Denník N

Čína je námorná veľmoc, ponoriek už môže mať viac ako USA

Rozpočet na čínsku armádu bude tento rok rásť o dvojciferné číslo, aj napriek tomu, že ekonomika sa spomaľuje.

Čínska loď Chung-ce-chu tankuje palivo do čínskeho torpédoborca Š'-ťia-čuang v roku 2013. Foto - AP
Čínska loď Chung-ce-chu tankuje palivo do čínskeho torpédoborca Š‘-ťia-čuang v roku 2013. Foto – AP

Rovnako ako sa Čína stala druhou najsilnejšou ekonomikou na svete, buduje aj druhú najsilnejšiu armádu. Podľa financií, ktoré do nej ročne dáva, ju už má.

V čínskom Kongrese sa vo štvrtok objavil návrh rozpočtu na armádu na rok 2015. Ten sa, podobne ako posledných 25 rokov, opätovne zvyšoval. Na obranu pôjde 887 miliárd juanov (144 miliárd dolárov), čo je o 10,1 percenta viac ako minulý rok. Aj keď rok predtým bol nárast ešte vyšší. Odhaduje sa, že ekonomika bude rásť pomalšie – o sedem percent.

,,Ako veľká krajina, Čína potrebuje vojenskú silu, aby bola schopná chrániť svoju národnú bezpečnosť a ľudí. História nás naučila, že keď sme zostali pozadu, zaútočili na nás. Na to nikdy nezabudneme,“ povedala podľa New York Times hovorkyňa Kongresu Fu Jing.

kjEYW

Dvojnásobok oproti roku 2008

Za posledných 25 rokov až na pár výnimiek takmer vždy rástol rozpočet o dvojciferné čísla. Od roku 2008 sa množstvo peňazí v armáde zdvojnásobilo.

Rovnako však za posledné dve desaťročia rástla aj ekonomická sila Číny. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) je vzhľadom na HDP krajiny rozpočet na armádu viac-menej stabilný okolo 2 percent HDP. ,,Čínske vojenské výdavky rástli zhruba v rovnakej miere ako ekonomický rast za posledné desaťročie – niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie,“ napísali na stránke.

,,Doteraz rast výdavkov na obranu kopíroval ekonomický rast a to, že stúpa dvojciferným tempom, aj keď ekonomika sa spomaľuje. Armáda je pritom kľúčovou zložkou, ktorá má podtrhnúť ekonomický rast Číny navonok, a tiež je pilierom komunistickej moci,“ hovorí pre Denník N český analytik František Šulc.

Podľa neho si tiež armáda vysokými rozpočtami vytvára záväzok do budúcna. ,,Spúšťa modernizačné programy, ktoré musia byť dokončené,“ dodáva.

Američania jasne najviac

Zo všetkých krajín sveta len Spojené štáty dávajú na armádu viac financií ako Číňania. Ten rozdiel stále zostáva priepastný aj napriek znižovaniu rozpočtu amerického Pentagonu – nasledujúci rok to bude 585 miliárd dolárov. Ako napísal New York Times, Spojené štáty dávajú na armádu toľko ako zvyšných osem krajín v poradí za nimi dohromady.

Ako však píše James Holmes pre Foreign Policy, kým armáda Spojených štátov je aktívna na viacerých miestach sveta, Čína sa sústredí najmä na svoj región. Presnejšie – pobrežné vody. A práve do čínskeho námorníctva smeruje podľa New York Times najväčšia suma na modernizáciu armády.

Čínske námorníctvo sa v posledných rokoch zlepšuje. František Šulc sa nebojí povedať, že Čína už momentálne je námornou veľmocou.

,,Čína svoje námorné schopnosti demonštrovala v prípade vyslania lodí k Líbyi, či demonštráciou sily v prípade sporných ostrovov Senkaku (o ktoré sa naťahujú s Japonskom a Taiwanom, pozn. red),“ hovorí český analytik.

Dodáva však, že kým čínske námorníctvo dokáže udržať nasadenie v regióne v Žltom, Juhočínskom či Východočínskom mori – kde sa sporí o vplyv s inými ázijskými krajinami -, nie je ešte skutočnou, globálnou námornou veľmocou. ,,Čínske námorníctvo je stále vo výstavbe a nie je schopné logisticky udržať vyslanie väčších síl na veľké vzdialenosti,“ povedal Šulc.

W7rJi

Oznam rýchlo vymazali

Počty lodí v čínskom námorníctve sa však zvyšujú. Krajina má od roku 2012 svoju prvú lietadlovú loď – zaradila sa tak medzi luxusný klub niekoľkých krajín sveta. Loď Liao-ning získali kúpou starej ukrajinskej lode, ktorá bola pôvodne určená na lodné kasíno. 

Krajina však nemusí zostať iba pri jednej lietadlovej lodi. Má v pláne si postaviť ďalšiu – tentokrát už z vlastných zdrojov. Tento program však drží v tajnosti. Vo februári predstavitelia mesta Čchang-čou na sociálnych sieťach oznámili, že v roku 2015 sa spoločnosť z tohto mesta zúčastní na stavbe ,,druhej čínskej lietadlovej lode“. Podľa Guardianu však správu po niekoľkých hodinách zmazali.

Pre porovnanie: v súčasnosti majú suverénne najviac jedenásť aktívnych lietadlových lodí Spojené štáty. Po dve má len India a Taliansko. Napríklad Veľká Británia sa nedávno vzdala svojej poslednej lietadlovej lode.

Prvá čínska lietadlová loď Liao-ning. FOTO - TASR/AP
Prvá čínska lietadlová loď Liao-ning. Foto – AP

Viac ponoriek?

Nejde pritom len o lietadlové lode. Podľa amerických zdrojov čínske námorníctvo od roku 2005 zvýšilo počet torpédoborcov, fregát aj ponoriek. Tých posledných už môže mať toľko, čo Spojené štáty.

Americký viceadmirál Joseph Mulloy podľa Reuters minulý týždeň v Kongrese povedal, že Čína má už viac ponoriek ako Spojené štáty, aj keď sú horšej kvality. Americké námorníctvo má v súčasnosti v prevádzke 71 ponoriek.

Podľa Šulca však čínske technológie v námorníctve ,,stále nie sú na takej úrovni, aby sa mohli merať s americkými či s japonskými“. Aj tu však robí Čína pokroky. ,,Čínska vojenská technológia je stále dosť pozadu za západnými systémami vo viacerých oblastiach, ich level vojenského technologického vývoja v posledných rokoch však bol ohromujúci, niekedy analytikov prekvapil,“ napísala SIPRI na svojej stránke v roku 2013.

V decembri predstavili v americkom Kongrese výročnú správu o modernizácii čínskeho námorníctva. Tá odhaduje, že do roku 2020 by malo mať čínske námorníctvo 351 lodí. Komisia vyzvala Pentagon, aby zvýšili svoju tichomorskú flotilu na 67 lodí do toho istého roku. Američania sa obávajú, že okrem konfliktov v teritoriálnych vodách je za modernizáciou čínskeho námorníctva napríklad aj snaha o zníženie amerického vplyvu v západnom Pacifiku.

,,Nie som si však istý, že politické vedenie Číny je pripravené používať svoju námornú silu aj globálne,“ dodal Šulc.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie