Denník N

V kauze Podunajsko ste obkľúčený, pán minister. Vzdajte sa!

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bez zásadnej zmeny prístupu ministerstva životného prostredia k prírode, ako aj k vedeckej, odbornej i aktivistickej verejnosti to jednoducho nepôjde.

Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu,
s podporou viacerých kolegov a kolegýň z S-O-S

V novembri 2016 členovia neformálneho zoskupenia environmentalistov – Slovenského ochranárskeho snemu – poslali ministrovi životného prostredia, Lászlóovi Sólymosovi, výzvu, aby nasledoval ostatné zložky verejnej správy a začal sa angažovať vo veci vyhlásenia Národného parku Podunajsko.

Výzva sa odvolávala okrem iného na tridsať rokov starý ochranársky návrh národného parku v oblasti Dunaja, ale aj na výzvu účastníkov a účastníčok živej reťaze pri ostrove Sihoť z 22. apríla 2016. Minister odpovedal veľmi vyhýbavo a navyše jeho odpoveď prišla po termíne. Tridsať dní je odjakživa štandardná lehota na úradnú odpoveď zo strany orgánov verejnej moci. Dodržiavali ju dokonca aj komunisti pred rokom 1989.

Dvojnásobne to platí v tomto prípade, keď ministra oslovilo 59 členov a členiek nepochybne elitného stavovského zoskupenia: Slovenského ochranárskeho snemu. Z toho 12 s najvyššou akademickou hodnosťou (prof., doc., DrSc.). V štáte, kde vládne keď už nie štandardná, tak aspoň ako-tak slušná, otvorená, zainteresovaná a komunikatívna vláda, by príslušného ministra „postavil do pozoru“ dobre mienený a vyargumentovaný podnet jediného z nich. Nieto, keď ho na niečo vyzvú rovno 59.

Je zaujímavé, že podobne sa správal i jeho predchodca, Peter Žiga (aktuálne podpredseda Smeru), ktorý „dokázal“ trikrát porušiť zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a odpovedať na interpelácie po termíne (o obsahovej stránke jeho odpovedí radšej pomlčme). Čo z toho všetkého vyplýva? Okrem iného to, že ministerstvo životného prostredia sa ani pod novým vedením vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti príliš nezmenilo. Občianskou a odbornou verejnosťou pohŕda podobne ako jeho predchodca.

Niekomu sa môže zdať, že je to prejav prevahy a „frajerstva“ v intenciách kréda najvyššieho šéfa slovenskej exekutívy: „Ja tu vládnem – kto ste vy, že si vôbec dovoľujete, na niečo sa ma pýtať?“ Ale nie je to tak. Nie je to žiadny prejav odvahy ani prevahy. Skôr naopak. A čo je najhoršie, takýto prístup k vedcom, odbornej i aktivistickej verejnosti nie je zo strany ministerstva životného prostredia a jeho zložiek či ním (z)riadených organizácií výnimka, ale skôr pravidlo.

Na ilustráciu môžem spomenúť viacero príkladov: ignorovanie výziev na ochranu Tatranského a ďalších národných parkov, prepočutie návrhov zaviesť dôsledné zálohovanie nápojových obalov a iné formy prevencie vzniku odpadov, tolerovanie nielen nerentabilného, ale aj zdraviu škodlivého spaľovania hnedého uhlia na Hornej Nitre, prizeranie sa likvidácii lesov, voľne rastúcej zelene a záberom úrodnej pôdy, laxný prístup k pribúdajúcim motorovým vozidlám, čiernym stavbám či hausbótom v chránených územiach, k poškodzovaniu prírodných rezervácií, k pochybným aktivitám developerov v Smilne, k arzénu v rieke Orava a šikanovaniu tých, ktorí na to poukazujú, k necitlivému budovaniu priehrad na posledných prírodných úsekoch slovenských riek, či k (ne)ochrane charakteristického vzhľadu krajiny ako celku (legislatívnu ochranu krajiny Peter Žiga jednoducho zrušil a László Sólymos ju dodnes neobnovil).

Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, dekan Prírodovedeckej fakulty UK, Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto SR Bratislava, relevantné bratislavské mestské časti, Únia miest Slovenska, Slovenský ochranársky snem, väčšina médií, Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, ľudia milujúci prírodu, dotknuté vodné zdroje, ohrozené hodnoty Podunajska… Taká presila sa nedá so cťou ustáť.

Nerád používam vojenskú terminológiu, ale je úplne evidentné, že v tejto kauze je minister životného prostredia obkľúčený skutočne zo všetkých strán. Inak sa to povedať nedá. Výhovorky tu nepomôžu: chce to činy. Bez zásadnej zmeny prístupu k prírode i k vedeckej, odbornej a aktivistickej verejnosti to jednoducho nepôjde.

Teraz najčítanejšie