Denník N

Vedcom zostanú pár dní len pirátske databázy, minister Plavčan zlyhanie nevidí

Minister školstva Peter Plavčan. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister školstva Peter Plavčan. Foto N – Tomáš Benedikovič

OĽaNO vyzvalo premiéra Roberta Fica, aby odvolal ministra školstva. Peter Plavčan sľubuje nefungujúce vedecké databázy sprístupniť do niekoľkých dní.

Je v tom istý zákon schválnosti: najprv premiér Robert Fico zorganizuje PR tlačovku svojej strany Smer a vyhlási, že „najlepšou hrádzou proti extrémizmu a diletantom je, ak ľudia dôverujú vládnej štruktúre“. Pár hodín nato naplno prepukne škandál, ktorý odhalí, že ministerstvo školstva nezaplatilo slovenským vedcom prístupy do svetových vedeckých databáz, ktoré potrebujú na svoju každodennú prácu.

Od 1. januára vedci na Slovensku stratili nielen prístup k svetovým databázam ako Scopus či Reaxys, vďaka ktorým dovtedy jednoducho našli potrebné znalosti, ale aj plné verzie zahraničných odborných textov z vedeckých časopisov, ktoré sú dostupné online. Štát o probléme vedel minimálne rok.

Opozičné hnutie OĽaNO-Nova preto premiéra žiada, aby Plavčana odvolal. „Dnes má Robert Fico šancu, aby korunovaného diletanta zo svojej vlády vyhodil a dal mu hodinovú výpoveď. Tento diletant je minister Plavčan, nominant Andreja Danka, ktorý spáchal tento zločin na slovenskej vede,“ povedal líder hnutia Igor Matovič.

Minister zlyhanie necíti

Zahraničné odborné časopisy a prístupy do vedeckých databáz sú veľmi drahé, preto sa ministerstvo školstva v roku 2008 rozhodlo, že prístup do svetových databáz bude nakupovať centrálne, cez svoju organizáciu Centrum vedecko-technických informácií (CVTI), za peniaze z eurofondov. Ročne ide o vyše tri a pol milióna eur.

Problém nastal preto, že pôvodný eurofondový projekt, z ktorého štát prístupy platil, sa skončil ku koncu roka 2015, a ďalší úradníci s politikmi nestihli dokončiť a schváliť, aj keď ho na CVTI chystali.

Centrum v organizačnej štruktúre ministerstva patrí v podstate priamo pod samotného ministra. On sám však zlyhanie nevidí.

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Chemici s chaosom rátajú, nie však na ministerstve. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

„Aktuálne tento problém riešime. Zaplatíme to z prostriedkov štátneho rozpočtu z ministerstva školstva v priebehu niekoľkých dní,“ povedal Plavčan. Jeho rezort najprv meškanie vysvetľoval všeobecne tým, že sa riešili „technicko-administratívne záležitosti s Európskou komisiou“.

Teraz hovorí, že problém je aj s Bratislavou. „Projekt mohol byť už dávnejšie schválený, len päťdesiat percent prístupov z databáz je Bratislavský kraj, je to rovnaký problém ako pri iných projektoch, Bratislava má špecifické postavenie pri čerpaní eurofondov,“ hovorí Plavčan s tým, že nikto podľa neho nič nepodcenil.

To však nemení nič na tom, že o končiacich zmluvách sa vedelo rok – a ministerstvo peniaze zo svojho rozpočtu narýchlo uvoľňuje až po tom, čo zostali databázy pre našich vedcov vypnuté.

Čo robiť? Sťahovať od pirátov?

Slovenskí vedci budú tak niekoľko dní naďalej odstrihnutí od nových poznatkov vo svetovej vede. Samozrejme, dá sa to obísť. Niektorí upozorňujú, že štát ich nepriamo núti používať pirátske vedecké databázy, kde odborné texty, ktoré potrebujú, nájdu. Legálne to však nie je.

Jednou z najznámejších je Sci-Hub, stránka, ktorá obchádza povinnosť platiť a nelegálne poskytuje prístup k takmer všetkým vedeckým článkom na svete. V súčasnosti ich pirátska databáza obsahuje takmer 50 miliónov. Založila ju kazašská vedkyňa Alexandra Elbakyanová pred piatimi rokmi.

Vydavateľské domy odborných časopisov sa proti takýmto stránkam bránia, prekáža im porušovanie autorských práv. Elsevier, jeden z najväčších vydavateľov na svete, s ktorým slovenské CVTI nepodpísalo zmluvu, prevádzkovateľa Sci-Hubu vlani zažaloval na newyorskom súde.

Paradoxne, veľa vedcov týmto serverom pomáha. „Takáto pirátska databáza by nemohla fungovať bez rozsiahlej spolupráce akademikov z celého sveta, ktorí serveru prezradia svoje prístupové údaje,“ vysvetľuje slovenský sociálny antropológ Andrej Mentel. „Sci-Hub sa potom tvári, že k textom v komerčných databázach pristupuje z univerzity. Je pravdepodobné, že skutočne existuje anonymná sieť vedcov, ktorí to chápu ako nástroj boja proti neprijateľným praktikám komerčných vydavateľstiev.“

Odborné články sú drahá vec

Problém s vedeckými databázami a odbornými časopismi je totiž širší – v skutočnosti ide aj o veľký biznis. Preto je pre naše univerzity v tejto chvíli nereálne, aby si prístupy k databázam platili samy. Podobné je to aj v Česku – aj tam existuje konzorcium univerzít a akadémie vied, ktoré prístup k databázam nakupuje za všetkých.

„Tento prístup je pre nás výhodnejší, pretože keď viac knižníc a univerzít žiada o nejakú databázu, dostávame, samozrejme, výhodnejšiu cenu, než keby sme o ne žiadali samostatne,“ povedala Zuzana Kelnarová z knižnice Univerzity Palackého. „Ale, samozrejme, máme aj databázy, do ktorých sme išli takpovediac sami.“

Hromadné prístupy nakupujú najmä preto, že prístup k jednému samostatnému článku stojí často tridsať a viac eur. Na kvalitnú rešerš, potrebnú na napísanie jedného článku, vedec potrebuje prezrieť desiatky odborných článkov, ktoré sa danou témou už zaoberali.

Niektorí slovenskí akademici naznačujú, že pirátske servery využívajú aj v čase, keď prístup do databáz ako ScienceDirect funguje, pretože ani tie neobsiahnu všetky vedecké odborné články vo svete. Ak však náhodou potrebujú rýchlo nejaký text v tieto dni, keď vinou ministerstva prístupy nefungujú, sú na pirátov odkázaní úplne.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Je ťažké odhadnúť, v akej miere sa tieto nelegálne možnosti využívajú,“ vraví Andrej Mentel. „Občas počúvam, že ešte aj tie databázy, ku ktorým máme, respektíve sme mali legálny prístup, dokážu pokryť tak tretinu potrieb.“ Tak ako jeho kolegovia však zdôrazňuje, že ide o porušovanie autorských práv, na ktoré by vedci nemali byť odkázaní.

Navyše, v súčasnosti došlo aj k výpadku databáz, ktoré pomáhajú vysokým školám kategorizovať úroveň publikačných výstupov našich výskumníkov. To sú napríklad Web of Science či Scopus. Prvá zatiaľ funguje, druhá nie. „Tieto databázy sa nedajú nahradiť či obísť,“ dodáva Mentel.

„Umožňujú vytvoriť rôzne – lepšie či horšie merateľné – nástroje na hodnotenie vedeckých časopisov a istým spôsobom aj autorov podľa prestíže. Jednoducho, nie je úplne jedno, či svoj text publikujem v prestížnom medzinárodnom časopise, alebo v časopise národného, alebo regionálneho dosahu.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie