Denník N

Vedci vo svete o chaose s databázami: Ďalší krok, ako odradiť od návratu na Slovensko

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N sa pýtal akademikov, ktorí pôsobia na zahraničných univerzitách, čo si myslia o škandále s nezaplatením prístupov do vedeckých databáz.

Prístup k svetovým vedeckým databázam ako Scopus, Reaxys či ScienceDirect je pre výskumníka každodenná potreba, bez nich sa pracovať nedá – ak si odborné články nechcete sťahovať nelegálne. Zhodujú sa na tom slovenskí a českí vedci, ktorí pracujú na zahraničných univerzitách.

„Bez týchto nástrojov posúvame vedu o dekády dozadu, v podstate ju nie je možné robiť na kompetitívnej úrovni voči ostatným, ak nechceme prekročiť legálny rámec a používať pirátske kópie článkov,“ hovorí Marcel Serina, doktorand na Katedre fyziky Univerzity v Bazileji.

„Z môjho pohľadu to presne odzrkadľuje, kde sa v rebríčku priorít vlády nachádza veda a výskum. V každej normálnej krajine by za podobný prešľap musel vyvodiť personálnu zodpovednosť príslušný minister.“

Ako odradiť študentov od návratu

Slovenský fyzik Tomáš Bzdušek pracuje na Švajčiarskom technologickom inštitúte v Zürichu. Venuje sa skúmaniu polokovov, vlani mu vyšla štúdia v prestížnom časopise Nature. Aj on hovorí o prístupe k vedeckým databázam ako o nevyhnutnosti pre každého vedca.

„Predstavte si detektíva vyšetrujúceho zločin. Zo scény boli vyhotovené fotografie, vypočutí boli svedkovia, spísali sa zápisnice. Všetok dôkazový materiál je uložený v miestnosti, do ktorej si môže ktorýkoľvek policajt ísť kedykoľvek vyhotoviť kópiu. Vďaka snahe a pracovnému nasadeniu sa okruh podozrivých darí zužovať,“ opisuje Bzdušek.

Fyzik Tomáš Bzdušek. Foto – archív T. B.
Fyzik Tomáš Bzdušek. Foto – archív T. B.

„Jedného dňa sa však detektívovi do miestnosti nepodarí vojsť. Dôvodom je, že jeho nadriadení sa zabudli dohodnúť so správcom miestnosti. Z nefunkčnosti vyšetrovania si však vedenie nerobí ťažkú hlavu. Ide vraj len o ‚technicko-administratívne‘ záležitosti a na odstránení problému sa pracuje. Že sa tomuto faux pas dalo predísť a práca mohla bez prestávky napredovať, už radšej premlčia,“ pripodobňuje k situácii v slovenskej vede.

Práca vedcov je podľa neho podobná, len nevyšetrujú zločiny, ale prírodné či spoločenské javy. Každý experiment či každý výpočet vychádzajúce z najrôznejších hypotéz, ktoré urobia, sú kúskom dôkazového materiálu, ktorý sa ukladá do ich špeciálnych miestností – vedeckých časopisov. A tam ich môže každý vedec nájsť.

„Ak sa toto pochybenie prejde premlčaním, bude to vypovedať niečo o tom, ako si ministerstvo skutočne váži vzdelávanie a výskum. Ministerstvo tiež urobilo ďalší krok v odrádzaní slovenských študentov a vedcov v zahraničí od návratu domov,“ myslí si mladý slovenský vedec.

Naspäť do 90. rokov

Nad situáciou, ktorá nastala na slovenskom ministerstve školstva, krútia hlavou aj českí akademici. „Je jasné, že vedecké databázy a elektronické zdroje sú pre nás nevyhnutné, bez nich si našu prácu vôbec neviem predstaviť,“ povedal Filip Tvrdý, odborný asistent na Katedre filozofie Univerzity Palackého v Olomouci.

„Presnejšie povedané, predstaviť si to dokážem. Študoval som v 90. rokoch, keď sme k zahraničným publikáciám a časopisom nemali prístup, fyzicky ani inak. Niektorým starším vyučujúcim to vyhovovalo, pretože o kariére rozhodovalo vlastníctvo jednej konkrétnej knihy. Kto ju mal, disponoval výhodou nad ostatnými.“

Niektorí odborníci upozorňujú, že problém s vedeckými databázami je komplexnejší. „Poskytovatelia databáz sa snažia neúmerne zarábať a najmä pre menšie krajiny môže byť pomerne nákladné prístup zaisťovať,“ vraví prodekan pre štúdium brnianskej fakulty sociálnych štúdií Roman Chytilek. „To, samozrejme, nemá ospravedlňovať politikov na Slovensku.“

Juraj Hromkovič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Juraj Hromkovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Profesor Juraj Hromkovič, ktorý pôsobí na švajčiarskom Federálnom technologickom inštitúte (ETH) v Zürichu, vraví, že ak by Slovensko miliónovú cenu za prístup do databáz nezaplatilo preto, že chcelo vyjednať lepšiu cenu, dalo by sa to vlastne pochopiť.

„Vydavatelia ako Elsevier predražujú svoje produkty a na publikovaní odbornej literatúry zarábajú neúmerne veľa. Mnohé vedecké komunity sa preto rozhodli zorganizovať publikovanie odbornej literatúry nezávisle od drahých vydavateľov a zriadili alternatívne odborné časopisy.“

Hromkovič dáva za príklad Švajčiarsko, kde každý, kto na svoj výskum dostane verejný grant, musí zabezpečiť, aby jeho štúdia bola dostupná bez ďalšieho poplatku. Ako však Hromkovič dodáva, fakt, že motivácia slovenského ministerstva nebola vyjednať lepšiu cenu, ale úradníci len nezvládli schváliť nový projekt, je smutný.

Databázy potrebujú aj študenti

Prístup k svetovým vedeckým databázam nepotrebujú len vedci a akademici, ale aj študenti vysokých škôl.

„Predstavme si magisterského študenta alebo doktoranda: Jadrom jeho štúdia má byť vypracovanie originálneho výskumu publikovaného formou diplomovej či dizertačnej práce, na ktorú autor nutne potrebuje prístup k najnovším vedeckým publikáciám,“ vraví Robin Kopecký, doktorand a výskumník na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Podľa Kopeckého študent, ktorému univerzita nezaistí prístup do svetových vedeckých databáz, má niekoľko alternatív. Môže si za články platiť sám – a bude ho to stáť stovky eur, ktoré väčšina študentov nemá. Ďalšia možnosť je spoliehať sa na vedecké štúdie dostupné zadarmo, no vtedy mu môže niečo podstatné ujsť.

Môže prosiť kolegov v zahraničí, aby mu odborné texty stiahli a poslali, čo o kvalite slovenského vysokoškolského štúdia zrejme nič dobré nehovorí. A potom – môže si článok ukradnúť vďaka pirátskym serverom, ako je Sci-Hub, a porušiť tak autorský zákon, či vo finále odísť študovať do inej krajiny.

„Hádajme, čo študenti spravia. Stanú sa z nich zlodeji, alebo emigranti?“ pýta sa Kopecký.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie