Vedci sa hnevajú na štát, vypli im prístupy k svetovým časopisom a nemôžu riadne pracovať
O probléme s končiacimi prístupmi do svetových vedeckých databáz a k odborným časopisom sa vedelo viac ako rok. Štátu sa ho vyriešiť nepodarilo, reaguje až po veľkom výpadku. Univerzity si prístupy samy zaplatiť nevedia.
Slovenský chemik Peter Szolcsányi zo Slovenskej technickej univerzity sa v posledných dňoch krátko po zapnutí svojho počítača rozčúli. Stačí, aby sa pokúsil prihlásiť do databáz vedeckých článkov, s ktorými je zvyknutý každodenne pracovať – a nejde to. Je to tak od Nového roka.
Vedci na celom svete pravidelne pracujú s databázmi ako Scopus či Reaxys, no Szolcsányi teraz len môže sledovať strohú informáciu: „Databáza je nedostupná. Dočasné pozastavenie prístupov nadobudlo platnosť od 1. 1. 2017 a platí až do odvolania.“ Vedecké štúdie, práce a texty, ktoré naši vedci nevyhnutne potrebujú pre svoj výskum, zostávajú neprístupné.
„Voľakedy sme museli po informácie chodiť do knižnice,“ vysvetľuje Szolcsányi. „Vedecké databázy knižnice suplujú: vyhľadávajú informácie na základe filtrov. Nemusíte prácne všetko listovať, urobí to za vás softvér a nájde články, ktoré potrebujete. O pol hodiny môžete ísť do laboratória a testovať chemické reakcie, ktoré ste si našli.“
Vedci prosia kolegov v zahraničí
Od 1. januára vedci a výskumníci na Slovensku stratili nielen prístup k softvéru, vďaka ktorému jednoducho nájdu potrebné znalosti zo svojho odboru, ale aj plné verzie zahraničných odborných textov z vedeckých časopisov. Prístup k databázam pre všetkých zabezpečoval štát, ktorý za ne nezaplatil.
Slovenskú vedeckú komunitu to rozhnevalo. „Sme ako slepí na hubách,“ pokračuje Szolcsányi. „Ja sa dnes neviem dozvedieť, či reakciu, ktorú chcem robiť v laboratóriu, už niekto v zahraničí nerobil, a keď, tak s akým výsledkom. Je to, ako keby sa zrazu stratili všetky knihy na svete a my sme sa znovu učili, ako operovať slepé črevo či postaviť štvortaktný motor.“
Čo vedcom zostáva? Môžu si potrebné texty vyhľadávať cez Google, ktorý však nefiltruje odborné práce tak dokonale ako vedecké databázy, a potom požiadať kolegov v zahraničí, či by im text nestiahli a neposlali napríklad v PDF formáte. To je pre výskumníkov dosť ponižujúce.
Aj matematik Tomáš Madaras z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika potvrdzuje, že vedci v jeho odbore silno pociťujú výpadok databázy ScienceDirect. „Nemôžem si pozrieť plné texty článkov, vidím len abstrakty a k celému článku sa neviem dostať. Bez prístupu k plným článkom to je, ako keby sme sa vrátili o desať rokov dozadu.“
Dekan Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského Jozef Masarik hovorí, že teoreticky by aktuálny stav mal viesť k tomu, že vysoké školy zastavia prijímacie skúšky. „Pokiaľ by sa v tejto krajine dôsledne dodržiavali predpisy, tak ďalším dôsledkom zrušenia prístupu k vedeckým databázam by malo byť zastavenie prijímania študentov na študijné programy, lebo prístup k databázam bol jednou z podmienok akreditácie študijných programov.“
Kto je zodpovedný? Štátni úradníci
Odstrihnutie od toho, čo sa práve publikuje v zahraničí, je vážny problém aj preto, že zahraničné odborné časopisy a prístupy do vedeckých databáz sú veľmi drahé. Aj preto sa ministerstvo školstva v minulosti rozhodlo, že prístup do svetových databáz bude nakupovať centrálne, cez svoju organizáciu Centrum vedecko-technických informácií (CVTI).
O akých peniazoch je reč? Prístupy do vedeckých databáz pre celé Slovensko stoja ročne vyše tri a pol milióna eur. Ide o takú veľkú sumu, že na ňu ministerstvo využíva eurofondy. A to je práve dôvod, prečo sú teraz naši vedci odstavení od informácií. Pôvodný eurofondový projekt z operačného programu Výskum a inovácie sa totiž skončil k 31. decembru 2015.
„Po skončení projektu boli niektoré prístupy predĺžené takpovediac na dobré slovo, niektoré do mája až júna 2016, niektoré do konca roka 2016 a niektorí poskytovatelia po ukončení zmluvy prístupy vypli,“ vysvetľuje Tomáš Vinař, prodekan pre informačné technológie na Fakulte matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského.
Sociálny antropológ Andrej Mentel hovorí, že texty z databáz ako SciFinder sú inak dostupné za pomerne vysoké sumy. „Pre príklad, platba za elektronický prístup k jednému článku môže byť pokojne tridsať, päťdesiat, aj viac eur,“ vysvetľuje.
„Je nemysliteľné, aby si tieto prístupy platili vedci z vlastného vrecka. Od rušňovodiča tiež nikto nečaká, že si lokomotívu, na ktorej jazdí, prenajme či priamo kúpi. Takisto nie je dobré vedcov takýmto spôsobom doslova nútiť využívať nelegálne možnosti, ako sa k plným textom článkov dostať.“
Špeciálny tím v Centre vedecko-technických informácií začal na prelome rokov 2015 a 2016 pripravovať nový projekt, ktorý síce meškal, no rátalo sa, že všetko bude hotové v prvej polovici roka 2016 a k veľkým výpadkom nepríde. Ale prišli voľby, po voľbách nová vláda a s ňou aj noví ľudia. Fungovanie štátu sa akoby zastavilo a úradníci zaspali.
„V decembri 2015 ministerstvo financií zastavilo čerpanie v príslušnom operačnom programe s tým, že ďalšie výzvy a nové projekty sa budú schvaľovať až po voľbách,“ potvrdzuje prodekan Vinař. „Pokiaľ viem, tak odvtedy sa to nepohlo.“
Ministerstvo riadené Petrom Plavčanom (nom. SNS) problémy vysvetľuje „technicko-administratívnymi“ záležitosťami: „V roku 2016 nebolo začaté riešenie nových projektov v rámci operačného programu Výskum a inovácie, a to z toho dôvodu, že sa riešili technicko-administratívne záležitosti s Európskou komisiou,“ odpísali z tlačového odboru.
„Ministerstvo školstva dáva garanciu na zabezpečenie prístupov k vybraným databázovým kolekciám, pričom vzniknutý problém intenzívne rieši v spolupráci s CVTI s cieľom čo najskoršieho obnovenia prístupov.“
Výpadok má vyriešiť pôžička
Sťažnosti vedcov nabrali už také rozmery, že ministerstvo zrejme vyrieši výpadok rýchlou pôžičkou. „Podľa mojich informácií bude situácia riešená už zajtra formou pôžičky pre CVTI od vlády na urýchlené zabezpečenie prístupu a neskôr, keď sa uvoľnia štrukturálne fondy, sa pôžička vráti,“ vraví dekan Jozef Masarik.
K vypnutiu prístupu k odborným článkom nedošlo cez noc, úradníci ho mohli očakávať. „Už dávnejšie, asi pred dvomi až troma rokmi, sme na tento problém upozorňovali. Navyše, ešte väčší problém môže nastať, keď nebudú štrukturálne fondy. Treba asi akumulovať nejakú rezervu z národných zdrojov, z ktorej sa to zaplatí,“ myslí si Masarik.
O niekoľko rokov totiž financovanie prístupov k databázam z eurofondov nebude možné a nikto teraz nevie povedať, ako sa slovenskí vedci k zahraničným publikáciám dostanú potom. Navyše, prístup k databázam, ako je Scopus, nie je dôležitý len pre získavanie zahraničných vedeckých článkov.
Ako upozorňuje matematik Tomáš Madaras, v Scopuse sa eviduje aj publikačná činnosť slovenských vedcov. Ich články sa totiž kategorizujú do niekoľkých druhov – od najprestížnejších, teda článkov v takzvaných karentovaných časopisoch, až po vysoko hodnotené články v časopisoch, ktoré sú napríklad súčasťou databázy Scopus.
„Takáto kategorizácia je potrebná, lebo podľa takto hodnotenej kvality publikácií sa prideľujú peniaze na jednotlivé ústavy, a pri akreditačnom konaní sa takto kategorizované výstupy odovzdávajú akreditačnej komisii, a závisí od toho akreditácia študijného programu.“
Najväčším problémom podľa slovenských vedcov je, že namiesto toho, aby sa venovali samotnému výskumu, riešia veci, ktoré by mali byť samozrejmé. Prodekan Tomáš Vinař pripomína výrok profesora Juraja Hromkoviča, pôsobiaceho vo Švajčiarsku, ktorý v rozhovore pre Denník N takto odpovedal, prečo sa nechce vrátiť na Slovensko:
„Vrátiť sa na Slovensko by znamenalo, že budem väčšinu času tráviť zbytočnými zápasmi o čosi, čo je samozrejmé. A spoločnosť by zo mňa ani veľa nemala, keby som sa 90 percent času zaoberal vecami, ktoré tu nefungujú, miesto toho, aby som vychovával novú vedeckú generáciu. Do nefunkčného systému sa nevrátim.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
