Nie je volič populistu ako volič populistu – od Kollára je ku Kotlebovi ďalej, než sa na prvý pohľad zdá
Priaznivci Borisa Kollára by extrémistickým kotlebovcom hlasy len tak ľahko nedali a platí to aj naopak. A pokiaľ by spolupracovali, obe strany by zrejme skôr stratili než získali.
Migranti, korupcia, zlyhávajúci štát, exekútori, nebankovky, Rómovia, zlá EÚ a NATO, dobrý Trump či Putin a k tomu vybraná porcia konzervativizmu. Takto vyzerá spoločná časť agendy Sme rodina Borisa Kollára a kotlebovcov.
Na prvý pohľad by obe strany, ktoré bodovali tento rok vo voľbách aj v prieskumoch, mohli mať rovnakých či podobných voličov a tí by sa tak mohli prelievať. A tak ani neprekvapujú neformálne kontakty medzi Petrom Pčolinským zo Sme rodina a kotlebovcami o možnej podpore v prešovských župných voľbách. V skutočnosti sú však medzi oboma stranami rozdiely – a hlavne v tom, kto sú ich sympatizanti.
Podľa údajov z prieskumov agentúry Focus sú štruktúry voličov kollárovcov a kotlebovcov i dôvody, pre ktoré ich volili, rozdielne a zásadne rôzne pohľady majú navzájom na svojich lídrov. Voliči Borisa Kollára jednoducho Kotlebu nemusia a aj sympatizantom ĽSNS sa viac než Kollár páči Igor Matovič či Andrej Danko.
Zloženie voličov Sme rodina a ĽS-NS (v %)
Osem z desiatich by ich nevolilo
Zo sondáží Focusu, ktoré má Denník N k dispozícii, vyplýva, že viac ako osem z desiatich voličov Sme rodina si nevie predstaviť, že by volili ĽSNS. Takmer totožné čísla platia aj vo vzťahu voličov kotlebovcov smerom ku kollárovcom.
Sympatizanti oboch strán by oveľa radšej dali hlas niekomu inému – v prípade Sme rodina by to bolo OĽaNO a SaS a rovnaká dvojica ako najpravdepodobnejšia alternatíva vychádza aj u kotlebovcov.
„Elektorát Kotlebu je ešte o čosi uzavretejší oproti Kollárovmu. Ich predstava zmeny systému nie je kozmetická, ale zásadná a to do istej miery vnímajú aj voliči. Boris Kollár pre nich nie je antisystémovým politikom a nepredstavuje voľbu autentickej zmeny systému,“ hovorí o voličoch ĽSNS šéf Focusu Martin Slosiarik.
Prečo volili Kotlebovu ĽSNS a Kollárovu Sme rodina
Ženy u Kollára, muži u Kotlebu
Aj preto sa aj štruktúra voličov líši. Podľa takzvaného exit-pollu (podrobného prieskumu zo dňa konania marcových volieb) Focusu pre TV Markíza je najväčší rozdiel v pohlaví voličov oboch strán. Kým kotlebovcov volili dve tretiny mužov a len tretina žien, u kollárovcov to bolo takmer presne naopak.
Rozdiely sú aj vo veku voličov oboch strán. ĽSNS výrazne bodovala u prvovoličov, aj keď výrazne nadpriemerne sa v tejto vekovej kategórii darilo aj kollárovcom. Tým sa zasa mierne lepšie darilo medzi ľuďmi vo veku od 41 do 60 rokov a aj medzi seniormi.
Mierne rozdiely sú aj vo vzdelaní či v zamestnaní voličov. U kollárovcov je viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí než u kotlebovcov, ĽSNS viac boduje u manuálne pracujúcich, študentov a, naopak, Sme rodina má viac priaznivcov medzi administratívnymi pracovníkmi, dôchodcami či v kategórii „iné“, čo sú v skutočnosti hlavne ženy na materskej.
Kollár sociálny, Kotleba národný
Podstatne rozdielne sú aj dôvody, prečo voliči dali hlas týmto stranám. Kým u Kollára to bolo zďaleka najčastejšie pre „sociálny program“ a potom ekonomický program či ako najmenšie zlo, kotlebovcov ľudia volili hlavne z dôvodu „záujmov Slovenska“ či antikorupčného programu.
Kým ĽSNS spolu so Smerom v najväčšej miere spomedzi všetkých strán dostávali hlasy pre obavy z utečencov či terorizmu, Sme rodina napriek svojej agende utečencami a terorizmom zaujala len okrajovo – dokonca len na úrovni kozmopolitnej strany Most-Híd.
„Národný motív je pri Kotlebovi výrazne silnejší než pri Kollárovi,“ hovorí Slosiarik. Pre voličov Kotlebu nie je podľa analytika dostatočným garantom obrany a ochrany národných záujmov ani SNS.
Naopak, už názov Sme rodina v sebe nesie istý nádych starostlivosti či sociálneho programu a pridáva im aj medializovaná Kollárova pomoc jednotlivcom, myslí si Slosiarik. Kollárovi podľa neho nálepku antisystémovosti dodáva práve pomoc ľuďom v situáciách, keď zlyháva štát.
Rozdiely v motivácii voličov týchto dvoch strán sú však podľa Slosiarika hlavne „v intenzite naštvanosti“ voličov oboch zoskupení – či sa dá riešiť ešte v rámci systému, alebo už mimo neho – a v tolerancii radikalizmu a extrémizmu.
Pre kollárovcov je Kotleba nesympatický
Zásadnou otázkou, do akej miery by mohli voliči oboch strán meniť svoje preferencie v prospech toho druhého, sú sympatie k lídrom. A práve v tomto prípade sú rozdiely medzi nimi najväčšie.
Boris Kollár je podľa prieskumu Focusu pre denník Sme nesympatický takmer 70 percentám voličov Kotlebu a sympatický je len tridsiatim percentám. Mierne sympatickejší než Kollár je im Andrej Danko aj Igor Matovič.
Ešte výrazne slabšiu náklonnosť majú voliči Sme rodina ku Kotlebovi. Sympatický je im spomedzi predsedov parlamentných strán dokonca najmenej. „Zo strany voličov sú tam osobné antipatie,“ hovorí analytik Slosiarik.
Aké rozdiely vidia medzi sebou samotní kollárovci a kotlebovci? „Naše elektoráty musia byť odlišné. My nie sme za stavovský štát, my sme presvedčení, že patríme do západnej civilizácie, že EÚ je viac pozitívum ako negatívum. Rozdiel je v tom, že oni chcú Úniu rozvrátiť a my opraviť,“ hovorí o rozdieloch medzi Sme rodina a ĽSNS Boris Kollár. Tvrdí, že on nie je proputinovský, lebo kašle rovnako na Obamu aj na ruského prezidenta, a chce iba pomôcť našim ľuďom.
Podľa podpredsedu kotlebovcov Milana Uhríka je rozdiel medzi nimi a kollárovcami v tom, že za jeho stranou nie sú oligarchovia, majú odlišný pohľad na EÚ a NATO, ktoré považujú za umierajúce organizácie, a na rozdiel od Sme rodina majú za sebou výsledky v exekutíve. Myslí tým pôsobenie Kotlebu na čele Banskobystrickej župy. O rozdieloch vo voličoch vraj vedia a vraví, že aj oni si nechávajú robiť prieskumy.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
