nedeľa

Češka zachraňovala na mori migrantov: Mnohí si myslia, že do Talianska preplávajú za pár hodín

Migranti často nevedia, čo vlastne v Európe budú robiť, hovorí zdravotníčka Jitka Kosíková. Väčšinou ide o mužov z Afriky, ale časté sú aj deti, ktoré cestujú úplne samy.

Jitka Kosíková strávila na záchranárskej lodi v Stredomorí tri mesiace. Foto – Lekári bez hraníc

Na migrantov má dnes skoro každý nejaký názor, len málokto však o nich môže hovoriť z vlastnej skúsenosti. Česká zdravotníčka Jitka Kosíková pracovala tri mesiace na lodi, ktorá zachraňovala migrantov v Stredomorí. Kontrolovala, či nie sú v ohrození života, riešila u nich popáleniny, zlomeniny či priestrely. 

V rozhovore hovorí o tom, ako prebiehajú záchranárske práce, s akými migrantmi sa stretla a ako reaguje na námietku, že mimovládky môžu svojimi aktivitami motivovať ďalších ľudí, aby sa vydali na cestu do Európy.  

Koľkých migrantov ste pomáhali zachrániť?

Lekári bez hraníc majú v Stredomorí tri lode, tie sa za celý rok 2016 podieľali na záchrane viac než 30-tisíc ľudí. Ja som pracovala na jednej z nich počas troch mesiacov, tak ten pomer tomu bude nejak zodpovedať.

Takže ich boli asi tisícky.

To áno.

Čo presne tam vaša posádka robila? Čakali ste na mori, kým migranti vyšlú núdzový signál, aby ste k nim priplávali?

Naša loď Bourbon Argos dostala vždy pridelenú nejakú lokalitu, kde sa zdržiavala. Na tom sme sa dohodli s ďalšími organizáciami, ktoré majú v Stredomorí svoje lode, a s talianskym námorným koordinačným centrom. Obvykle sme boli 25 míľ od líbyjského pobrežia.

Platila zásada, že nebudeme zachádzať do teritoriálnych vôd Líbye. Potom sme sledovali, či v našej blízkosti nepláva nejaký čln, ktorému treba pomôcť, alebo nás na nejaký čln upozornili z talianskeho námorného koordinačného centra. Zadali nám jeho presnú polohu a my sme tam vyrazili.

A potom ste k nim doplávali a vytiahli ich?

Tie člny migrantov boli väčšinou také väčšie rafty s motorom. Obvykle nemajú žiadne záchranné vesty ani zásoby vody či potravín. Palivo majú často len na pár hodín, určite nie na celú cestu. Tých ľudí je na člne bežne 120 až 150, sú natlačení jeden na druhého.

Je tam preto veľké riziko, že sa čln prevráti. Pri záchranárskej akcii sme k nim najprv vyslali náš motorový čln, rozdali im vesty a povedali im, čo sa bude diať. Následne sa k nim priblížila naša veľká loď. Čln sme k nej pripútali a ľudia mohli vyjsť po schodíkoch na palubu.

Bourbon Argos je jednou z lodí, ktorá v Stredomorí zachraňuje migrantov. Foto - Lekári bez hraníc
Bourbon Argos je jednou z lodí, ktorá v Stredomorí zachraňuje migrantov. Foto – Lekári bez hraníc

Vy ste tam pôsobili ako zdravotná sestra. Čo ste presne robili?

Po vytiahnutí ľudí na palubu sme urobili základnú prehliadku, či nie sú v ohrození života. Ak to šlo, skontrolovali sme, či nemajú napríklad svrab a podobne. No a potom sme vyčlenili tých, ktorí na tom boli najhoršie, a o tých sme sa starali.

Zažili ste aj nejaké úmrtie?

Ja priamo nie. Krátko po mojom odchode však kolegovia z mojej lode mali akciu, pri ktorej zachraňovali čln, na ktorom už bolo asi 25 mŕtvych. Ja som sa starala o ľudí, ktorí boli väčšinou podchladení alebo boli v emocionálnom šoku. Občas mali zlomeniny, niekedy aj priestrel nohy. Alebo išlo o popáleniny, ktoré si privodili na člne. Pokiaľ sa im totiž do člna dostala slaná voda, ktorá sa zmiešala s palivom, tak im to mohlo popáliť kožu alebo dýchacie cesty.

Ako dlho po vytiahnutí zostali na lodi?

Naša kapacita bola 500 osôb, pravidelne sme ju prekračovali. Záchranárske práce väčšinou trvali jeden deň a potom sme zamierili na pevninu, teda na Sicíliu alebo do južného Talianska, podľa toho, kam nás poslalo koordinačné centrum. Samotná cesta trvala zhruba 36 hodín, takže utečenci na našej lodi strávili tak dve noci. Na pevnine sme ich potom odovzdali talianskym úradom.

Jitka Kosíková pracovala ako zdravotná sestra v pražskej Nemocnici Motol, popri tom pravidelne odchádzala na misie do zahraničia. Pôsobila v Jemene, Jordánsku, Bangladéši, Južnom Sudáne a dvakrát v Afganistane. Od konca júla do konca októbra 2016 pôsobila na lodi organizácie Lekári bez hraníc v Stredomorí. V súčasnosti pracuje v pražskom hospici Cesta domu. Foto - Archív J. Kosíkovej
Jitka Kosíková pracovala ako zdravotná sestra v pražskej nemocnici Motol, popritom pravidelne odchádzala na misie do zahraničia. Pôsobila v Jemene, Jordánsku, Bangladéši, Južnom Sudáne a dvakrát v Afganistane. Od konca júla do konca októbra 2016 pôsobila na lodi organizácie Lekári bez hraníc v Stredomorí. V súčasnosti pracuje v pražskom hospici Cesta domů. Foto – archív J. Kosíkovej

Dá sa povedať, ako vyzerá typický migrant, ktorého ste mali na lodi?

Určite prevažovali muži. Prekvapilo ma, koľko tam bolo detí a mladých ľudí pod 18 rokov, ktorí cestovali úplne sami.

Skutočne to boli všetko deti? Objavilo sa množstvo prípadov, keď sa dospelí migranti vydávali za deti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82484 z vás dostáva správy e-mailom