Denník N

Ekológ: Malé vodné elektrárne sú ranou pre naše už aj tak zdevastované rieky

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Dochádza tu k likvidácii životného prostredia pod pláštikom budovania obnoviteľných zdrojov, hovorí ekológ Tomáš Derka z UK o schválenom návrhu vlády stavať malé vodné elektrárne.

Túto stredu vláda schválila aktualizáciu koncepcie, ktorá určí trend výstavby malých vodných elektrární na Slovensku do roku 2030.

Ide o elektrárne, ktoré majú výkon do 10 megawattov, vysvetľuje pre Denník N Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Zaoberá sa ekológiou vodných tokov.

Pôvodná koncepcia, vypracovaná ešte za Radičovej vlády, počítala s výstavbou 368 malých vodných elektrární. Súčasný plán ráta s 58 lokalitami na výstavbu elektrární. „Odstránili sa návrhy na výstavbu elektrární v najviac chránených územiach, avšak výstavba v nich sa iba neodporúča, čo znamená, že nie je vylúčená,“ vraví ekológ Derka. Aj niekoľko desiatok malých vodných elektrární považuje na Slovensku za obrovské množstvo.

Vedec pochybuje o objektivite posudzovania vplyvov malých vodných elektrární na životné prostredie. „Pretože ich platia investori,“ hovorí.

Negatívne vplyvy na životné prostredie

Slovenský odborník nám povedal, že vo vyspelých krajinách postupne pristupujú k likvidácii tohto typu elektrární. „Lebo sú postavené v rozpore so súčasnými poznatkami vedy o tom, ako fungujú ekosystémy vodných tokov a toho, ako by sme do nich mali zasahovať,“ povedal Derka.

Malé vodné elektrárne, tak ako sa zvyčajne stavajú, majú viacero negatívnych vplyvov na životné prostredie, okrem iného sťažujú či úplne znemožňujú migráciu rýb. Rybovody zvyčajne nefungujú alebo fungujú nedostatočne a na lopatkách turbín uhynie množstvo rýb.

derka
TOMÁŠ DERKA pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je zoológom a ekológom, zaoberá sa ekológiou vodných tokov. Foto – Daniel Gruľa

„Také elektrárne vedú aj ku zmene ekologických procesov v riekach. Naše rieky sa stanú sústavou bazénov so stojatou alebo pomaly tečúcou vodou. V prípade znečistenia môže voda zahnívať, môže dochádzať k nedostatku kyslíka a následnému úhynu vodných organizmov. Úplne sa zmenia spoločenstvá všetkých organizmov, vrátane vzácnych rýb, ktoré sú európsky významné a chránené. Zníži sa aj samočistiaca funkcia riek: čím je rieka v prirodzenejšom stave, tým lepšie znečistenie odbúrava, zregulované rieky to tak dobre nedokážu,“ vraví vedec z UK.

Rana pre zdevastované rieky

Malé vodné elektrárne degradujú aj rekreačnú funkciu riek. „Takto sa zlikvidovala vodná turistika na Hrone a hrozí to aj Malému Dunaju,“ varuje Derka.

Ekológ malé vodné elektrárne úplne neodsudzuje a myslí si, že za určitých okolností sú vhodné. „Ide o dobrý zdroj elektrickej energie na miestach, kde by bolo drahé a zbytočné ťahať elektrické vedenia. Môže ísť napríklad o horskú chatu alebo odľahlú osadu. Existujú aj spôsoby získavania energie z riek bez toho, aby boli prehradzované.“

Čo sa týka masívnej výstavby malých vodných elektrární, Derka je proti. Je presvedčený, že vzniknutý výkon by sa dal nahradiť obyčajnou optimalizáciou už existujúcich zdrojov. Preto nepovažuje výstavbu desiatok elektrární za nutnú. „Navyše, je tu rozbehnutých viacero ďalších projektov, takže dohromady bude malých vodných elektrární ešte viac ako 58. Je to rana pre naše už tak zdevastované rieky.“

Viac betónovania

Derka dodáva, že nie je proti obnoviteľným zdrojom energie, ich výstavbu však treba citlivo zvažovať kvôli dosahu na životné prostredie.

Vedec nekompromisne hovorí: „Od ministerstva životného prostredia by som očakával, že sa bude zaoberať ochranou životného prostredia. To znamená, že vyhodnotia údaje o vplyvoch existujúcich malých aj veľkých vodných elektrární na životné prostredie. A podľa toho rozhodnú, ako ďalej. Nič také však v prijatej koncepcii nie je. Predloženú doložku vplyvov považujem za takú povinnú jazdu.

To, čo sa tu deje, je privatizácia našich riek súkromným investorom za veľmi nejasných okolností a likvidácia životného prostredia pod pláštikom budovania obnoviteľných zdrojov.“

Stav našich vodných tokov je katastrofálny, myslí si ekológ. „Zlepšuje sa síce čistota vôd, ale je nevyhnutné obnoviť v minulosti často nezmyselne zregulované vodné toky. Ministerstvo životného prostredia sa zaoberá ďalším betónovaním, namiesto toho, aby prišlo s revitalizácou vodných tokov. Pochopil by som, ak by iniciatíva prišla z ministerstva hospodárstva. V takom prípade by ju ministerstvo životného prostredia muselo oponovať. Ale u nás je samotným predkladateľom návrhu ministerstvo životného prostredia.“

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie