Ako Trump pomáha čínskej stratégii

Autor je americký politický analytik.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Donald Trump pravdepodobne nenapáda žiadnu krajinu konzistentnejšie ako Čínu. Počas predvolebnej kampane hromžil, že „znásilňuje“ Spojené štáty, „zabíja“ ich obchod a umelo znižuje hodnotu svojej meny, aby boli jej výrobky lacné. Odkedy ho zvolili, rozprával Trump s prezidentkou Taiwanu a naďalej prezentuje bojovný postoj k Pekingu.

Preto bolo pre mňa prekvapením, keď som na svojej poslednej ceste do Pekingu zistil, že čínske elity sú vo vzťahu k Trumpovi pomerne optimistické. Hovorí to niečo o ich pohľade na Trumpa, ale možnože viac o tom, ako vidia svoju vlastnú krajinu.

Čína sa zmenila

„Trump je vyjednávač a rétorika je súčasťou jeho prvej ponuky,“ povedal čínsky vedec, ktorý si neželal byť menovaný, čo platilo o väčšine politikov a expertov, s ktorými som hovoril. „Rád robí obchody,“ pokračoval vedec, „a my sme tiež dobrí obchodníci. Existuje niekoľko obchodných dohôd, ktoré môžeme uzatvoriť.“

Ako mi povedal jeden úradník, Peking môže jednoducho súhlasiť s Trumpom, že je skutočne „manipulátorom meny“, hoci v skutočnosti sa posledné dva roky snažil posilniť jüan. Po takomto priznaní trhy pravdepodobne znížia cenu čínskej meny, čo následne zníži ceny čínskych výrobkov.

Čínski predstavitelia poukazujú na to, že aj oni majú ekonomické zbrane. Čína je veľkým odbytiskom amerického tovaru a podľa časopisu Forbes minulý rok krajina investovala do americkej ekonomiky 53 miliárd dolárov. Ale pokoj čínskych predstaviteľov vychádza zo skutočnosti, že čínsky rast sa stáva oveľa viac nezávislým od zahraničných trhov. Pred desiatimi rokmi tvoril export závratných 37 percent čínskeho HDP. Dnes tvorí už len 22 percent a naďalej klesá.

Čína sa zmenila. Západné značky sú tam zriedkavé a v takmer každom odvetví obrovskej a rastúcej čínskej ekonomiky dominujú tamojšie firmy. Len málo podnikov preberá niečo od amerických firiem. Technologické spoločnosti stále inovujú a mnohí mladí Číňania sa mi chválili miestnymi verziami Googlu, Amazonu a Facebooku, ktoré sú lepšie, rýchlejšie a sofistikovanejšie ako originál. Táto krajina vytvára svoj vlastný, dovnútra zameraný vesmír.

Táto situácia je čiastočne výsledkom vládnej politiky. Jeffrey Immelt, šéf spoločnosti General Electric, v roku 2010 poznamenal, že sa Čína stáva nepriateľskou k zahraničným firmám. Americké technologické giganty sa v Číne trápia, pretože formálne i neformálne pravidlá sú proti nim.

Ruky preč od Pacifiku

Ďalším krokom v čínskej stratégii je zjavne to, že sa bude snažiť vyplniť vákuum, ktoré vytvorila Amerika tým, že sa stiahla zo svetového obchodu. V novembri, keď Trump sľuboval protekcionizmus a vyhrážal sa stavbou plota, ktorý má Ameriku oddeľovať od jej južného suseda, čínsky prezident Si Ťin-pching cestoval po Latinskej Amerike, čo bola už jeho tretia návšteva v tejto oblasti za posledné štyri roky. Podľa agentúry Bloomberg podpísal viac ako 40 dohôd a k prisľúbeným investíciám z roku 2015 vo výške 250 miliárd dolárov prisľúbil ďalšie investície v hodnote desiatok miliárd dolárov.

Stredobod čínskej stratégie získal výhodu tým, že Trump deklaroval, že Transpacifické partnerstvo je mŕtve. Obchodná dohoda vyjednaná Spojenými štátmi a jedenástimi inými krajinami zmenšovala obchodné a investičné prekážky a tlačila veľké ázijské ekonomiky ako Japonsko a Vietnam otvorenejším a na pravidlách založeným smerom. Teraz Čína navrhla svoju vlastnú verziu dohody, ktorá vylučuje Ameriku a dáva priestor čínskemu, viac merkantilistickému prístupu.

Austrália, kedysi kľúčový podporovateľ TPP, už oznámila, že podporuje čínsku alternatívu. A iné ázijské krajiny ju čoskoro budú nasledovať. Na novembrovom samite Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce v Peru to vtedajší novozélandský premiér John Key pomenoval jednoducho: „TPP bolo o tom, že Spojené štáty ukázali vedúcu úlohu v ázijsko-pacifickom regióne. Sme radi, že sú USA v tomto regióne. Ale ak tam USA nebudú, prázdno musí niekto zaplniť a zaplní ho Čína.“

Prejav čínskeho prezidenta na samite bol pozoruhodný, znel skôr ako prejav, ktorý tradične prednášajú americkí prezidenti. Chválil obchod, integráciu a otvorenosť a sľúbil pomôcť pri zabezpečovaní toho, aby sa krajiny neuzatvárali pred globálnym obchodom a spoluprácou.

Najlepšia vec

Na budúci týždeň sa Si stane prvým čínskym prezidentom, ktorý sa zúčastní Svetového obchodného fóra vo švajčiarskom Davose, kde bude chcieť istotne opäť zdôrazniť, že Čína je globálnym lídrom v obchode.

Medzitým západní lídri strácajú svoje tradičné úlohy. Angela Merkelová a Justin Trudeau na poslednú chvíľu odvolali svoje plány prehovoriť na samite. Trump len ironicky prehodil pár slov o globalizme a globalizácii a nikto z vyššie postavených členov jeho tímu neohlásil, že by sa mal tohto podujatia zúčastniť.

Zdá sa, že – dívajúc sa aj na jeho príspevky na Twitteri – došiel Peking k názoru, že Trumpovo prezidentovanie sa môže celkom dobre ukázať ako najlepšia vec, ktorá sa za dlhý čas Číne stala.