Denník N

Kanadský Indián Cheechoo zo Slovana: Ľudia v Bielorusku sa neusmievajú, Bratislavčania sú stále šťastní

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď Jonathan Cheechoo neprešiel juniorským draftom, komunita sa vyzbierala a poslala ho trénovať do Toronta. O pár rokov už bol najlepším strelcom NHL.

Aktualizované 7. 3. 2018. Jonathan Cheechoo vo veku 37 rokov ukončil profesionálnu hráčsku kariéru.

S hokejom začínal v uzavretej komunite, v mestečku Moose Factory na severe Kanady žije 2500 ľudí. Jonathan Cheechoo sa k súťažnému hokeju dostal až ako 14-ročný, o pár rokov už hral v NHL. 36-ročný Cheechoo sa v sezóne 2005/06 stal v drese San Jose najlepším strelcom NHL. Jeho kariéru však poznačili zranenia.

Ako ľudia reagovali, keď ste im povedali, že idete hrať hokej do Ruska? Mali predsudky, mali ste ich vy?

„Moji rodáci ma stále sledujú, kdekoľvek pôsobím, cítim od nich veľkú podporu. Po zraneniach som sa niekoľko rokov snažil dostať naspäť do NHL, no nevyšlo to. Chcel som vyskúšať niečo iné a vedel som, že KHL je zrejme najlepšia liga po NHL. Chcel som hrať na vysokej úrovni, stále som mal v sebe súťaživosť. Prísť sem bola výborná voľba, s rodinou si to užívame.“

Spoznávajú vás Bratislavčania v uliciach, chcú sa s vami rozprávať?

„Áno, a je milé stretávať sa s nimi, vyfotiť sa či prehodiť pár slov. Ako som už povedal, ľudia sú tu veľmi milí a podporujú nás. Rád sa s nimi bavím.“

Niekedy pôsobíte utiahnutým dojmom. Neprekáža vám, keď vás ľudia zastavujú?

„Možno mi to trochu prekážalo, keď som bol mladý. Postupom času som sa však naučil, že fanúšikovia sú veľká súčasť hokeja. Prídu, fandia, stoja za vami. Za to všetko im musíte ukázať veľký rešpekt, pretože nás podporujú, či prehrávame, alebo vyhrávame. Keď si na nich spravím čas, nestojí ma to až tak veľa. A potešenie je na mojej strane.“

Dočítal som sa, že plánujete ísť na ryby so Zdenom Cígerom. Už ste boli?

„Počul som, že je veľký rybár, a ja tiež rád chodím na ryby. Bola by zábava rybárčiť v rôznych častiach sveta. Cígera poznám z televízie, videl som veľa jeho zápasov, keď som bol mladší.“

Cíger tiež rád chodí na poľovačky.

„Ja tiež, lovil som už asi od ôsmich rokov. Je to veľká zábava. Asi sa z nás môžu stať dobrí priatelia (smiech).“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Jonathan Cheechoo (nar. 15. júla 1980) je kanadský hokejista, ktorý patrí k potomkom pôvodných obyvateľov amerického kontinentu. V sezóne 2005/06 bol v drese San Jose najlepším strelcom NHL. Jeho kariéru však poznačili zranenia, v profilige odohral 501 zápasov. Pre nižšiu výkonnosť ho preradili do AHL, z ktorej sa už nedokázal dostať naspäť. Od roku 2013 pôsobí v KHL, po Medveščaku Záhreb a Diname Minsk sa v lete minulého roka stal hráčom Slovana Bratislava. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký bol váš prvý kontakt s hokejom?

„Korčuľoval som už od dvoch rokov, stará mama mi kúpila korčule, keď som bol v nemocnici. Hral som za tím v našom meste, aj keď sme nemali žiadnu organizovanú súťaž. Mali sme tréningy a raz či dvakrát za rok sme išli na turnaj. Keď som mal štrnásť rokov, opustil som domov a začal som hrať v organizovanej súťaži. Až vtedy som mal prvú skúsenosť s reálnym hokejom.“

Je pravdou, že ľudia vo vašom rodnom mestečku zozbierali peniaze, aby ste mohli vycestovať a trénovať v Toronte?

„Áno. Keď som mal pätnásť rokov, nedraftoval ma žiadny juniorský tím. Hovorilo sa, že je to pre moje slabé korčuľovanie, stále nie som najrýchlejší. Ľudia z našej komunity, rôzne firmy aj hokejové tímy sa zozbierali. Bolo to krásne gesto, za ktoré som dodnes vďačný. Ďalší rok ma draftovali do juniorskej ligy v prvom kole a potom do NHL v druhom kole. Vždy si budem pamätať, čo ľudia pre mňa spravili.“

Na draft do NHL s vami prišla viac ako stovka rodákov…

„Áno, bolo to asi 120 ľudí. Bola to veľká oslava, prišlo veľa mojich podporovateľov, rodina a priatelia. Boli nadšení rovnako ako ja a moju kariéru sledujú dodnes. Bolo skvelé mať ich tam.“

Vaši rodičia sa už medzičasom presťahovali do južnejšej časti Kanady. Navštevujete ešte Moose Factory?

„Snažím sa tam ísť aspoň raz za rok. V posledných rokoch to bolo náročné, pretože sezóna v Európe sa začína skoro a vraciam sa neskoro. Keď ukončím kariéru, určite tam chcem chodiť častejšie a pomáhať v hokejových školách a venovať sa podobným aktivitám.“

Ste tam celebrita?

„Asi áno. Každý ma tam pozná, vyrástol som tam. Mladšie ročníky ma poznajú možno už len z televízie, ale stále tam mám veľa rodinných príslušníkov a priateľov.“

Moose Factory je malý ostrov, na ktorý sa nedá dostať autom, len vlakom. Aký tam je život, ako si spomínate na detstvo?

„Každý s každým sa pozná, deti môžete pustiť von a nemusíte sa báť, že sa im niečo stane. Bolo to skvelé, chodil som loviť alebo na ryby, ako môj starý otec za starých čias. Na takomto mieste sa naučíte pracovnej disciplíne. Keď som vyrastal, nemali sme k dispozícii veľa technológií, veľa vecí sme si museli vyrobiť vlastnými rukami. Nemali sme dokonca ani tečúcu vodu.“

Jeden z pamätných gólov Cheechooa v NHL.

Keď ste mali chuť na mäso, museli ste si ho uloviť…

„Je to tak. Mäso mali aj v obchode, ale bolo veľmi drahé. Sem-tam sme si ho kúpili, no väčšinou sme si ho ulovili.“

Keď ste niekde nový, asi sa nevyhnete otázkam o vašom indiánskom pôvode…

„Áno, pýtajú sa ma na to často, rovnako aj na kariéru v NHL. Mám za sebou unikátny príbeh. Som veľmi hrdý na to, odkiaľ pochádzam, a aj na ľudí, s ktorými som vyrastal. Rád hovorím o nich aj o svojom detstve.“

Kanadský premiér Justin Trudeau je známy otvorenosťou a moderným zmýšľaním. Aká je pozícia vašich ľudí v krajine?

„Myslím si, že pod novým premiérom sa to zlepší. Z minulosti máme negatívne skúsenosti. Snáď sa podarí zlepšiť vzťahy medzi nami a majoritou.“

Jeff Taffe a Jonathan Cheechoo. Foto – tasr
Jeff Taffe a Jonathan Cheechoo. Foto – TASR

Stáva sa vám, že sa sám seba pýtate, kde by ste teraz boli, nebyť vážnych zranení?

„Už nie, ale robil som to, so svojou kariérou som však spokojný. Najradšej by som bol, keby som ešte stále hral v NHL, zároveň som si však vedomý, že nie nad všetkým môžete mať v živote kontrolu. Musíte vyťažiť čo najviac z toho, čo máte k dispozícii. Užívam si život, keby som zostal v NHL, nikdy by som nevidel toľko krajín ako teraz. Snažím sa na to pozerať pozitívne. Škoda, že som nikdy nevyhral Stanleyho pohár, ale som si istý, že to je ľúto viacerým, nielen mne (úsmev).“

Mali ste dva veľké sny. Zahrať si v NHL, čo sa vám podarilo. Druhým bolo reprezentovať Kanadu.

„Zopárkrát som mal šancu zahrať si na majstrovstvách sveta, no vždy som bol zranený. Viackrát som nemohol pre zranené kolená, inokedy som zas nemohol ani pohnúť rukou. A keď som bol zdravý, tak som hral play-off.“

Keď ste mali 15 rokov, nedraftovali vás, vraj ste príliš pomalý. Nakoniec ste boli najlepším strelcom NHL. Máte odkaz pre tých, ktorým hovoria, že na to nemajú?

„Nič nie je viac ako tvrdá práca. Keď som mal dvanásť rokov, otec mi povedal, že len v Kanade je ďalší milión detí, ktoré sa chcú dostať do NHL. A ďalšie po celom svete. Opýtal sa ma, čo chcem spraviť, aby som sa od nich odlíšil. Tvrdou prácou sa môžete zlepšovať, môžete zrýchľovať, vylepšiť strelu. Všetko sa dá vylepšiť. Sledoval som hokej a učil sa, ako rozmýšľať pri hre, a snažil som sa to opakovať na ľade. Veľa som pracoval aj mimo ľadu. Keď som bol mladý, zvykol som vystreliť 500 pukov denne. Nad všetkým stojí tvrdá práca, obeta a disciplína. Ak naozaj niečo chcete, makajte, robte správne veci. Nie je nič, čo vás môže zastaviť, jedine vy sami.“

Je to hlavne o hlave? Keď si poviem, že to dokážem, tak to dokážem?

„Musíte si určiť ciele, ktoré chcete dosiahnuť v určitých fázach života. Ja som ich aktualizoval každý rok. Tento rok chcem zlepšiť jedno, ďalší zas iné. Potom som mal cieľ byť draftovaný do juniorskej ligy, potom do NHL. Ciele som si napísal na papier. A keď sa mi nechcelo makať, pozrel som sa na ten papier a zrazu som mal motiváciu. Ak máte niečo, čo vás ženie, nič vás nemôže zastaviť.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa žije Kanaďanovi na Slovensku? Aké sú najväčšie rozdiely?

„Najväčším je, samozrejme, jazyk. S rodinou si to tu užívame, je to skvelá skúsenosť. Veľa vecí je tu ako v Kanade, ľudia sú tu veľmi milí.“

Keď ste dostali ponuku zo Slovana, neváhali ste nad ňou ani sekundu. Prečo?

„Rozprával som sa so zopár chalanmi, ktorí tu pôsobili, ako Ivan Švarný či Barry Brust. Pred tromi rokmi som tu ako hráč Medveščaku Záhreb odohral Zápas hviezd KHL a mne aj mojej rodine sa tu veľmi páčilo. Rozhodlo aj to, že budem mať možnosť hrať v tíme na vysokej úrovni, ktorý sa minulý rok dostal do play-off o Gagarinov pohár.“

Pôsobili ste aj v Minsku, Bielorusko je považované za poslednú európsku diktatúru.

„Bolo to fajn, prišiel som tam so skupinou chalanov, s ktorými som pôsobil aj v Záhrebe.“

Pociťovali ste politický režim? Boli tam napríklad iní ľudia?

„Ľudia si tam nechávajú väčší odstup, veci si nechávajú pre seba. Často sa nestáva, že sa na vás niekto usmeje. Tu sa ľudia usmievajú stále a sú šťastní. Neviem, možno sú šťastní aj ľudia v Bielorusku, len to inak dávajú najavo.“

Stretli ste sa s prezidentom Lukašenkom?

„Nepodarilo sa mi to. Prišiel na náš zápas a videli sme ho, ale bol veľmi zaneprázdnený.“

Sú naozaj fanúšikovia v Bratislave jedni z najlepších v KHL?

„Samozrejme, už len pre to, že chodia na každý zápas a fandia nám. Takéto veci tímu veľmi pomáhajú, keď sa doma môže spoľahnúť na podporu. Hokej je šport, v ktorom sa veci menia v priebehu sekúnd, a keď práve vtedy máme podporu, súper znervóznie a pre nás je to skvelé.“

Je pravda, že atmosféra na niektorých štadiónoch v NHL je ako v divadle?

„Áno, pre niektoré mestá je hokej nový šport. Samozrejme, nie v Kanade, tam každý vyrastá na hokeji. Napríklad Columbus nemal hokejovú tradíciu. To ani Arizona, no atmosféra tam nie je až taká zlá, pretože veľa Kanaďanov tam jazdí na dovolenky. Určite je tam menej búrlivá atmosféra, no na niektorých štadiónoch je to skvelé.“

Aký je štýl fandenia?

„S Európou sa dá porovnať možno len Montreal. V zámorí počujete ľudí kričať po jednom, tu sú chorály. Zapojí sa celá aréna a je z toho poriadny hluk. V takejto atmosfére je zábava hrať.“

Je tu fandenie viac organizované?

„Určite. Máte chorály, napríklad pre Barryho (Brusta, pozn. redakcie), keď sa mu podarí zákrok. Také veci v zámorí veľmi nevidíte.“

Hrali ste v Záhrebe, Minsku, teraz v Bratislave. Nemáte ambíciu pôsobiť vo väčšom klube?

„Mal som možnosť hrať v Magnitogorsku, ale môj syn mal vtedy dva roky a chcel som zostať v jeho blízkosti. Mestá, v ktorých som bol, mali anglickú škôlku a školu pre môjho syna a pre mňa je veľmi dôležité byť s rodinou. Bratislava je skvelá pre rodinu, neviem si predstaviť lepšie miesto, kde by som hral.“

Vedeli ste o problémoch s výplatami, ktoré sa v Slovane opakujú?

„Prvýkrát to bol veľký problém až minulú sezónu. Keď sa to stane, len musíte ďalej hrať. Milujem tento šport. Zároveň však cítite, že je to záťaž, ktorú si chalani nesú na ramenách. Je to rozptýlenie od výkonov. My však stále chceme postúpiť do play-off a aby sa nám darilo. Aj kvôli fanúšikom.“

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie