Denník N

Cirkvi nesmú mlčať, keď sa deje neprávosť, ani keď z nej profitujú

V januári 2015 prijal prezident Kiska zástupcov registrovaných cirkví. Foto N - Tomáš Benedikovič
V januári 2015 prijal prezident Kiska zástupcov registrovaných cirkví. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pre demokraciu nie je hrozbou náboženský pluralizmus, ale autoritársky štát, ktorý chce niekedy aj pod falošnými zámienkami rozhodovať o tom, kto môže byť a kto sa nesmie stať cirkvou.

Autor je teológ a etik

Od napísania môjho textu Návrh SNS na prísnu registráciu cirkví je zlý sa udiali dve zásadné veci: návrh novely zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností bol schválený Národnou radou a následne – odôvodnene a chvályhodne – vetovaný prezidentom Kiskom. Ak je niečo na predmetnom návrhu pozitívne, tak to, že prispieva k otvoreniu verejnej diskusie o neprimerane a neprijateľne reštrikčných podmienkach registrácie cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „cirkví“) v Slovenskej republike.

Vráťme sa do roku 2007, keď boli – podľa vtedajšej platnej právnej úpravy – registrované (posledné) dve cirkvi: Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní a Bahájske spoločenstvo. Príslušný zákon ako jednu z podmienok registrácie stanovoval, že k cirkvi sa musí „hlásiť minimálne dvadsaťtisíc plnoletých osôb, ktoré majú pobyt na území Slovenskej republiky“. To v praxi znamenalo, že cirkev žiadajúca o registráciu musela okrem iného predložiť 20-tisíc podpisov svojich sympatizantov, respektíve osôb, ktoré podporovali jej registráciu.

Proti registrácii prvej z nich sa postavila Stála rada Konferencie biskupov Slovenska. „Zástupcovia cirkvi mormónov oslovovali prípadných signatárov so žiadosťou, aby v duchu náboženskej slobody podpísali petíciu na jej zaregistrovanie. Upozorňujeme veriacich, že prípadným podpisom schvaľujú a podporujú činnosť tejto náboženskej skupiny, ktorej učenie nie je v súlade s učením katolíckej cirkvi. Vyzývame všetkých katolíkov, aby tento fakt brali ako otázku vlastného svedomia, aby petíciu nepodpisovali a tak nezrádzali katolícku cirkev, do ktorej boli krstom začlenení,“ píše sa vo vyhlásení biskupov.

Neberú peniaze

Ako som už v roku 2008 uviedol, predmetné vyhlásenie považujem za nešťastné. Je v rozpore nielen s princípmi slobodnej a demokratickej spoločnosti, ale aj s prelomovou deklaráciou Druhého vatikánskeho koncilu Dignitatis Humanae (O náboženskej slobode). Či by sa predstavitelia katolíckej cirkvi mali pri príležitosti 10. výročia registrácie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní ospravedlniť, treba nechať na ich svedomí, avšak uplynul dostatočne dlhý čas, aby sme mohli skonštatovať, že pôsobenie a činnosť tejto pre Slovensko netradičnej cirkvi neprezentujú pre slovenskú spoločnosť žiadny problém a rovnaké možno konštatovať o Bahájskom spoločenstve.

Hoci môžu existovať dôležité aspekty teológie a praxe zmienených cirkví, s ktorými sa nemusíme stotožniť, tieto a podobné legitímne náboženské organizácie by mali mať možnosť byť na Slovensku registrované a môcť tak bez obmedzení vykonávať svoju činnosť. Je dôležité poznamenať, že ani jedna z nich nepoberá finančné príspevky od štátu, na ktoré majú ako registrované cirkvi nárok. K ich cti slúži, že pred získaním registrácie neobchádzali zákon tým, že by sa najprv registrovali ako občianske združenia na účel získania právnej subjektivity, hoci cirkev nemôže bez právnej subjektivity de facto fungovať.

Mormóni kladú silný dôraz na osobnú morálku, rodinný život či zodpovedné občianstvo. Kvalita života v americkom štáte Utah, kde sa väčšina obyvateľstva hlási k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, je jedna z najlepších v Spojených štátoch. Utah má mimoriadne dobrú a dostupnú zdravotnú starostlivosť, vysoké percento pôrodnosti a nízky počet interrupcií, výbornú ekonomiku a podnikateľské prostredie, vysokú mieru darcovstva a dobrovoľníctva a množstvo spokojných obyvateľov. Nechceli by sme v takom štáte žiť – napriek tomu, že väčšina jeho obyvateľov nezdieľa naše náboženské presvedčenie? Náboženská sloboda je tam, samozrejme, garantovaná pre všetkých.

Paradoxne, v rovnaký rok, ako bola Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní na Slovensku registrovaná, sa predsedom Konferencie katolíckych biskupov USA stal chicagsky kardinál Francis E. George, ktorý bol známy (aj) svojím pozitívnym vzťahom k mormónom. V roku 2010 historicky vystúpil na pôde Univerzity Brighama Younga, kde hovoril na tému „Katolíci a Svätí neskorších dní: partneri pri obrane náboženskej slobody“. Kardinál George okrem iného obhajoval myšlienku, že „náboženská sloboda nemôže byť zredukovaná na slobodu vyznania“ a zahŕňa individuálne a kolektívne právo slobodne pôsobiť vo verejnom priestore.

Morálny hlas

Úlohou cirkvi nie je robiť politiku, ale byť morálnym hlasom v spoločnosti, ktorý sa prirodzene vyjadruje aj k politickým otázkam. Slovenské registrované cirkvi – predstavitelia i veriaci – by mali v sebe nájsť dostatok morálnej odvahy odmietnuť súčasný registračný zákon, ktorý znemožňuje „menším“ náboženským spoločenstvám – inak spĺňajúcim registračné podmienky – získať právnu subjektivitu a obmedzuje ich náboženskú slobodu. Na to nepotrebujú byť odborníkmi na otázky náboženskej slobody, úplne postačí, keď sa budú riadiť „zlatým pravidlom“, ktoré môžeme poupraviť nasledovne: dopraj inak veriacim rovnaké práva a slobody, ako máš ty sám.

Otvorene si priznajme, že registrované cirkvi majú na Slovensku vytvorené vskutku nadštandardné podmienky pre svoju činnosť, zatiaľ čo tie neregistrované nemajú možnosť ani len získať právnu subjektivitu. Schválenie zákona, ktorý stanovuje také prísne podmienky na registráciu cirkví, ktoré spĺňajú len štyri zo súčasne registrovaných 18 – je nielen výsmechom spravodlivosti, ale aj zdravého rozumu. Nemenej bizarné je, že väčšina registrovaných cirkví sa dnes môže tešiť výhodám vyplývajúcim z ich privilegovaného statusu preto, že na základe štátneho súhlasu vykonávali svoju činnosť počas komunistického režimu.

Je pochopiteľné, že za súčasných podmienok nechcú ísť registrované cirkvi a ich veriaci do konfrontácie s politickou mocou, ktorá arbitrárny a diskriminačný zákon navrhla a schválila, ale v tejto veci by bola vecná a verejná konfrontácia na mieste. Najmä menšie cirkvi by mali mať tiež na pamäti, že čo štát dnes nedopraje iným, môže zajtra zobrať im. Registrované cirkvi, ktoré sa proti novele zákona nepostavili alebo ju s tichým súhlasom podporovali, nesú podiel zodpovednosti na jej schválení. Veto prezidenta Kisku im ponúka druhú šancu – postaviť sa na stranu elementárnej spravodlivosti.

Kde je hrozba

Pre demokraciu nie je hrozbou náboženský pluralizmus, ale autoritársky štát, ktorý chce niekedy aj pod falošnými zámienkami rozhodovať o tom, kto môže byť a kto sa nesmie stať cirkvou. Hrozbou sú aj xenofóbni a religiofóbni politici, ktorí sa prezentujú ako strážcovia kresťanského dedičstva a duchovných hodnôt napriek tomu, že málo svedčí o tom, že by tieto hodnoty aj žili. Hrozbou sú tiež predstavitelia cirkví, ktorí v prorockom duchu nehovoria pravdu moci, keď to morálna situácia vyžaduje.

Pri súčasnom modeli financovania cirkví je pochopiteľné, že uvoľnenie podmienok registrácie a zrovnoprávnenie náboženských organizácií neprichádzajú do úvahy. Nie je ťažké si predstaviť, čo by nasledovalo, ak by podmienky založenia a registrácie novej cirkvi boli také voľné ako napríklad v Spojených štátoch a výhody spojené s registráciou také štedré ako na Slovensku.

Existujú viaceré dobré dôvody, prečo treba zmeniť spôsob financovania cirkví – pre mňa jeden z najdôležitejších je, že umožní zmenu registračného zákona, čo prispeje k vytváraniu spravodlivejšej spoločnosti.

Jednotlivci a najmä inštitúcie – a cirkvi nie sú výnimkou – sú často schopné nevnímať otázky elementárnej spravodlivosti, pokiaľ by jej zabezpečenie malo ohroziť ich vlastné postavenie a benefity. Inštitúcie, ktoré si zatvárajú oči pred nespravodlivosťou, strácajú na dôveryhodnosti. Slovenská demokracia však potrebuje dôveryhodnú cirkev a cirkev potrebuje byť dôveryhodná, ak chce byť morálnym hlasom v spoločnosti a napĺňať tak svoje poslanie.

Žiadny zákon nie je dokonalý, no vylepšiť zákon, ktorý možno – najmä pre jednu reálne nesplniteľnú registračnú podmienku – označiť ako zlý, nie je ťažké. Či si to predstavitelia a veriaci registrovaných cirkví uvedomujú, alebo nie, budúca podoba registračného zákona (a nielen ona) je v značnej miere v ich rukách. Modlím sa a nestrácam nádej, že sa cirkvi začnú v omnoho väčšej miere angažovať v prospech spravodlivejšej spoločnosti, a to i vtedy, keď sa ich konkrétna neprávosť priamo nedotýka, alebo z nej nepriamo benefitujú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie