Denník N

Ako byť šťastný s Banášom za 129 eur

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Vyskúšal som seminár, ktorý sľuboval veľa: odhaliť princípy šťastia, zbaviť sa strachu či pochopiť veci, ktoré ovláda len jedno percento ľudí.

Vonku leje, je sychravá októbrová sobota. Viem sa preto zmieriť s tým, že dnešok strávim seminárom v hoteli pri bratislavskom letisku.

Pretlačím sa cez otočné dvere dnu do vestibulu, miniem pulty predavačov motivačných DVD („Objav svoj talent“, „Neúspech neexistuje“ alebo „Návrat motýľov v bruchu II“) a hosteska menom Ivka mi pomáha s registráciou.

Na chvíľu to vyzerá, že moje meno nemajú na zozname, no potom mi pripne pásku na zápästie a pustí ma hľadať miesto v miestnosti na poschodí.

Desať minút po desiatej sa tichý pop premení na agresívny hardrock. Na pódium svižne skočí holohlavý štyridsiatnik v čiernom saku a ležérne rozopnutej košeli. Na uchu má mikrofón.

„Položím ti otázku! Ako DOBRE sa máš? Chápeš?“ tyká ľuďom v publiku, čím navodzuje ilúziu osobného kontaktu. „Slovo DOBRE som tam vložil úmyselne, lebo keby som sa len opýtal, ako sa máš, tak riskujem negatívnu odpoveď.“

Zvyšných osem hodín kurzu budem robiť veci, ktoré bežne nerobím. Budem sa nasilu usmievať a stáť s doširoka rozpaženými rukami a písať si do notesa, čoho všetkého mám hojnosť v mojom živote. Budem písať svojim blízkym komplimenty v esemeske, otáčať sa k susedom a hovoriť im, ako fajn sa mám.

Budem sa usilovne sústrediť na vlastný ukazovák na ruke, posielať mu porciu lásky, aby som si dokázal a natrénoval, čo dokážem silou mysle, ak zameriam pozornosť na veci, ktoré chcem.

Video Petra Sasína o šťastí

Posilňovňa psychiky

Peter Sasín – tak sa volá motivačný tréner z NLP Akadémie, ktorá je skratkou pre neurolingvistické programovanie – neskrýva svoj cieľ. Aj najväčších skeptikov chce obrátiť a prinútiť ich, aby z kurzu odchádzali spokojnejší, s úsmevom a schopnejší sa radovať zo života.

Vitajte na planéte pozitívneho myslenia, ktoré vzniklo v 50. rokoch v USA a ktoré je možné zhrnúť heslom: šťastie nie je niekde vonku. Je vo vašej hlave.

Hotel má štyri a pol hviezdičky a ani seminár osobnostného rastu s Petrom Sasínom a Jozefom Banášom nie je úplne lacný. Stojí od 129 po 169 eur za VIP vstupenku, ku ktorej je ešte kniha a súkromná besiedka s rečníkmi.

Sľubuje aj pitný režim. Na mieste ma preto sklame, že v cene je iba voda, za kávu a čaj si musím priplatiť. Nemám pocit, že by boli okolo mňa boháči. Tušenie sa potvrdzuje cez obednú prestávku, keď väčšina namiesto do hotelovej reštaurácie uteká na trojeurové menučko do nákupného centra.

Na úvod sa dozvieme, že „Jožko Banáš nás nainšpiruje poobede“, doobedie bude v réžii Sasína. Nikto nie je sklamaný. Mnohí z vyše stovky ľudí prišli kvôli Sasínovi, cestovali z východu, Moravy i ďalekého zahraničia, kupujú si stohy jeho kníh. Celkom tomu rozumiem. Je vtipný, má charizmu a miestami to pripomína stand-up comedy.

Lenže kurz je niečím viac než obyčajnou zábavou: je akousi posilňovňou psychiky.

„Šťastie je ako sval. Buď ho používam, alebo nie!“ zhŕňa rečník filozofiu, ktorú nám chce odovzdať. Najprv sa však treba zbaviť predstáv, ktoré šťastie obmedzujú, a vtĺcť si do mozgov také, ktoré šťastie povzbudia.„Poďme na to, skúste príklad!“ obracia sa na publikum, ktoré kričí odpovede: „Máme na to! Dokážeme to! Šťastie je len v nás!“

Video Petra Sasína o vrabcoch, ľuďoch, tlieskaní a úspechu

Zákon príťažlivosti

Peter Sasín je niečo ako slovenský klon Rhondy Byrneovej, populárnej celebrity z Austrálie, ktorej knihy sú extrémne úspešné aj u nás. Zďaleka však nejde iba o ňu. To, čo by sme mohli nazvať doktrínou šťastia a pozitívneho myslenia, je celosvetovým biznisom s obrovským obratom, ktorý sa len v USA odhaduje na 10 miliárd dolárov.

Niektorí, napríklad novinárka Barbara Ehrenreich vo svojej knihe Smile or Die (Usmievaj sa, alebo zomri), datujú začiatky pozitívneho myslenia do 17. storočia k hnutiu kalvinizmu, éra jeho moderného posolstva však štartuje rokom 1952, keď vyšla príručka The Power of Positive Thinking Američana Normana Vincenta Peala.

To, čo bolo pôvodne akýmsi duševným dopingom pre vyhorených amerických obchodníkov a ladilo s konzumnými ideálmi povojnovej spoločnosti, sa odvtedy doširoka rozvetvilo, vstrebávalo rozličné, aj protikladné myšlienky a koncom 90. rokov dokonca ako akademický odbor preniklo na univerzity.

Za všetkým je však rovnaká kľúčová predstava, či ide o podomových predavačov vysávačov v obleku, teambuildingy biznis lídrov z ulice, či hľadačov lotosových kvetov v ľudskej duši.

Šťastie podľa life-koučov, motivačných guruov a majstrov sebazdokonaľovania nezávisí od náhody či od okolia. Je to voľba jednotlivca. Pre šťastie sa treba najmä rozhodnúť. Treba myslieť pozitívne a potom už samo príde všetko, po čom túžime.

Môže sa zdať, že je to len neškodný druh sebaklamu. No ako v knihe The Wellness Syndrome upozorňujú novinári Carl Cederström a Andre Spicer, pozitívne myslenie môže byť i škodlivé.

V prvom rade odporuje tisícročnej skúsenosti ľudstva, že šťastie je prchavé a ťažko uchopiteľné. V skutočnosti je ho ťažko odmerať či definovať, ako zistil v štvrtom storočí svätý Augustín, ktorý narátal až 289 rôznych teórií šťastia.

Aj ľudové príslovia a porekadlá naznačujú, že šťastie k nám prichádza len málokedy po vedomom úsilí, ale skôr nepriamo, ako bočný efekt niečoho, čo robíme a v živote nás napĺňa.

Dokonca je možné byť šťastný a ani o tom nevedieť. To sa veľmi odlišuje od predstavy, že šťastie je produkt našich usilovných myšlienok, zahalený do rozličných šarlatánskych teórií vydávaných za vedecké dôkazy.

Pozitívne myslenie však neškodí len zneužitím autority vedy, keď hovorí, že vychádza zo „zákona rezonancie“, „teórie morfických polí“ alebo kvantovej fyziky. Ak totiž hovorí, že každý je strojcom svojho šťastia, znamená to zodpovednosť aj za vlastné nešťastie.

„Ak stratíte zamestnanie, na vine je váš osobný postoj, nie kondícia ekonomiky. Ak prekonáte rakovinu, neďakujte medicíne, ale vlastnej silnej vôli prežiť,“ vysmieva sa z motivačných príručiek britsko-švédske duo.

Doktrína šťastia je podľa nich ideológia a to veľmi krutá, pretože presúva pozornosť z konkrétnych spoločenských podmienok na zodpovednosť jednotlivca, čím ospravedlňuje sociálnu nerovnosť, nespravodlivosť a štrukturálnu chudobu.

Príkladom je spomínaná autorka Rhonda Byrneová, podľa ktorej si obete ázijského tsunami môžu za svoju smrť v roku 2004, lebo „podľa zákona príťažlivosti rezonovali s katastrofou.“ Akokoľvek bezcitne a kruto to znie našim ušiam, ani Peter Sasín netvrdí nič odlišné.

Kód šťastia – Jozef Banáš a Peter Sasín

Náhoda? Zázrak?

Vráťme sa späť na seminár v bratislavskom hoteli. „Rozpoviem ti príbeh,“ vraví rečník na pódiu a zvážnie mu hlas. Hovorí o staršej žene, ktorú na ulici bezdôvodne napadol neznámy útočník.

„Debatoval som o tom s človekom, ktorý chcel zakladať organizáciu na prevenciu násilia. Ja som to však videl inak. Prečo sa dejú ľuďom zlé veci v ich životoch? Ako táto žena… ako ona rozmýšľala o mužoch? Nemyslela príliš na to, že muži sú zlí?“ Napadnutie podľa neho nemohla byť náhoda, sama obeť podľa „zákona podobnosti“ („podobné sa priťahuje“) privolala násilie do vlastného života.

Peter Sasín ide ďalej, nabáda nás vidieť touto optikou aj spoločenské problémy. Príkladom sú bezdomovci. Na rozdiel od zložitého sociálneho fenoménu, ktorý treba analyzovať, odstraňovať jeho príčiny, budovať nocľahárne a pomáhať ľuďom bez domova nájsť si vlastné bývanie, jeho prístup k problému je priamočiary:

„Stretol si už bezdomovca? Rozprávaj sa s ním! Opýtaj sa ho, s čím je v živote spokojný a nespokojný. Určite sa bude sťažovať. Ty mu však daj tip na jednu vec, ktorá je už teraz super, napríklad, koľko času má na seba. Jedna dobrá vec pritiahne ďalšie a možno o rok stretneš bezdomovca, ktorý ti bude rozprávať, ako sa má fajn.“

Zasadzovať sa za zmenu spoločnosti predstavuje pomýlený, zastaraný postoj z minulého storočia: „Ľudia stále chodili demonštrovať, buď proti niečomu, alebo dokonca za mier. Ja by som sa ich však spýtal: cítili mier vo svojom vnútri?“

Mier a šťastie zvnútra prídu, keď si myseľ nacvičíme za pomoci sortimentu špeciálnych techník. Základom je neustále hovoriť si, že sa máme fajn. Nezaškodí radovať sa každé ráno nad hojnosťou pitnej vody z vodovodu.

Ďalšia technika sa volá prerámcovanie a spočíva vo vedomom pridelení významu: mrzutosť, akou je dopravná zápcha, pozitívne prerámcujeme vtedy, keď vystúpime z vozidla a začneme tancovať.

Sila našich myšlienok však siaha ešte ďalej. Ak je niekde sústredených veľa dobre naladených ľudí, pozitívna energia preráža do okolia. Peter Sasín vychádza z teórie takzvaných morfických polí britského biológa Rupperta Sheldrakea a tvrdí, že nejde iba o teóriu, overil ju nepriestrelný experiment pred rokom.

Najprv sa pýta, či tu bol niekto z nás vlani v januári, a keď sa uistí, že nebol, pokračuje:

„Na seminár prišli aj kukláči z kriminálky, ktorí majú prístup k číslam ministerstva vnútra. Nepoviem vám ktorí, lebo oni nám tie štatistiky poskytli. Pýtate sa načo? Chceli sme zistiť, či tým, že tu budeme sedieť a robiť si fajn pocity, dokážeme ovplyvniť kriminalitu v Bratislave.“

Keď sa Sasín neskôr stretol s policajtmi v kaviarni, štatistiky ukázali prekvapivú vec. Každú sobotu zaznamenajú na území Ružinova priemerne deväť trestných činov, len v tú jednu sobotu ich počet klesol na tri. „Môže to byť náhoda? Tomu ja neverím. Buď boli všetci páchatelia tu v sále, alebo…“ necháva nás domyslieť si vysvetlenie zázraku.

Konečne Banáš

Keď na pódium poobede predstupuje Jozef Banáš v horehronskej vyšívanej košeli, cítim známky únavy. Do konca mi zostávajú ešte štyri hodiny.

„Nie som žiaden profesionálny motivátor,“ priznáva „najprekladanejší slovenský spisovateľ“, keď fanúšikom trpezlivo zapózuje na fotkách a rozdá autogramy. Sám neskrýva prekvapenie, prečo ho v poslednom čase pozývajú na motivačné semináre. Vystúpenie preto poňal voľnejšie ako besedu so spisovateľom. Na úvod hrá na gitare pesničku Waldemara Matušku Slavíci z Madridu. Ľudia tlieskajú a rinčia kabelkami.

Jozef Banáš. Foto – TASR
Jozef Banáš. Foto – TASR

Bývalý diplomat socialistického Československa, manažér tabakovej firmy, zamestnanec lízingovej spoločnosti a poslanec parlamentu za stranu Pavla Ruska sa v posledných rokoch profiluje ako kritik establišmentu.

Establišmentom je preňho „konzumno-kresťansko-kapitalisticko-materialisticko-komunistická civilizácia“, ktorá speje k zániku, pretože sa zaoberá materiálnom a zanedbáva duchovno.

Brojí proti bankárom („Nezadlžovať sa!“), lekárom („To je ešte horšie ako sa dostať do pazúrov banky“), médiám a najmä proti cirkvám. Všetko tieto inštitúcie vytvárajú Matrix, z ktorého sa na nás valí strach.

„Cirkev a politici dobre vedia, že keď sa bojíme, sme ľahko manipulovateľní. Najväčším nebezpečenstvom pre svet sú náboženstvá, ktoré si ľudia pletú s vierou,“ hovorí a záujemcov o detaily odkazuje na svoje romány Kód 1, Kód 9 a Kód 7. Na rozdiel od Sasína však s Banášom nesúhasí každý. „S týmto sa nestotožňujem,“ šepká žena predo mnou pri poznámke rečníka, že Ježiš bol učeníkom v Indii.

„Ja by som materiálno až tak neodsudzovala“, zverí sa zas kamarátke blondína v červenom kostýme, keď zo sály vychádzame na prestávku.

Na záver nám Jozef Banáš rozpráva o svojich cestách po svete. Hovorí o Nepále a Bhutáne, o stretnutí s dalajlámom, na ktorom mal oblečené tričko s Jožom Pročkom. Spomenie, ako mu jeho svätosť dalajláma pochválil knihu, čo mu venoval. „Nahrávate? Naposledy ma nahrával Matovič,“ zavtipkuje, keď sa dozvie, že seminár nahrávajú na kameru.

Banáš hovrí, že by „mohol ešte veľa rozprávať o Indii, kde majú toľko krásnych myšlienok“, na koniec sa vracia k našej vlastnej civilizácii, ktorá slabne a, „ako to už býva, slabnúci kôň kope najviac“. Napriek tomu neprepadá pesimizmu, zmena je už za dverami.

Z veku Rýb, plného vojen, násilia a mužského elementu sa posúvame k veku Vodnára, keď bude dominovať láska, porozumenie, a ženský princíp, pretože „žena je duchovnejšia bytosť ako muž“. Predzvesťou a stelesnením obrody je Donald Trump.

„Môžete mi oponovať, koľko chcete, ale tento človek je pre mňa omnoho akceptovateľnejší ako iní. Je veľkým predpokladom, že s ním to pôjde cestou porozumenia,“ vysvetľuje Banáš. „Trump mal heslo, že chce spraviť Ameriku opäť veľkou. Ja mu v tomto veľmi fandím. Ale urobiť to môže len vtedy, ak sa dá dokopy s inými mocnými ľuďmi a spolu si povedia, že pôjdu urobiť svet lepším a krajším.“

Bez VIP vstupenky sa pre mňa program končí. Vonku je tma, mrholí. Pretlačím sa otočnými dverami von z vestibulu do jesennej, daždivej a pozitívne naladenej soboty.

Teraz najčítanejšie