Šéf Horskej služby: Český turista, dobrý turista. Mohlo by ich byť viac
Riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga vytiahol dlhodobé štatistiky a tvrdí, že za vyše 80 percent úrazov v horách si môžu turisti sami.
„Český turista, dobrý turista,“ napadlo riaditeľovi Horskej záchrannej služby Jozefovi Janigovi pri otázke, čo sa mu vybaví ako prvé pri tomto slovnom spojení.
Profesionálny záchranár a horský vodca vyvracia mýty a populárne predstavy o českých turistoch, ktorí sa v botaskách, tenkej vetrovke, s dvomi paštétami a jednou tatrankou vyberú popoludní na vysokohorskú túru.
„Česi v Tatrách? Mohlo by ich byť viac. Česi sú v drvivej väčšine úplne ideálni turisti. Nielen pre príbuznosť jazykov, ale naozaj sú dobrí, kvalitne vybavení a majú dostatok vedomostí. Český turista vyrazí na túru o šiestej hodine ráno, presne tak, ako sa to má, o druhej popoludní už míňa nejaké eurá v horskej chate a včas sa vracia. Určite sú zodpovednejší ako Poliaci.“ Takto ich vidí záchranár s dlhoročnými skúsenosťami.
Janiga hovorí, že Čechov je v slovenských horách veľa, takže, samozrejme, ani oni sa nevyhnú zraneniam. Nie je to však tým, že sú Česi, ale preto, že v horách sa to stáva aj skúseným.
„Mýty o českých turistoch vytvára najmä bulvár. Český bulvár. Zraneného turistu ešte nemáme ani v sanitke a už telefonujú: ‚Zranený, smrť, preto, že je český turista?‘ pýtajú sa a nedočkavo čakajú na odpoveď.“
Sami sebe nebezpeční
Vysoké Tatry nie sú podľa Jozefa Janigu nebezpečnejšie ako iné európske veľhory, majú však jedno špecifikum. Tým, že sú menšie, majú kratšie doliny a ľudia sa ľahšie a rýchlejšie dostanú do neprístupných extrémnejších terénov.
„Hory nie sú nebezpečné. Sú také, aké sú, a milujeme ich práve preto. Turisti sú nebezpečnejší sami sebe. Presnejšie: nepripravení a nezodpovední turisti,“ zauvažoval.
Súhrnným pojmom turista označujeme lyžiarov, skialpinistov, horolezcov alebo občasných aj profesionálnych turistov.
Záchranári z horskej služby analyzovali dlhodobé štatistiky a dospeli k tomu, že návštevníci hôr si môžu sami za až vyše 80 percent úrazov. Zvyšok sú objektívne príčiny, ktoré nemohli predvídať, ako napríklad lavíny, kamene, blesky a podobne.
Počet úrazov sa drží za ostatné dva či tri roky na rovnakej úrovni, ale oproti napríklad roku 2012 (1980 zranení) stúpol. Štatistiky z roku 2014 uvádzajú 19 smrteľných prípadov.
„V tejto sezóne mierne klesol počet úrazov, ale je atypická, pretože neprišli turisti z východu,“ hovorí riaditeľ horských záchranárov.
Od posledných Vianoc do približne polovice januára zasahovali záchranári takmer 300-krát. Najviac zranení podľa Janigu v horách utrpia Slováci, ktorých je najviac, za nami sú Poliaci, až tretí v rebríčku sú Česi.
Lepšia výbava láka do rizika
Za posledných desať až pätnásť rokov majú turisti v horách nesporne oveľa lepšie vybavenie od oblečenia až po lavínové airbagy. Aj napriek tomu, že investujú stále viac do ochrany zdravia, nehody a zranenia výrazne neubudli.
Janiga a ďalší záchranári si nemyslia, že existuje automaticky priama úmera medzi úrovňou bezpečnostného vybavenia a bezpečnosťou. V niektorých prípadoch je to práve naopak.
„Čím kvalitnejšie vybavenie, tým väčšia ilúzia o bezpečnosti. Naivná predstava, že majú všetko pre záchranu života a nemôže sa nič stať, láka turistov aj do rizikových miest, kde by predtým nešli,“ myslí si.
Riaditeľ Horskej záchrannej služby to prirovnal k jazde v aute. Desať airbagov neznamená, že pri nehode v 200-kilometrovej rýchlosti sa nemôže nič stať. Vybavenie zvyšuje len šancu na prežitie.
Turisti sú lenivejší
Za posledných desať či dvadsať rokov sa v horskej turistike aj v záchranárstve zmenilo veľa. Horskí záchranári majú prísnejšie kritériá, lepšie možnosti prípravy aj lepšiu techniku. Aj turisti sú pripravenejší, informovanejší a lepšie vybavení. Podľa Janigu sú však aj lenivejší.
„Ľudia nechodia do hôr skoro ráno. Sú lenivejší, často vyrážajú až o desiatej, a to je na hory neskoro,“ vrátil sa nepriamo k pôvodnej otázke.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].