streda

Geišbergov opus magnum má chrbticu, srdce aj mozog

Geišbergov druh poetiky povzbudzuje čitateľa k vnútornej aj verejnej úprimnosti. Platí to v plnej miere aj o jeho najnovšom knižno-hudobnom projekte Byzantskému bohu

Predstaviteľ viacrozmerných postáv, renesančný divadelný, filmový a televízny herec, nositeľ Ceny Jozefa Kronera (2000) aj Českého leva (2013) Marián Geišberg je popri herectve zároveň pesničkár, textár, glosátor a príležitostný poviedkar aj básnik.

„Herectvo je taká vnútorná hra. Človeka zvnútra zožiera, odoberá mu sily. Nechcem sa rúhať, ale herec vedome pracuje na svojej schizofrénii. Tým, že sa núti kričať, rozčuľovať, prežívať úzkosť, plakať. To potom vedie k postupnej otupenosti a cynickosti v súkromí,“ hovorí o svojom základnom povolaní.

Ako tichý, ale občas kričiaci herecký estét si možno aj preto kultivovane „odskakuje“ k iným, hoci príbuzným, činnostiam, ktoré mu poskytujú reset, vnútorné šťastie a prevenciu vyhorenia z prepracovania. „Ak si človek hľadá ventil, tak na to je básničkovanie a koncertovanie ideálne, lebo tam sa stretávam s divákmi sám za seba a mám okamžite spätnú väzbu. Podľa reakcií publika cítim, či je väčšina –lebo diváci sú vždy väčšinou – kompatibilná s menšinou, ktorou je interpret. V tomto mi veľmi pomáha môj syn Martin, ja už nemám toľko času trénovať hru na gitare,“ vysvetľuje niektoré svoje „voľnočasové“ aktivity.

Toto portfólio obsahuje okrem pesničiek a ich textov poviedky aj komentáre k (ne)obyčajným príhodám každodennej súčasnosti, ktoré mávajú často sarkastický tón. Ten je mu dosť blízky. „Zvláštne však je, že veľa ľudí nemá preň zmysel. Keď čítam ohlasy na svoje články, čudujem sa, ako je možné, že ľudia nechápu iróniu bez toho, aby som dal niečo do úvodzoviek,“ dodáva k meritu veci.

Doposiaľ vydal dve zbierky kratších prozaických útvarov : Ono ma to poje (vyd. Nebojsa, 1998) a Prejsť prahom a zavrieť dvere (vyd. Petrus, 2005). Na svete sú tiež piesňové CD Nápoky (1998), Neladí? Nevadí! (2008), A.ha Live s Danielou Daniškovou (2003) a knižnohudobný projekt Piate ročné obdobie na motívy lyrickej novely Panta Rhei so synom Martinom a hudobným zoskupením UMK (2010).

Múdrosť bluesmanov i poézia francúzskych šansoniérov

Geišbergov nový originálny materiál Byzantskému bohu (vyd. Petrus 2016), opäť v knižno-hudobnej podobe, prišiel na pulty v roku, keď Nobelovu cenu získal Bob Dylan – autor, ktorý svoje verše a prózu v poézii najčastejšie ponúka za sprievodu gitary, fúkacej harmoniky a klavíra. Prezentuje ich spevom rôzne intonovaných „foriem“, ale veľmi často deklamáciou „zvýšeným hlasom“, pripomínajúcou rýchle veršovanie niektorých raperov. V jeho tvorbe sa prelína dedičstvo nesalónnej múdrosti starých bluesmanov, moderná poézia francúzskych šansoniérov, antika aj „odrazy“ Arthura Rimbauda, Franza Kafku, Jamesa Joycea, Williama Shake­speara, Jorgeho Luisa Borgesa alebo Alana Ginsberga.

A práve odkaz, genetický kód v podobe „kvílenia“, naturálnosti a istej „surovosti“, nasledovanie inštinktu, ale aj špecifický lyrický cit posledného menovaného, ktorý bol guru beatnickej generácie a pri prednese svojej tvorby sa sprevádzal hrou na miniharmóniu, vás môže napadnúť popri čítaní Geišbergovej aktuálnej knižky, ale najmä pri pozornom počúvaní priloženého cédečka. Na ňom sa v prezentácii na hudobný podklad evokujúci Bulata Okudžavu aj Georgea Brassensa (spolupráca syn Martin) do výborne kolorovaného prednesu výrazne premietne dramatický talent aj skúsenosť „potulného“ speváka a dikcia moderného shakespearovského herca. To zároveň pripomenie jeho výrok o tom, že „hrať Shakespeara patrí k vrcholným momentom hereckej gymnastiky“.

Zvládnuté zákruty individuálnej aj kolektívnej psychiky

Marián Geišberg (ročník 1953) je originál. Tak ako dokáže v motivačnom videu podporiť dvestoročnú ružovú hrušku z Bošáce v boji o titul európskeho stromu roka 2016, pri akejkoľvek téme nezaprie svoj rukopis a výrazovú bohatosť, so slovom zaobchádza ako s prírodným materiá­lom, s úctou a pokorou, jeho próza aj poetické útvary sú prirodzene aktuálne, majú svoju zvláštnu fantáziu, hravosť, tajomno. Na malom priestore zvládne zákruty ľudskej individuálnej aj kolektívnej psychiky, ilustruje drobné postrehy o tom, čo je ešte skutočnosť, čo sa ešte a akým spôsobom skutočnosti dotýka a čo už skutočnosť nie je.

Príbehy jeho riadkov sú živé, bez zbytočných patetických nánosov, poučovania a politikárčenia. Témy Mariána Geišberga vychádzajú zo zreteľne realistických, ale jedinečných každodenných situácií, obsahujú obohacujúce literárne citácie, sú dostatočne husté a majú odstup, únosnú dĺžku, výraznú pointu. Nevyžadujú kontinuálne čítanie, dajú sa konzumovať „na preskáčku“, čo je v súčasnej rýchlej dobe ďalšou prednosťou.

Knižná podoba najnovšieho projektu je rozdelená na tri starostlivo dramaturgicky usporiadané časti s krátkymi útvarmi „medzi dvomi nádychmi“, cez (ne)rýmované intímne komentované (in)formácie spoločenských aj osobných trápení a radostí až po expresívne ladené rozsiahlejšie celky „prózy v poézii“.

Očistec vlastnej mysle a myšlienok ostatných ľudí

Tento druh poetiky povzbudzuje čitateľa k vnútornej aj verejnej úprimnosti. Hudobná nahrávka predstavuje zasa robustnú celostnú kompozíciu transformovaného printového materiálu s viacerými vrcholmi – najmä titulný text Byzantskému bohu (venované Vladimírovi P.) alebo Mäso, Poľovnícka balada či Rolling Stones. Vystupuje z utrpenia, ktorým prechádza každý inteligentný poslucháč. Tu je iná dramaturgia, lepšia pre ucho so slúchadlami alebo aj bez nich a patrí do kategórie „nepísaného“ slova, používaného a odovzdávaného „priamo v akcii“.

Aj významní producenti literárnych a žurnalistických hodnôt dnes vedia, že výrazná časť konzumentov literárneho umenia častejšie siaha k počúvaniu a audiovizuálnym formám, do ktorých určite patrí geišbergovské pesničkárstvo. Zahŕňa v sebe aj strach zo smrti, paranoju z ukrývania istých tajomstiev, každodennú hystériu politických tlakov a propagandy. Výpoveď je pritom dôležitá aj z hľadiska očistca vlastnej mysle a myšlienok ostatných ľudí.

Ide o unikátnu záležitosť, ktorá s pokorou, so vztýčenou hlavou a s rovným chrbtom nesie dušu a názor na pranier. Je iba otázkou odvahy, či chce to „všetko“ ukázať, alebo nie, a či sa pri tom bude cítiť trápne, alebo si z toho spraví prednosť. Sudičky ako povrchnosť, márnomyseľnosť a egocentrizmus nie sú prítomné v žiadnom okamihu.

Po prečítaní knižky a vypočutí nahrávky je človek, najmä ak bol „doposiaľ spokojným pozorovateľom skazy“, ohromený. Na zážitkové umelecké „dorazenie“ po dočítaní a dopočúvaní odporúčame namiesto alkoholu niektoré z oratórií Georga Friedricha Händla.

Text je obohatený kvalitnými kompatibilnými ilustráciami akademického maliara a grafika Františka Bubina Kudláča, ktorého piruety postáv čitateľský zážitok umocňujú.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82596 z vás dostáva správy e-mailom