Denník N

Francúzi zakázali fyzické trestanie detí, podľa ombudsmanky nemôže byť facka nikdy výchovná

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Výchovný prostriedok môže byť účinný iba vtedy, ak ho ako výchovný vnímajú obidve strany. Facka dieťa ponižuje, povedala pre Denník N verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

Od decembra vo Francúzsku platí nový zákon zakázujúci bitie detí doma i v škole. Všetko kruté, potupné či ponižujúce správanie vrátane telesných trestov je zakázané, informuje portál Live Science. Zákon je súčasťou občianskeho práva, čo znamená, že človek, ktorý zákon poruší, nebude čeliť trestnému stíhaniu.

„Tento zákon je veľmi silným symbolickým aktom, aby si rodičia uvedomili, ako veľmi je každý druh násilia na deťoch škodlivý,“ povedal pre Telegraph Gilles Lazimi, ktorý viedol kampaň za zákaz bitia detí v krajine. „Už neexistuje malé alebo veľké násilie. Existuje len násilie. Bodka,“ dodal Lazimi.

Prví boli Švédi

Ako prví na svete zakázali telesné tresty na deťoch Švédi v roku 1979. Nasledovali ďalšie severské krajiny, Fínsko (1983) a Nórsko (1987). Dnes je na zozname krajín, ktoré zakázali rodičom biť svoje deti, 52 krajín sveta vrátane Francúzska.

Z našich susedov zakazujú rodičom uplatňovať na deťoch telesné tresty v Rakúsku, Poľsku a na Ukrajine. Česko ani Slovensko v zozname nie sú. V slovenskom zákone o rodine sa píše, že „rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa“. „Výchovnú facku“ tak zákon nevylučuje – ak sú splnené uvedené podmienky.

Facka dehonestuje obidve strany

Ombudsmanka Jana Dubovcová fyzický zásah voči dieťaťu nepovažuje za primeraný výchovný prostriedok. „To, čo narušuje integritu osoby, vrátane narušenia fyzickej integrity, nie je výchovný prostriedok. Preto sa ani dnes nedá v kontexte platnej legislatívy hovoriť o primeranosti fyzického zásahu, a teda jeho povolení alebo tolerancii,“ vraví verejná ochrankyňa práv.

„Ako mama piatich detí si uvedomujem, že v každodennom živote vznikajú pre rodiča alebo vychovávateľa aj mimoriadne náročné situácie a je veľmi ťažké, aby sa udržal a situáciu zvládol. Napriek tomu sa vždy musí snažiť riešiť situáciu bez fyzického násilia. Facka dehonestuje obidve strany,“ myslí si Dubovcová.

Facka nemôže byť výchovná

Ombudsmanka hovorí, že pri preskúmavaní prípadov, ktoré dostáva, aj jej prieskumoch sa stretávajú s tým, že v ústavných zariadeniach používajú metódy, ktoré patria do Dickensových románov z 19. storočia a nie do súčasnosti. Stále sa stretáva s ľuďmi, ktorí pracujú s deťmi, sú vzdelaní, inteligentní a majú dlhoročnú prax, no súhlasia s takzvanou výchovnou fackou ako výchovnou metódou a obhajujú ju ako výchovný nástroj.

Na snímke verejná ochrankyòa práv Jana Dubovcová poèas tlaèovej konferencie v Kancelárii verejného ochrancu práv 11. augusta 2016 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Foto – TASR

„Ale tieto dve slová – výchovná a facka – sa navzájom vylučujú. Výchovný prostriedok môže byť vtedy účinný, ak ho ako výchovný vnímajú obidve strany. V tomto prípade to ako výchovný prostriedok vnímajú možno dospelí, nie však deti, ktoré facka ponižuje. Aj preto som sa rozhodla podporiť aktuálnu iniciatívu, ktorá otvára tému pozitívneho rodičovstva a nulovej tolerancie k fyzickým trestom voči deťom.“

Bitka po zadku škodí

Z údajov UNICEF za rok 2014 vyplýva, že za ostatný mesiac zažilo viac ako 40 percent detí bitie po zadku alebo facku. Deti mali od dvoch do 14 rokov, výskum sa realizoval v 54 krajinách. V prieskume z roku 2003 sa až 70 percent Slovákov priznalo, že považujú za vhodné udrieť svoje dieťa po zadku vtedy, keď to – z výchovných dôvodov – považujú za vhodné.

Minulý rok v apríli sme informovali o výskume, podľa ktorého bola bitka po zadku spojená s 13 zo 17 negatívnych účinkov na dieťa. „Poučenie z tejto štúdie je, že bitka po zadku vplýva na dieťa negatívne. Taká bitka vedie k opačnému účinku v porovnaní s tým, v aký rodičia dúfajú,“ povedal spoluautor štúdie Andrew Grogan-Kaylor.

O tom, ako sa správajú deti a ako sa správať k nim, sme debatovali aj v Science na N-tú. Zdroj – YouTube

„Bitka po zadku bola spojená s nezamýšľanými škodlivými účinkami. Na druhej strane nebola spojená s okamžitou ani dlhodobou poslušnosťou detí, hoci ide o dôvod, pre ktorý rodičia svoje deti trestajú,“ doplnila kolegu hlavná autorka analýzy Elizabeth Gershoffová z univerzity v texaskom Austine.

Odobratie lásky dieťa nepredýcha

Keď sme sa v roku 2015 psychologičky Evy Poliakovej z UK pýtali, ako deti trestať, odpovedala takto: „Najhoršie, čo môže rodič urobiť, je, keď dieťa trestá odobratím lásky a pozornosti. To dieťa nepredýcha. Môže mu povedať: ‚Porušil si nami dohodnuté záväzky, tak nepôjdeš zajtra tam a tam alebo nebudeš pozerať televízor. Vieš prečo?‘ A treba sa s ním o tom porozprávať. Ale ‚Daj mi teraz pokoj, neotravuj ma, lebo ma neposlúchaš‘ – to je to najhoršie. Dieťa to nespracuje. Ani tínedžer. Aj ten má pocit krivdy a straty náklonnosti.“

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie