Ako americkí prezidenti žili s omylnými špiónmi zo CIA

Autor píše pre New York Times o bezpečnostnej politike,
napísal knihu Dedičstvo popola: Dejiny CIA.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

CIA vznikla pred 70 rokmi, aby zabránia ďalšiemu Pearl Harboru a bojovala so sovietskym komunizmom. Takmer každý americký prezident mal odvtedy s agentúrou svoje problémy. No žiadny s ňou nebojoval už v čase medzi svojím zvolením a inauguráciou.

Prezident Donald Trump sa bude musieť rozhodnúť, ako chce koexistovať so svojou hlavnou spravodajskou službou. Nahnevaný na jej zistenia, že ruská vláda mu pomáhala pri zvolení do Bieleho domu, už Trump hovorí o jej reorganizácii.

Z histórie vieme, že je nebezpečné, ak sa CIA mýli. A je ešte nebezpečnejšie, ak jej prezident neverí, keď má pravdu.

Katastrofy začiatočníkov

Harry Truman založil CIA v roku 1947 na úsvite studenej vojny. Veril, že ho bude informovať lepšie ako titulné stránky denníkov. No vlastný minister zahraničia prezidenta varoval, že agentúra sa môže vymknúť spod kontroly. Neskúsená spravodajská služba vzápätí začala s operáciami proti komunistom. Mnohé boli katastrofou. Koordinovali ich s britským spravodajstvom, pričom z britského dôstojníka vyslaného v roku 1949 do Washingtonu, aby riadil spoluprácu, sa vykľul sovietsky špión.

Dwight D. Eisenhower – ktorý zorganizoval Deň D, najväčšiu tajnú operáciu druhej svetovej vojny – poznal cenu dobrého spravodajstva a chcel sa na CIA spoľahnúť. Na začiatku prvého funkčného obdobia sa nadchol úspešnými prevratmi proti zvoleným predstaviteľom Iránu a Guatemaly, ktoré zorganizovala. No neskôr jej riaditeľ Allen Dulles neinformoval Biely dom a Pentagon, čo presne CIA v zámorí robí. Viedlo to k ohromujúco neúspešným pokusom zvrhnúť vlády od Indonézie po Sýriu.

V roku 1960 Ike na konci svojho mandátu usúdil, že americké spravodajstvo nefunguje. Vyhlásil, že svojmu nástupcovi Johnovi F. Kennedymu zanecháva „dedičstvo popola“. O tri mesiace neskôr nasledovala invázia na Kubu v Zátoke svíň. Kennedy sľúbil, že CIA rozoberie na kúsky a rozhodí ich do vetra. Agentúra sa zachránila varovaním o dodávkach sovietskych jadrových zbraní na Kubu, vďaka čomu sa JFK podarilo odvrátiť globálnu vojnu.

V rovnakom čase CIA plánovala atentát na Fidela Castra. Ten nakoniec vo funkcii prežil 11 amerických prezidentov.

Šašovia v Langley

Lyndon B. Johnson chcel od CIA nadovšetko jediné – stratégiu na víťazstvo vo vietnamskej vojne. Rozzúril sa, keď mu poradila, že jediným východiskom je prímerie a rokovanie o mieri. Riaditeľ agentúry Richard Helms Johnsonovi v roku 1967 povedal, že Spojené štáty neboli „pripravené čeliť gerilovej vojne vedenej odhodlaným, vynaliezavým a politicky zručným nepriateľom“. Prezident to nechcel počuť. Žiadny – a špeciálne nie Richard Nixon.

„Čo do pekla robia tí šašovia v Langley?“ posmieval sa v roku 1970 centrále CIA vo Virgínii. Vecou, ktorú Helms robiť nechcel, bolo poslúchnuť Nixonov príkaz, aby služba zakryla prienik do centrály Demokratickej strany v hoteli Watergate z roku 1972. Operáciu Watergate vykonali bývalí agenti CIA a FBI. Nixonove príkazy zachytené na tajných nahrávkach Bieleho domu CIA prikazovali, aby s odvolaním na falošné hrozenie národnej bezpečnosti zastavila vyšetrovanie FBI. Bolo to marenie spravodlivosti, ktoré o dva roky neskôr zapríčinilo Nixonovu rezignáciu.

Jeho nástupca, prezident Gerald Ford, trpel počas dlhého senátneho vyšetrovania histórie CIA, ktoré odhalilo vražedné sprisahania a pokusy o prevrat, ale neodhalilo, že prezidenti ich v mnohých prípadoch osobne odobrili. Ford vymenoval nového riaditeľa agentúry Georgea H. W. Busha, ktorý sa vo funkcii do CIA zamiloval. Bush ju chcel riadiť, aj keď bol v roku 1976 zvolený Jimmy Carter. „Keby som s tým súhlasil,“ povedal Carter po rokoch, „nikdy by sa nestal prezidentom.“

Carter počas senátneho vyšetrovania nazval CIA „národnou hanbou“. Lenže nakoniec podpísal takmer toľko príkazov na tajné operácie ako Nixon a Ford. Väčšina bola zameraná na oslabenie komunizmu. Bob Gates, ktorý bol riaditeľom CIA za Busha a ministrom obrany za jeho syna Georgea W. Busha a potom aj za prezidenta Baracka Obamu – napísal, že Carter bol „po Trumanovi prvým prezidentom, čo priamo napadol legitimitu sovietskej vlády“. Zásluhy za kolaps Sovietskeho zväzu patria Ronaldovi Reaganovi, ale časť z nich patrí aj Carterovi a CIA.

Reaganovým šéfom CIA bol ľstivý William Casey, ktorý bol slovami jeho vlastného zástupcu „pirát na voľnej nohe“. Dostal CIA na plytčinu. Casey sníval o sprisahaní, ktoré by predajom zbraní Iránskym revolučným gardám zaistilo milióny dolárov na podporu antikomunistických geríl v strednej Amerike. Keď kauza v roku 1986 prepukla, vyšetrovali a obvinili vysokopostavených úradníkov vlády a Reaganova administratíva sa takmer zastavila.

Vo vleku udalostí

George H. W. Bush bol prvým prezidentom, ktorý predtým viedol CIA. S agentúrou vychádzal skvele, obzvlášť potom, keď sa kormidla chopil v roku 1991 Gates. Lenže CIA prehliadla príznaky, že Sovietsky zväz bol blízko kolapsu. „Nemala tušenie,“ napísal Gates, „že sa cez nás prevalí prívalová vlna histórie.“ Studená vojna však skončila bez krviprelievania a CIA pri tom Bielemu domu pomohla.

Bill Clinton sa po skončení studenej vojny len málo zaujímal o strategické záujmy Spojených štátov. Jeho CIA bola po páde Berlínskeho múru a pred pádom Dvojičiek vo vleku udalostí. So svojím prvým riaditeľom CIA Jimom Woolseyom sa stretol dvakrát za dva roky. „Nemal som s prezidentom zlý vzťah,“ povedal Woolsey. „Nemal som žiadny.“

Lenže v roku 2000 bol Clinton vážne znepokojený vzostupom al-Káidy a jej vodcom Usámom bin Ládinom. Tvrdil, že svojmu nástupcovi vravel: „Tvojou najväčšou hrozbou je bin Ládin.“ George W. Bush prisahal, že také slová nikdy nepočul. Možno len nepočúval. Vážne nebral ani správu CIA z augusta 2001 nazvanú Bin Ládin je odhodlaný zaútočiť v Spojených štátoch.

K najvážnejšiemu spravodajskému zlyhaniu od Pearl Harbor došlo, keď riaditeľ CIA George Tenet Bushovi povedal, že CIA má nezvratné dôkazy o tom, že Saddám Husajn vyrába jadrové, biologické a chemické zbrane. Nemala. Priamym dôsledkom je, že Američania stále bojujú v Iraku. Bush v roku 2004 povedal, že CIA len „hádala“, aký bude priebeh vojny. Dôsledkom je, že v roku 2008 bola agentúra druhoradou pobočkou Pentagonu. Generáli prebrali vedenie nad americkými spravodajcami.

CIA, ktorú zdedil Obama, sa venovala najmä polovojenským operáciám a útokom dronov proti podozrivým teroristom. Analytické kapacity CIA boli odvtedy posilnené. Čiastočne vďaka veľkým dotáciám schváleným republikánmi vedeným Kongresom. Tí istí republikáni teraz musia viesť vypočutia o záveroch CIA, že ruské spravodajské operácie podporovali zvolenie Trumpa.

Spravodajstvo je ľudská činnosť a tým náchylná ku chybám. Prezidenti si môžu voľne vyberať zo správ CIA. No ak sa Trump rozhodne pre pomstu za zistenia o ruskom sprisahaní, je to viac než zlé znamenie. Bola by to hrozba pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.