štvrtok

Tuhá zima? Bol rok, keď bol Dunaj zamrznutý dva mesiace v kuse a mrzlo aj v marci

Zima roku 1783/84, ktorú ovplyvnil aj výbuch sopky na Islande, patrila u nás medzi najtuhšie. V Bratislave ju zmeral opát, ktorý zaviedol povinnú školskú dochádzku za Márie Terézie.

Takto vyzerala Bratislava v roku 1784. Zdroj – webumenia/Galéria mesta Bratislava

Do rána 2. januára 1783 tak prituhlo, že Dunaj v Bratislave sa úplne pokryl ľadom. Popoludní sa už po rieke dalo prejsť na druhú stranu.

Piateho januára sa po Dunaji mohli presúvať aj plne naložené vozy. O týždeň neskôr bol ľad v strede rieky hrubý 57 centimetrov.

Suchá zima pokračovala do 16. januára, keď napadlo 20 centimetrov snehu. Ako napísal miestny opát Johan von Felbiger, sneh vo vtedajšom Prešporku vydržal až do marca a v priemere mal hrúbku pol metra.

Až prvého marca sa ľad na Dunaji začal lámať a topiť, k veľkým záplavám však nedošlo, zatopilo iba východnú časť mesta okolo Blumentálu.

Klasická zima

Počasie v posledných dňoch Slovákom pripomenulo, ako vyzerá klasická zima. Teploty klesali cez mínus 30, ľudia sa mohli korčuľovať na jazerách. Na Dunaji nasadili znovu ľadoborce, aby sa po rieke dalo plaviť.

Stále sa to však nedá porovnať so zimami, aké museli vydržať naši predkovia. Jedna z najtuhších zím prišla práve v rokoch 1783/84.  Bola silná, no na tú dobu nie úplne nečakaná. Európska klíma zažívala Malú dobu ľadovú a takéto studené zimy neboli výnimkou.

Vo viacerých veciach však bola výnimočná. „Bola pomerne dlhá. Mrazy v Bratislave a okolí trvali nepretržite viac ako mesiac a pol,“ hovorí slovenský klimatológ Marián Melo, ktorý sa štúdiu tejto zimy venuje.

V Prahe, kde sa vtedy už systematicky merala teplota, narátali 73 ľadových dní, teda dní, keď teplota nevystúpila nad nula stupňov Celzia. Za 250 rokov bola v tomto ohľade iba jedna zima dlhšia.

Prešporok v 18. storočí.
Prešporok v roku 1760. Zdroj – webumenia/GMB

Navyše, v Nemecku a v Čechách po nej nasledovali záplavy, aké ľudia nepamätali. Povodeň v Prahe poškodila Karlov most a prekonali ju až slávne záplavy v roku 2002.

Obľúbenec Márie Terézie

Pre klimatológov je táto zima obľúbená aj preto, že je dobre zaznamenaná. Merali sa aj teploty v Bratislave a ďakovať môžeme mužovi, ktorý sa volal Johan Ignaz von Felbiger.

Rodák zo Sliezska bol opátom a za Márie Terézie bol hlavným reformátorom základného školstva Habsburskej monarchie. Cisárovná ho mala v obľube a stála za jeho nápadmi, napríklad zaviedol šesťročnú povinnú školskú dochádzku.

Po jej smrti však stratil svojho ochrancu a Jozef II. mal na reformu vzdelávania iný názor. Odvolali ho z funkcie a v roku 1782 odišiel žiť do neďalekého Prešporku, kde bol prepoštom.

Felbiger mal veľkú záľubu v meteorológii. Prvé merania robil už v poľskom meste Žagaň a vrátil sa k tomu aj v Prešporku, ktorý mal vtedy zhruba 30-tisíc obyvateľov. Jeho amatérske merania sa dajú porovnať so systematickými meraniami v Prahe či vo Viedni.

Portrét Felbigera a dve brožúrky, ktoré napísal po pozorovaní počasia v Bratislave. Zdroj - Melo a spol, 2015
Portrét Felbigera a dve brožúrky, ktoré napísal o pozorovaní počasia v Bratislave. Zdroj – Melo a spol, 2015

„Pri porovnaní týchto záznamov s vtedajšími meraniami vo Viedni je vidieť svedomitú prácu nášho pozorovateľa,“ povedal Melo, ktorý spolu s kolegami vlani o ňom vydal štúdiu. Zistili, že Felbiger počasie nemeral na Bratislavskom hrade, ako sa predtým myslelo, ale trikrát denne v okne v budove Prepoštského paláca vo dvore na súčasnej Kapitulskej ulici.

Okrem teploty si všímal aj smer vetra či hrúbku ľadu. Systematicky sa na Slovensku, na rozdiel od Viedne či Prahy, začalo merať až v druhej polovici 19. storočia.

Sopka na Islande

Felbiger  vychytal skutočne tuhé zimy. Ovplyvnila ich aj udalosť na vzdialenom Islande. V nedeľu 8. júna 1783 o 9. ráno sa tu zobudila sopka Laki,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103896 z vás dostáva správy e-mailom