Denník N

Možným darcom orgánov je po smrti každý z nás, nesúhlas treba prejaviť

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Politika predpokladaného súhlasu, že potenciálnym darcom je každý z nás, kto počas života zákonným spôsobom nevyjadrí s darcovstvom nesúhlas, kompenzuje nedostatok orgánov. Čakateľov na orgány sú u nás stovky.

Francúzsko pribudlo medzi krajiny, ktoré predpokladajú, že po smrti sa človek stáva automaticky darcom orgánov.

Ak so zákrokom nesúhlasí, musí aktívne prejaviť vôľu a zaregistrovať sa na zoznam odporcov. Takú možnosť zatiaľ využilo asi 150-tisíc občanov.

Opatrenie je v krajine účinné od začiatku roka, píše Guardian. V roku 2014 až 86-tisíc ľudí čakalo v EÚ a na Islande, v Nórsku a v Turecku na darcovstvo orgánu. V uvedených krajinách zomrie každý deň až šestnásť ľudí, lebo sa orgánu nedočkajú.

Podľa údajov zo Spojených štátov je na zozname čakateľov na orgán až 119-tisíc ľudí, vrátane detí. V roku 2015 sa v USA vykonalo takmer 31-tisíc transplantácií, pre nedostatok orgánov tam každý deň zomrie až 22 ľudí.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku sa uplatňuje princíp takzvaného predpokladaného súhlasu. Znamená, že možným darcom je každý z nás, kto počas života zákonným spôsobom nevyjadrí s darcovstvom nesúhlas. V prípade, že nesúhlas neprejavíme, stávame sa po smrti darcom automaticky.

„Áno, potenciálnym darcom je každý občan SR,“ povedala pre Denník N prednostka Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave Eliška Kubíková. „Ale nie je to nanútené. Ak človek nechce byť darcom, musí sa zaregistrovať do takzvaného registra nedarcov. Aj keby orgán takého človeka mohol inému človeku zachrániť život, orgán nemôže byť odobratý.“ Tlačivo nájdete na stránke Národnej transplantačnej organizácie.

Podľa údajov Národnej transplantačnej organizácie došlo v období od začiatku roka 2016 do konca septembra toho istého roku k 53 odberom od mŕtvych darcov. Od jedného pacienta môžu lekári použiť viacero orgánov. V rovnakom období došlo k 94 transplantáciám obličky od mŕtveho darcu.

Biologická zhoda

Nie každý orgán darcu je vhodný na transplantáciu, vysvetlila nám odborníčka z UK. „Musí tam byť geneticko-imunologická zhoda. V súčasnosti je na Slovensku v registri čakateľov na obličku vyše 400 ľudí. Lehota čakania na orgán je individuálna a je spojená s dostupnosťou orgánu a biologickou zhodou darcu a príjemcu,“ hovorí odborníčka z UK.

Po úmrtí človeka, ktorý pripadá do úvahy ako vhodný darca, sa informuje pozostalá rodina. Ak prejaví s darcovstvom nesúhlas, jej vôľa sa rešpektuje.

Pre Denník N si Kubíková zaspomínala na prípad darcovstva, pri ktorom asistovala. „Dievča havarovalo na motorke a zomrelo. Mali sme čakateľa na obličku. Zistili sme, že medzi darcom a príjemcom je genetická zhoda. Tak sme operovali. Ešte v ten deň, čo mladá žena zomrela, sa jej odobrala oblička. Druhý tím orgán čakateľovi transplantoval.“

Porovnanie Nemecka a Rakúska

Jednoduchá zmena politiky, keď štát automaticky predpokladá, že po smrti sa automaticky stávame darcami, navyšuje počet dostupných darcov a v konečnom dôsledku aj zachránených životov. Zároveň platí, že človek neprichádza o možnosť vyviazať sa z darcovstva, ak aktívne prejaví vôľu, že darcom byť nechce.

Uvedené opatrenia vychádzajú zo znalostí o ľudskej mysli a správaní. V dávnejšom výskume z roku 2003 vedci porovnali mieru darcovstva v Nemecku a Rakúsku, krajinách, ktoré sa na seba kultúrne mimoriadne podobajú. Aj tak v nich bola miera darcovstva mimoriadne odlišná. Ako je to možné?

Lebo v Rakúsku – podobne ako u nás či vo Francúzsku – sa človek stal darcom automaticky, o vyradenie z evidencie darcov musel aktívne požiadať, zatiaľ čo v Nemecku vyžadovalo zaradenie na zoznam darcov aktívne správanie človeka, čo však urobil iba zlomok populácie. V Nemecku sa počítalo s tým, že človek je automaticky nedarcom a stane sa ním iba vtedy, ak aktívne prejaví vôľu zaradiť sa na zoznam darcov.

Dane, darovanie krvi a fajčenie

V zahraničí už vznikli expertné tímy, ktoré prenášajú tieto a podobné znalosti do praxe. Výber daní zvyšujú jednoduchým opatrením, keď sa ľudia podpisujú na začiatku pri vypĺňaní tlačiva. Podpis na úvod vytvorí u človeka pocit neklamať.

Ľuďom, ktorí sa s daňovým priznaním oneskoria, zase pošlú list, že ich susedia dane zaplatili načas. Sociálny tlak ľudí prinúti situáciu napraviť. Lebo nikto nechce byť za čiernu ovcu.

Vo Švédsku zaviedli opatrenie, že ak použijú darcovu krv, pošlú mu ďakovnú SMS, že zachránil život. Počet ľudí, ktorí darujú krv opakovane, v krajine stúpol, lebo ľudí hreje dobrý pocit, že pomohli človeku v núdzi.

Podobné experimenty sa začínajú realizovať aj u nás. Minulý rok sme písali o študentke UK Nikol Bobčíkovej, ktorá na hlavnej stanici v Bratislave znížila počet fajčiarov v zakázaných zónach jednoduchým opatrením, keď na zem nakreslila stopy, ktoré ich naviedli do vyhradenej zóny.

Teraz najčítanejšie