streda

Vyšetrovateľ Gorily Gajdoš: Vidím, koľko komu Penta poslala na účet, ale neviem dokázať, že to je úplatok

Bola by to zbabelosť, hovorí dnes už bývalý policajt Marek Gajdoš (37) o tom, prečo v roku 2012 neodmietol prácu šéfa tímu, ktorý vyšetruje najväčšiu korupčnú kauzu v histórii Slovenska. Z polície odišiel aj kvôli nadriadeným, ktorí za ním nestáli. Bude pracovať ako advokát.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo sa dočítate v rozhovore:

  • ako sa z pochôdzkara stal šéf tímu Gorila a prečo pri vyšetrovaní neuhol
  • prečo nie je nikto obvinený z korupcie, hoci viacerí politici podozrivo zbohatli
  • ako to bolo s výhrou Anny Bubeníkovej v lotérii a prečo bol prvým obvineným v kauze Pavol Rusko
  • ako Dušan Kováčik komplikuje vyšetrovanie Gorily a ako sa k tomu postavil generálny prokurátor
  • prečo minister vnútra Robert Kaliňák nevyplatil členom tímu Gorila osobné príplatky a o ktorú časť Gorily sa osobne zaujímal

V ktorom roku ste sa stali policajtom a prečo?

V roku 2000, keď som mal 21 rokov. Štvali ma zlé a nespravodlivé veci v spoločnosti a cítil som potrebu s tým ako policajt niečo robiť.

Kde ste získali titul JUDr.?

V čase, keď som nastupoval do polície, som mal len Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Na to, aby sa človek mohol stať policajtom, stačí maturita. Potom som nastúpil diaľkovo na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Magisterské štúdium som absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela, pretože fakulta v Bratislave prešla na trojročné magisterské štúdium a tu bolo ešte dvojročné, ale výučba bola v Bratislave. Dodatočne som si urobil rigoróznu skúšku na Paneurópskej vysokej škole. Skúšal ma Jaroslav Ivor.

Ako ste v polícii začínali?

Na obvodnom oddelení Bratislava III. Dostal som hodnosť nadstrážmajster a robil som inšpektora poriadkovej služby. Ľudovo povedané, bol som pochôdzkar. Chodil som pešo po obvode a dohliadal na verejný poriadok.

Dalo sa z platu začínajúceho policajta vyžiť?

Plat bol výborný. V roku 2000 som zarábal viac ako 10-tisíc korún. Nebol som na taký vysoký príjem zvyknutý a prvé výplaty som ani nedokázal minúť. Býval som na ubytovni za možno 200 korún na mesiac, bol to dobrý život. Po desiatich mesiacoch som povinne nastúpil na rok do Pezinka na policajnú školu. Bolo to denné intenzívne štúdium. Mal som tam ubytovanie, stravu a dostával som služobný plat – približne polovicu z toho, čo je vo výkone. Potom som nastúpil naspäť na obvodné oddelenie. Už som nebol na hliadke, ale vykonával som trestné konanie. Koncom roka 2002 som nastúpil na ochranku. Chodil som na výšku, zaťaženosť spismi bola nenormálna a myslel som si, že budem mať viac času na štúdium.

Bolo ľahké sa dostať na ochranku?

Nebolo to až také ťažké.

Museli ste niekoho poznať?

Vždy musíte za niekým ísť. Ale ja som išiel len na objekty, takže to nebolo až také náročné. Nie je to veľmi obľúbená služba.

Čo ste strážili?

Prezidentský palác, vtedy ešte prezidenta Schustera, jeho rezidenciu na Slavíne, úrad vlády, Národnú radu, služobný byt predsedu Národnej rady.

Ako ste vychádzali so šéfom ochranky a neskôr policajným prezidentom Jánom Packom?

Veľmi som s ním neprichádzal do kontaktu. Raz mi volal pre jeden incident v Prezidentskom paláci. Keď mal hocikto aj z poslancov problém, vždy volal Packovi. On to tak mal nastavené, že mu každý mohol zatelefonovať. Tak mu volal aj prezidentov poradca Jozef Leikert. Nechcel som ho pustiť do objektu, lebo som ho nepoznal, respektíve nebol som si istý. Zastavil som ho, požiadal som, aby mi ukázal preukaz, čo ho rozčúlilo. Vyzeral byť pod vplyvom alkoholu. Keď som sa presvedčil, že je to on, pustil preukaz z ruky, otočil sa a išiel preč. V priebehu pätnástich minút mi volal Packa, že čo sa deje. Vysvetlil som mu to, požiadal ma, aby som spísal úradný záznam.

Ján Packa. Foto - tasr

Prevelili vás?

Odporučil mojim nadriadeným, aby ma tam už nedávali, ani som tam už potom neslúžil. Nebolo konštatované žiadne pochybenie z mojej strany, no prezidentov poradca, to bola celkom významná funkcia.

Prvýkrát ste zažili, že papaláš je viac ako policajt?

Bolo mi v podstate jedno, kde slúžim, ale samozrejme, že takto by to byť nemalo. Z ochranky som sa potom na vlastnú žiadosť vrátil na skrátené vyšetrovanie do starej partie. Bolo to dobré obdobie, na ktoré rád spomínam.

Kedy ste nastúpili na NAKA?

V októbri 2009. Vtedy to bol ešte Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK).

Zase ste museli za niekým ísť?

Musel som niekoho osloviť. Na NAKA funguje systém, ktorý celkom oceňujem, že si nadriadení sami budujú tímy vyšetrovateľov. Osobnostne aj vedomostne si ich overujú a natypujú. Za výsledky je potom zodpovedný nadriadený, musia to tak robiť. Takto ma niekto zoznámil s niekým. Viedol som tam personálny rozhovor s dvomi nadriadenými.

Kto to bol?

Jeden z nich bol Rudolf Cádra. Kládli mi otázky, asi som urobil normálny dojem, absolvoval som psychotesty.

Čo ste vyšetrovali?

Nastúpil som na takzvaný odbor Západ do Trnavy. Dostal som nové aj staré prípady po niekom. Riešil som dve vraždy, násilné veci, prípady, ktoré sa týkali obvineného Masláka z Považskej Bystrice, ktorého som mal asi rok vo väzbe. Niektoré prípady sa týkali aj ekonomiky, násilná trestná činnosť s tým často ide ruka v ruke. Táto robota ma asi najviac posunula dopredu a oceňoval som ju. Chodil som do práce aj cez víkendy, robil som to s radosťou.

Kedy ste sa vrátili do Bratislavy?

Keď bol vytvorený takzvaný operatívny odbor. Mal na starosti rôzne citlivé prípady.

Policajným prezidentom bol Jaroslav Spišiak?

Áno. Boli to prípady, ktoré napríklad mali byť v dôsledku možného ovplyvňovania robené v inom regióne a podobne. Zdedil som napríklad časť spisov, ktoré patrili do pozemkovej mafie, kde už vtedy spolupracoval Jozef Drag. Niekoľkokrát som ho vypočúval.

Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Foto - tasr

Drag vyhlásil, že ho ako mafiána prijímal do polície ako agenta osobne minister vnútra Kaliňák a že neskôr peniaze z trestnej činnosti odovzdával svojim nadriadeným.

Ja som s ním pracoval už iba ako s normálnym svedkom alebo obvineným. V čase, keď mal byť policajtom, som na prípadoch nerobil, bolo to na začiatku, keď tam bol ešte zriadený špecializovaný tím. Ten už v čase môjho nástupu nefungoval.

Kto vám povedal, že budete šéfom tímu Gorila?

Navrhol mi to vtedajší zástupca riaditeľa ÚBOK-u a môj nadriadený Rudolf Cádra. Povedal, že je tu takýto prípad, ktorý treba vyšetrovať, a že by bol rád, keby som to robil ja.

Povedal vám prečo?

Povedal mi, že vníma veľmi pozitívne to, ako som riešil Maslákove prípady, že som to napriek všetkým jeho pokusom, ktoré zvykol robiť voči vyšetrovateľom, ustál.

O aké pokusy išlo?

Maslák jednému vyšetrovateľovi na návšteve vo väzbe strelil po papuli, dával námietky zaujatosti na celé útvary, napríklad v Trenčíne sa na základe jeho námietok skoro všetci vyšetrovatelia vylúčili z konania. Podľa mňa bezdôvodne, ale zrejme mali z neho nejaký strach. V kuse menil advokátov, ktorí mu boli ustanovení ex offo, na jednu advokátku tak kričal, že sa rozplakala, robil obštrukcie, boli to pre vyšetrovateľa nepríjemné veci. Cádra mi povedal, že sa mu zdá, že som policajt, ktorý nebude uhýbať, a že je to vo veci Gorila veľmi podstatné.

Video: Kaliňák o vyšetrovateľovi Gajdošovi: Zhadzujete svoju neschopnosť na cudzích ľudí Autor: Martina Koník

Vedeli ste, čo je to za kauzu, a zvažovali ste, či to vezmete?

Vedel som. Stiahli sme si to s chalanmi z internetu, čítali sme to. Úprimne poviem, že som sa z toho netešil. Dával som si pomaly dokopy, čo všetko to môže znamenať, ale nedokázal som to odmietnuť. Niekto to jednoducho robiť musel.

Takže nebola o to bitka.

Vôbec.

Prečo? Keď je niekde politika, policajti radšej dávajú ruky preč?

Pokiaľ by mali možnosť si vybrať, tak určite. Vedia, čo si to vyžaduje.

Čo si to vyžaduje?

No presne to, čo sa dialo aj v Gorile. Nikdy to nie je šablónovité, ale princíp je rovnaký a vo vyšetrovateľských kruhoch je to jasné. Policajti to nemajú radi.

Aký je to princíp?

Že často sa dejú čudné veci zo strany nadriadených a prípadne aj prokurátorov, a keď človek neposlúchne, tak je nechcený, perzekvovaný a prostredníctvom rôznych nástrojov mu je znepríjemňovaný život. Pri politicky exponovaných kauzách je jednoducho riziko, že sa na také niečo narazí. Nemusí to tak byť, ale spravidla to tak býva. Veľmi záleží na tom, akí sú nadriadení a či majú policajti ich podporu, alebo podporu prokurátora.

Že často sa dejú čudné veci zo strany nadriadených a prípadne aj prokurátorov, a keď človek neposlúchne, tak je nechcený, perzekvovaný a prostredníctvom rôznych nástrojov mu je znepríjemňovaný život.

Prečo ste to teda prijali?

Na jednej strane to bola profesionálna výzva, že ide o veľa. Prečo sa nepodieľať na niečom takom, keď je taká možnosť? Bola by podľa mňa zbabelosť sa tomu vyhnúť len preto, že to môže priniesť aj takéto negatíva.

Ako sa zostavoval tím Gorila?

Bolo logické, že sa tím vytvorí z policajtov Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Úradu boja proti korupcii, aj Inšpekcie ministerstva vnútra, keďže tam išlo aj o bývalého príslušníka policajného zboru. Každý z príslušných nadriadených bol oslovený, aby natypoval vhodných policajtov. Nebolo to tak, že jeden človek určil, ktorí to budú.

Ako sa začalo vyšetrovanie?

Podrobne som si prečítal celý spis a pri každej dôležitej časti som priamo do textu vpisoval poradové čísla úloh a ich znenie. Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh. Úvod Gorily hovorí najprv o tom, aké listiny z nej boli vyprodukované, dal som preveriť ich totožnosť. Išli sme úplne od začiatku. Hneď 9. januára 2012 sa začalo trestné stíhanie za založenie a zosnovanie zločineckej skupiny a ďalšie trestné činy, vypracovali sa plány vyšetrovania. Rozdelili sme si témy, ku ktorým sa účastníci Gorily vyjadrovali a vracali. Ak to bolo čo i len trochu možné, hneď sme začali stíhanie – ak napríklad bolo jasné, kto, za čo a ako mal zobrať províziu. Sú tam aj pasáže, z ktorých nie je možné hneď vydedukovať, že ide o trestný čin.

Uskutočnilo sa odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici zo strany SIS?

Podľa nálezu Ústavného súdu, ktorý rozhodoval na základe viacerých podaní, medzi nimi aj jedného z predstaviteľov Penty, zastúpených advokátom Škublom, áno. V náleze týkajúcom sa jedného z podaní je jednoznačne konštatované, že odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici prebehlo.

Povedalo sa v byte to, čo je napísané v danom spise Gorila?

Už som dávnejšie povedal, že autenticita spisu sa do veľkej miery potvrdzuje.

Uskutočnilo sa potom to, čo účastníci Gorily v byte plánovali a o čom sa rozprávali?

Väčšina z vecí, ktoré sa v spise zverejnenom na internete v decembri 2011 hovoria, je trestným činom. Dodnes nie je možné skonštatovať, že títo ľudia spáchali trestnú činnosť. Existuje prezumpcia neviny. Takéto niečo je, bez toho, aby sa zasiahlo do ich práv, možné povedať až potom, čo by o tom rozhodol súd. Za niektoré veci bolo alebo je vznesené obvinenie. Na základe môjho subjektívneho hodnotenia zistených dôkazov a operatívnych informácií som presvedčený o pravdepodobnosti toho, ako sa veci udiali. Nemôžem však otvorene povedať, že sa stal trestný čin. Množstvo zo zverejnených vecí sa potvrdzuje, aj mnohé tam naznačené finančné toky. Naozaj sa nám podarilo preukázať, že niektoré osoby získali konkrétne sumy spôsobom, ktorý sa každému bežnému človeku môže zdať na základe logického uvažovania a fungovania trhu ako nepravdepodobný. Nemôžem však vyhlásiť, že to bol úplatok.

Korumpovala finančná skupina Penta politikov a štátnych úradníkov?

Dnes je váš šťastný deň!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo po overení vášho emailu. Nebojte sa, váš email nikdy nepredáme inej firme.

Alebo môžete