Denník N

Prvá šachová veľmajsterka na Slovensku: Muži ma rešpektujú

Foto – archív E. R.
Foto – archív E. R.

Jej rodičia hrávali šach a ona sa na nich ako malé dievčatko pozerala. Keď mame poradila ťah, ktorý bol nielen správny, ale aj účinný, tak Repkovci pochopili, že majú doma talent. Dievčatku totiž pravidlá hry nikdy nevysvetľovali. Dnes Eva Repková patrí medzi širšiu svetovú špičku a organizuje šachové turnaje.

Je prekonaný stereotyp, že muži sú v šachu lepší ako ženy?

Muži sú stále lepší. Aj keď intelektuálne schopnosti žien sú rovnaké, v niektorých oblastiach lepšie a zase naopak. Tak by to malo byť – to, že sme si rovní, neznamená, že sme rovnakí. Na to, aby človek dobre hral šach, potrebuje mať logické myslenie, výbornú predstavivosť, aby vedel, aká bude na šachovnici budúcnosť, pretože ťah sa už vrátiť nedá. Je tiež dôležité chcieť a mať bojového ducha. V šachu je však dôležitá aj fyzická kondícia. Muži jednoducho vydržia viac.

Pri šachu sa sedí a rozmýšľa, tak načo fyzická kondícia?

Na konci partie často rozhoduje sústredenosť, nie je to vždy o tom, kto je lepší, ale kto má väčšiu výdrž. Keď hrám turnaje, tak zvyknem schudnúť tri či štyri kilá. Muži sú fyzicky silnejší a pomáha im to aj v šachu. Je to aj fyzicky namáhavé, vedieť sa hodiny sústrediť. Hrajú agresívnejšie a vedia ísť súperovi po krku.

Eva Repková (1975) 

Narodila sa v Starej Ľubovni. Je prvá slovenská šachová veľmajsterka a medzinárodný šachový majster, organizuje medzinárodné turnaje. V roku 1991 vyhrala československý šampionát v kategórii žien, na majstrovstvách sveta junioriek v roku 1993 do osemnásť rokov bola druhá. Štyri roky žila v Libanone; keď sa vrátila na Slovensko, začala hrať za Kežmarok. V roku 2010 sa prepracovala do svetovej ženskej päťdesiatky. 

A v čom vynikajú ženy?

Máme lepšiu intuíciu a vďaka tomu vycítime, ktorá voľba je lepšia. Tak ako vo všetkých oblastiach, aj v šachu sa to začína vyrovnávať a ženy bežne súperia s najlepšími mužmi. Nie je to ešte počtami vyrovnané, takže žiadne päťdesiat na päťdesiat. V šachu sa často stane, že sa situácia otočí a z výhodnej pozície sa zrazu musí hráč brániť. To muži podľa mňa zvládajú lepšie; ženy sú emotívnejšie, a preto si viac vyčítajú chyby. Nejde však o súboj mužov proti ženám, ale je to súboj dvoch šachových hráčov. Muži ma akceptujú vďaka mojim schopnostiam a nemyslím si, že sa pohlavie pri šachovnici veľmi rieši.

Ako ste sa k šachu dostali vy?

Rodičia ho zvykli hrávať, ja som sa ho naučila tak, že som ich pozorovala. Raz keď hrali a mama bola na ťahu, tak som jej poradila ťah, ktorý bol podľa pravidiel, dokonca bol aj dobrý. Ostali úplne v šoku, lebo ma predtým hrať neučili, mysleli si, že ja len tak pobehujem okolo a hrám sa, ale ja som šach vnímala. Hneď im napadlo, že mám talent, a začali moje schopnosti rozvíjať. Vtedy som mala päť rokov. V prešovskom klube som začala ako osemročná. Bolo to pre rodičov náročné – neustále sme cestovali na turnaje, tréningy, ale hovorili mi, že nemohli prestať a museli ma podporovať, keď som vždy priniesla zlato.

Ako prvá žena na Slovensku ste získali titul medzinárodnej šachovej veľmajsterky. Ako sa ho dá získať?

Je potrebné v minimálne troch turnajoch získať mimoriadny výsledok a uhrať ELO nad 2300. V šachu máme takzvané ELO – je to číslo relatívnej výkonnosti hráčov. Môj top bolo 2447, ale väčšinou sa pohybujem nad 2300, čo je úroveň dobrej ženskej veľmajsterky. Zároveň som získala aj titul mužský medzinárodný majster. Som zvyknutá hrať v mužských tímoch. Moja úroveň je aj medzi slovenskými mužmi nadpriemerná.

img_1173

Žili ste v Libanone, ktorý je najmä moslimský. Ako vás ako šachistku vnímali tam?

V tom čase som dvakrát skončila druhá na majstrovstvách Ázie žien. Vtedy ma prijal aj prezident Libanonu. Síce som žila v kresťanskej rodine, ale krajina je moslimská; napriek tomu ma rešpektovali. Mala som len pozitívne skúsenosti a komunita ma prijala; vtedy som bola najlepšia aj medzi mužmi z Libanonu a vnímali ma ako člena tímu.

Čo hovoríte na názor, že šach nie je len šport, ale aj umenie?

Šach je profesionálny šport. Je to však aj tvorivá činnosť, keďže každá partia je iná, takže sa to dá prirovnať k umeleckému dielu. Je to aj kus psychológie – pri hre sa dá napríklad ľahko odhaliť charakter človeka, čo je veľmi zaujímavé. Keď niekto rád riskuje, tak ide aj do nejasných pozícií a dúfa, že to dopadne dobre. Tí, ktorí majú radi istotu, si to rozmyslia. Poznám hráčov, ktorí vyčkávajú na chybu súpera.

Existuje pri šachu doping?

Už dvakrát som bola na doping testovaná, aj keď pri šachu nijaký neexistuje. Chceme, aby sa šach dostal na olympijské hry, ale zatiaľ to prinieslo len nepríjemnosti. Náš doping môže byť maximálne šálka kávy či energeťák na povzbudenie a to zakázané nie je. Nepoznám hráča, ktorý by bral nejaké vitamíny či tabletky na lepšiu pamäť. Bolo by to zbytočné.

Ako sa pred turnajom pripravujete?

Existujú šachové databázy, kde sú zaznamenané tisíce partií. Tam si môžem pozrieť, aký štýl hry má súper. Dá sa zistiť, v čom robí chyby, a takto sa naňho pripraviť. Ale pripraví sa aj súper, takže o to je potom hra zaujímavejšia. Vďaka tomu sa zlepšujeme a posúvame vpred. Príprava je veľmi dôležitá, hlavne pred veľkým turnajom. Pár dní pred ním oddychujem a snažím sa vyčistiť si myseľ, nemá zmysel čerpať nové informácie či hľadať nové ťahy.

Je prostredie pre šachistov na Slovensku ideálne, existuje tu podpora?

Na Slovensku majú šachisti niekoľkonásobne horšie podmienky ako v okolitých krajinách. Mojím cieľom je viac zviditeľniť tento šport u nás, aby sa aj v našej spoločnosti dostal na miesto, ktoré mu právom patrí. Hovorí sa, že šach je kráľovská hra. Blahodarne vplýva na rozvoj logického myslenia a celkový rozvoj osobnosti.  Preto v mnohých krajinách prebieha projekt Šach na školách, ktorý sprístupňuje výučbu šachu žiakom základných škôl. Aj u nás sa tento projekt rozbieha a verím, že bude úspešný.

som000-8070

Nedávno ste zorganizovali šachovú olympiádu mládeže.

A podaril sa nám rekordný počet: zúčastnili sa jej hráči zo štyridsiatich krajín sveta. Slovensko bolo poverené Svetovou šachovou federáciou, aby olympiádu zorganizovalo. Dostať takéto medzinárodné podujatie k nám nebolo jednoduché – musí sa vypracovať projekt, ktorý spĺňa podmienky, a všetko pripraviť. Slovenský šach za posledné roky stagnoval; chcela som, aby sa verejnosť s týmto športom viac zoznámila, ale aj to, aby sa vďaka šachu dostalo Slovensko do povedomia. Hralo sa viac než dvesto partií naraz, ktoré boli zároveň pripojené online, takže ľudia po celom svete mohli sledovať zápasy v priamom prenose.

Tak to, dúfam, nebolo poslednýkrát, čo Slovensko zažilo takúto šachovú udalosť.

Našťastie, nie – prezentovala som Slovensko na šachovej olympiáde v Baku a tam nám pridelili ďalšie dve významné podujatia. Budú to majstrovstvá sveta žien v roku 2018 a majstrovstvá Európy mládeže v roku 2017. Očakávame, že spolu príde až tritisíc ľudí na desať dní. Bude to v Tatrách, vďaka tomu môžu prísť na Slovensko dva milióny eur pre cestovný ruch. Ja som prezentovala projekt v Azerbajdžane. Stala sa tam kuriózna situácia. Moja konkurentka bola z Lotyšska, je zároveň ministerka financií a tiež ako ja svoju krajinu reprezentovala na prvej šachovnici. Delegáti urobili výnimku, čo sa ešte nestalo: podujatia pridelili nám obom, len v rozličných rokoch.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie