal, išlo o vnútorne rozvrátenú politickú štruktúru. V SNS od začiatku existovali umiernení aj radikáli. Tí prví chceli vybudovať demokratickú Slovenskú republiku ako samostatný štát zaradený do európskych štruktúr a západnej európskej kultúry, teda tam, kam sme od rozhodnutia Svätopluka patrili. Tí druhí si nevedeli predstaviť budúcnosť Slovenska bez toho, že by sa tu nepochodovalo vo vysokých čižmách. Nám umierneným sa podarilo radikálov eliminovať, ale Vladimír Mečiar nepotreboval partnera, ktorý by mu mohol konkurovať, a tak proti nám zorganizoval stranícky prevrat.

SNS sa nakoniec rozdelila a vy ste odišli.

Mečiar si myslel, že pri moci v SNS zostane nevýrazný stred, ale keď sme odtiaľ odišli my, radikáli ich prevalcovali. Nehovorím, že všetko, čo spravili, bolo zlé, ale SNS pokazili jej imidž a meno. Keď som sa do SNS vracal, bola od týchto prvkov už očistená. Andrej Danko urobil veľký kus práce, aby radikálne časti strany vyprevadil do politického dôchodku. Voliči SNS sú dnes ľudia, ktorí majú národné, sociálne a kresťanské cítenie, ale aj európske videnie.

Má Andrej Danko na to, stať sa raz premiérom Slovenskej republiky?

To je otázka, ktorá má niekoľko dimenzií. Kapacitne a intelektuálne na to určite má. Reálne to však závisí od toho, či dokáže presvedčiť ľudí, aby sa Slovenská národná strana stala najsilnejšou politickou stranou. To je omnoho zložitejšia a tŕnistejšia cesta.

Patríte k politikom, ktorí podporovali vstup Slovenska do NATO dávno pred rokom 2003. Váš predseda Danko tento názor nemal, v SNS je takýchto ľudí zrejme viac. Môžu byť v jednej strane na takúto strategickú vec rozdielne názory?

Ja som bol prvým z vtedajších politikov, kto už v roku 1992, teda ešte pred rozdelením republiky, hovoril, že Slovensko by malo byť súčasťou európskej integrácie a v rámci toho aj NATO. Ak by sme neboli zaradení v geopolitickej realite, ktorá v strednej Európe je, spochybnili by sme existenciu vlastnej štátnosti. My tam patríme. Kultúrne, geopoliticky, ekonomicky. Keď chceme byť súčasťou nejakej ekonomickej integrácie, musíme si uvedomiť, že vojenstvo je len určitý následok, ktorý tento ekonomický priestor bráni.

A čo tie názory v strane?

V minulosti boli v SNS všelijaké myšlienky. Keď sme v roku 1994 zo SNS odišli, Slota síce prešiel na politiku neutrality, ale jeho minister robil úplne inú politiku. Jedna vec je veľké rečnenie, druhá realita geopolitického priestoru, v ktorom sa pohybujete. Dnes je značná časť SNS presvedčená, že Slovensko musí byť zaradené tak, ako zaradené je.

SNS nedávno nastolila dve témy, ktoré súvisia s náboženstvom. Je to zákon, ktorý má zvýšiť počet členov potrebných na registráciu cirkví, a nápad zakázať burky. Stretli ste sa s niekým v burke na území Slovenska?

V Piešťanoch áno. Ale tá motivácia je iná. My máme povinnosti voči svojim predkom, ale aj voči svojim potomkom. Keď sa pozriete, čo sa deje vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku alebo Holandsku, bolo by ťažko nezodpovedné chcieť od politikov, ktorí to myslia so svojou krajinou úprimne, aby takúto budúcnosť pripravovali pre svojich potomkov. Ja tu privítam každého slušného človeka. Ale len ako jednotlivca, nie ako masu, lebo azylové právo je len pre jednotlivca. A zároveň ako človeka, ktorý je ochotný akceptovať Slovensko v jeho jazykovej, kultúrnej, etnickej a náboženskej povahe. Mám mnoho priateľov Kurdov, Arabov, ale aj černochov, s niektorými som býval na internáte v Horskom parku. Sme veľmi dobrí priatelia a neprekážajú mi. Ale prekážala by mi tu 40-tisícová komunita žijúca v gete, kde by sa radikalizovala.

Otázka skôr je, prečo s tým SNS prichádza teraz, keď je na Slovensku minimum moslimov, a navyše v drvivej väčšine integrovaných do spoločnosti.

Tieto opatrenia nie sú reakciou na to, čo tu je, ale snahou zabrániť, aby sa tu také niečo vôbec stalo. Pozrime sa na burkiny vo Francúzsku, ktoré sa nikdy neriešili, kým tam neprišiel výbojný islam. Burkiny nie sú plášť, ktorý umožňuje moslimkám kúpať sa, lebo v minulosti sa kúpali aj bez nich. Burkiny sú prihlásením sa k ideológii. A ideológia je niečo úplne iné ako ľudské právo.

Ako by malo vyzerať Slovensko, ktoré vaša vláda odovzdá tej ďalšej v roku 2020?

Malo by byť ekonomicky mocnejšie, občania by mali byť spokojnejší a mali by mať viac možností zarábať doma, aby nemuseli chodiť do sveta. Slovensko by zároveň malo byť v lepšie kondícii, čo sa týka obranyschopnosti, mal by tu byť väčší poriadok a menej korupcie.