Klaus zase pochybuje o globálnom otepľovaní, nedajme sa pomýliť momentálnymi mrazmi
Treba sa dívať na širší časový a historický rámec. Nemožno povedať, že by toto krátkodobé ochladenie na drobnom území ovplyvnilo trend globálneho otepľovania, hovorí klimatológ Jozef Pecho.
Bývalý český prezident Václav Klaus v nedeľnej relácii televízie Prima opäť raz zapochyboval o globálnom otepľovaní a americkým politikom odporučil, aby sa šli pozrieť do Prahy, aká je v meste zima.
Potešil sa z napadnutého snehu, ktorý považuje za „protest proti globálnemu otepľovaniu“.
Je to rovnaký argument, ako keby ste o človeku, ktorý má rakovinu a umiera, povedali, že je úplne fit, lebo práve nevracia do záchodovej misy (momentálne podmienky nie vždy prezrádzajú, aký je celkový trend).
„Je to veľmi zradná a nekorektná argumentácia, ak si človek vymyslí jeden konkrétny chladný extrém a tvrdí: Pozrite sa, kde máte to globálne otepľovanie?“ povedal pre Denník N klimatológ Jozef Pecho. Pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave.
Pauza v globálnom otepľovaní?
Vedci možno klimatoskeptikom udelili ďalšiu ranu. Pochybovači o globálnom otepľovaní dlho argumentovali, že po rekordne teplom roku 1998 sa otepľovanie planéty na skoro dve dekády spomalilo či dokonca zastavilo.
Odvolávali sa aj na Medzinárodný panel o zmene klímy (IPCC), ktorý v roku 2013 napísal, že globálne teploty v ostatných 15 rokoch rástli menej ako za ostatných 30 či 60 rokov.
Znamená to, že ku globálnemu otepľovaniu v súčasnosti nedochádza? Nie. V roku 2015 vydal Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) prelomovú štúdiu, ktorá pri meraní teploty vody v moriach a oceánoch vychádzala z presnejších dát z bójí a satelitov.
Staršie údaje, ktoré poskytovali lode, boli totiž skreslené a nezhodovali sa napríklad so satelitnými údajmi. Po korekcii sa ukázalo, že globálne otepľovanie sa nezastavilo a pokračuje ďalej.
K rovnakým výsledkom dospel aj Zeke Hausfather z univerzity v Berkeley a jeho tím. Minulý týždeň publikoval v časopise Science Advances článok, ktorý trend globálneho otepľovania potvrdzuje.
Bóje a satelity
Klimatológ Pecho nám vysvetlil, že lode, ktoré merali teploty vôd, uvádzali dlhodobo nižší trend otepľovania ako bóje. Nepresnosti kompenzovali vedci údajmi z bójí a satelitov, ktoré poskytujú lepšie a priestorovo konzistentnejšie údaje.
„Systém ARGO používa asi 3800 bójí s automatickými meraniami parametrov morí a oceánov na celej Zemi až do hĺbky 2-tisíc metrov. To umožňuje merať s vysokou presnosťou nielen teplotu povrchu morí, ale aj tok tepla od povrchu oceánov do väčšej hĺbky a naopak. V kombinácii so satelitným meraním teploty morskej hladiny a modelovými výpočtami polí meteorologických prvkov na celej Zemi sa dajú získať spoľahlivejšie údaje o priebehu globálnej zmeny klímy, hlavne o vývoji globálnej teploty,“ doplnil kolegu klimatológ Milan Lapin.
Odborník je vedúcim oddelenia meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na UK v Bratislave.
Termoregulačné mechanizmy
Vedcov sme sa opýtali, ako si máme vysvetliť isté spomalenie – nie však zastavenie – otepľovania v období rokov 1998 až 2014. „V klimatickom systéme fungujú isté termoregulačné mechanizmy, ako sú oceány alebo veľké kontinentálne ľadovce či morské zaľadnenie. Len čo sa globálna teplota zvýši o nejakú kritickú hodnotu, termoregulačné systémy dokážu efektívne znížiť teplotu planéty. Aby nedošlo k prehriatiu celého systému, povedané laicky,“ odpovedal na otázku klimatológ Pecho.
Po roku 1998 začali oceány absorbovať väčšie množstvo nadbytočného tepla z globálneho otepľovania a ukladať ho do väčších hĺbok. „Povrchové otepľovanie sa tak spomalilo, hlavne nad oceánmi,“ vysvetlil Pecho.
El Niño a La Niña
Dôležitou súčasťou vysvetlenia sú fenomény El Niño (teplá faza ENSO) a La Niña (studená fáza ENSO) v Tichom oceáne, ktoré distribuujú teplo aj naprieč celou planétou. „Na prelome rokov 1997 a 1998 sme mali veľmi silnú epizódu El Niño, počas ktorej sa dostalo do atmosféry z Tichého oceánu veľa tepla. To spôsobilo náhle zvýšenie globálnej teploty asi o 0,3 stupňa,“ povedal pre Denník N Lapin.
„Lenže potom prišla opakovane La Niña, keď sa až 90 percent energie získanej zo zosilňovania skleníkového efektu atmosféry ukladalo do hlbších vrstiev oceánov. Preto sa priemerná teplota atmosféry len pomaly zvyšovala,“ vysvetlil Lapin dôvody, prečo sa po roku 1998 tak rapídne neotepľovalo.
Dve desatiny za desaťročie
Globálne otepľovanie sa zrýchlilo opäť po roku 2014. „Spomalenie v globálnom otepľovaní medzi rokmi 1998 až 2014 bolo len akýmsi ‚optickým klamom‘ v krivke globálnej teploty (v skutočnosti išlo len o dočasný prejav krátkodobej prirodzenej premenlivosti globálnej klímy).
Globálne otepľovanie v skutočnosti pokračovalo ďalej. Ak do výpočtov zarátame aj roky 2014, 2015 a 2016, tak sa otepľuje tak, ako predpokladajú globálne modely, teda zhruba dve desatiny stupňa Celzia za desaťročie,“ povedal Pecho.
Výkyvy počasia
Keď sa moderátorka na Prime Václava Klausa pýtala, ktoré zo svojich sľubov by Donald Trump po nástupe do funkcie mohol splniť, bývalý prezident odpovedal, že by mohol vyviazať Spojené štáty z klimatických záväzkov.
Parížska dohoda o zmene klímy podpísaná na konci roka 2015 štáty zaväzuje, aby sa usilovali o udržanie otepľovania pod dva stupne a snažili sa priblížiť k otepľovaniu 1,5 stupňa oproti obdobiu spred industriálnej éry.
Podľa štúdie, ktorá vyšla minulé leto, je však otepľovanie také masívne, že sa s optimistickým cieľom otepľovania o 1,5 stupňa musíme navždy rozlúčiť.
Pre globálne zmeny klímy nám v budúcnosti hrozia výkyvy počasia: suchá a horúčavy budú striedať prudké lejaky a povodne. Dôjde k zaplaveniu prímorských oblastí, čo povedie k migrácii. Ľudia budú putovať za vodou. Na problémy narazí aj poľnohospodárska produkcia.
Krátka klimatologická pamäť
Klimatológ Lapin pre Denník N povedal, že od konca 19. storočia sa už globálne oteplilo o vyše 1,0 stupňa. „To je veľmi veľa,“ dodal. „V rovnakom období sa zrejme oteplilo v Arktíde, ako aj na krajnom severe Ázie a Ameriky asi o 3,0 °C.“
Pecho vysvetlil, aby sme sa pri uvažovaní o globálnom otepľovaní nedali pomýliť momentálnymi krutými mrazmi na ploche, ktorá predstavuje asi 1 percento z celkovej rozlohy Zeme.
„Predpokladám, že táto zima bude normálne teplá. Ak by to tak bolo, išlo by len o návrat k teplotne normálnym zimám, ktoré sme tu mali v 80. a 70. rokoch. Klimatologická pamäť ľudí je krátka, sú zvyknutí na nedávne teplejšie zimy a vpád studeného vzduchu na nich pôsobí extrémne a veľmi rušivo. Ale my sa musíme dívať na širší časový a historický rámec. Nemožno povedať, že by toto krátkodobé ochladenie ovplyvnilo trend globálneho otepľovania.“
Dostupné z: DOI: 10.1126/sciadv.1601207
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
