Jedna smrť je tragédia, milión je štatistika: skúmali vplyv fotky mŕtveho sýrskeho chlapca na naše srdcia

Pamätáte si tú fotku?

Začiatkom septembra 2015 obleteli svet srdcervúce zábery trojročného sýrskeho chlapca Ajlana Kurdího. Jeho telo bezvládne ležalo na tureckej pláži, neskôr ho z miesta odniesol policajt.

Ajlan sa utopil, keď sa prevrátil preplnený čln, na ktorom spolu s rodinou utekal pred vojenským konfliktom v Sýrii.

Vojna v Sýrii prepukla v roku 2011 a stále trvá. Vyžiadala si viac ako 400-tisíc obetí a z miliónov ľudí spravila utečencov. Hoci ide o tragédiu obrovských rozmerov, naše srdcia príliš neobmäkčuje. Záujem o vojnu je pre mnohých z nás zredukovaný na strach pred utečencami.

Jedna smrť je tragédia, milión je štatistika

Psychológ Paul Slovic z univerzity v Oregone a jeho tím skúmali, ako sa zmenil záujem ľudí o vojenský konflikt v Sýrii a charitatívne príspevky po zverejnení Ajlanovej fotky. Videli ju desiatky miliónov ľudí na celom svete. Výsledky výskumu vedci vydali tento týždeň v časopise PNAS.

Prečítajte si

Mŕtvy sýrsky chlapček sa stal symbolom utečeneckej krízy

Fráza „Jedna smrť je tragédia, milión je štatistika“, niekedy mylne pripisovaná Stalinovi, je vyjadrením známeho psychologického faktu, že tragédie veľkých rozmerov, v ktorých sa konkrétni ľudia s konkrétnymi príbehmi menia na „štatistickú položku“, naše srdcia príliš nerozochvejú.

Wasonov test

S konkrétnym príbehom dieťaťa sa vieme identifikovať, ale rovnakú empatiu už nedokážme prežiť, ak je reč o väčšom počte ľudí. Táto dispozícia mysle sa dá ilustrovať na známom Wasonovom teste.

Ide o logickú úlohu spojenú s otáčaním správnych kariet, na ktorých sú zobrazené písmená a čísla. Test je pomerne náročný a vyrieši ho menej ako desať percent ľudí.

Family of drowned Syrian boy had refugee status rejected by Canada: http://t.co/spaFoGf8pY #KiyiyaVuranInsanlik pic.twitter.com/UyN1qY5bRg

— AJ+ (@ajplus) September 3, 2015

V prípade, že je ten istý test zasadený do sociálneho kontextu a má podobu príbehu, v ktorom sa riešia medziľudské vzťahy, takže už nejde o abstraktný problém, počet úspešných riešiteľov testu prudko stúpa.

Osobné príbehy

Evolučná psychologička Leda Cosmidesová z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare hovorí, že ľudí charakterizuje predovšetkým to, že sme spoločenské tvory, a preto sa naše sociálne myslenie obzvlášť vyvinulo. Z toho dôvodu dokážeme problémy, ktoré majú podobu spoločenskej dilemy, vyriešiť lepšie ako tie, ktoré sú o formálnych vzťahoch medzi číslami a písmenami.

Osobný príbeh dieťaťa, ktoré zomrelo vinou tragického konfliktu, sa nás preto dotkne oveľa viac ako abstraktná štatistika o počte obetí.

„Ľudská myseľ myslí rýchlo a intuitívne či pomaly a analyticky,“ povedal pre Denník N známy psychológ Slovic. „Rýchle myslenie je o emóciách a dokáže nás napojiť na osobné príbehy,“ dodal bádateľ z univerzity v Oregone.

Google Trends a Červený kríž

Vedec s kolegami sledoval Google Trends, akúsi databázu kľúčových slov vyhľadávaných na Google. Bezprostredne po zverejnení Ajlanovej fotky šli kľúčové slová ako „Sýria“, „utečenci“ a iné prudko nahor. „V nasledujúcich týždňoch vyhľadávanie kľúčových slov kleslo, ale aj tak zostalo nad augustovou úrovňou,“ píše sa v štúdii.

Autori sledovali aj charitatívne dary vo švédskom Červenom kríži. Po zverejnení fotky došlo k viac ako 100-násobnému nárastu darov, ktoré boli v priemere 55-násobne vyššie ako v predošlom období. Ale o šesť týždňov neskôr boli už na pôvodnej úrovni.

Empatia vyprchla rýchlo

Vedci v štúdii píšu, že empatia, ktorá sa ľudí zmocnila po zverejnení Ajlanovej mŕtvoly, „vyprchala celkom rýchlo“. Slovic pre Denník N charitatívnym organizáciám poradil, aby „popisovali osobné príbehy ľudí, ktorým treba pomôcť, a nedbali tak na štatistiky“.

K sýrskemu konfliktu nám povedal: „Dávať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, funguje, aspoň na chvíľu. Platí to však len dovtedy, kým sa niečo podobné nestane aj nám.“

„Je veľa vecí, ktoré môžeme spraviť, aj keď problémy, o ktoré ide, sú skľučujúce. Ale je to veľmi dobrý pocit – aspoň sa pokúsiť pomáhať druhým ľuďom.“

Omayra Sanchézová

Ajlanov prípad, keď tragédia jednotlivca pohla celosvetovým svedomím, nie je zďaleka ojedinelý. Za všetky vyberme smrť Omayry Sanchézovej, 13-ročného dievčatka, ktoré 60 hodín umieralo zakliesnené v sutinách po výbuchu kolumbijskej sopky v roku 1985. Fotografi a kameramani zaznamenali jej utrpenie v priamom prenose.

Hoci si tragédia vyžiadala životy 25-tisíc ľudí, až osobný príbeh malej Omayry sa stal symbolom tejto prírodnej tragédie a mementom pre zaháľajúce domáce úrady, ktoré nekonali dostatočne rýchlo a efektívne.

Kde sa dá pomôcť: 

• Človek v ohrození
• Magna
• Slovenská katolícka charita
• a iné organizácie

Dostupné z: doi: 10.1073/pnas.1613977114