Denník N

Kde majú vojakov, koľko je imigrantov? Grafy ukazujú, v akom stave preberá Trump Ameriku

Americkú ekonomiku zanecháva Obama v dobrom stave, za jeho vlády však stúpol dlh. Po Iraku a Afganistane klesajú aj výdavky na obranu a počet vojakov, stúpa počet imigrantov.

1. Ekonomika rastie

Barack Obama odovzdá ekonomiku USA v oveľa lepšom stave, ako ju preberal. Od krízy HDP rastie stabilne, aj keď pomaly. Je na diskusiu, nakoľko za to môžu kroky Obamu (stimuly), nakoľko vplyv centrálnej banky či prirodzený vývin.

Trump má pravdu, keď hovoril, že ide o najpomalšiu obnovu po kríze od druhej svetovej vojny, aspoň pokiaľ ide o HDP. Viacerí experti hovoria, že sa nedá očakávať veľký rast HDP ako v 60. rokoch.

„Rast HDP vyzerá slabo v porovnaní s minulosťou. Keby aj prišli veľké technologické inovácie, ich prenos do praxe by zrejme trval dlhé roky, takže ťažko čakať návrat do 60. rokov,“ povedal pre Denník N Ján Žilinský, ekonóm z New York University.

Trump chce produktivitu zvýšiť nižšími daňami a investíciami do infraštruktúry.

Rast ekonomiky sa premietol aj do nezamestnanosti. Kým v roku 2009 bola 10 percent, teraz je pod 5. Počet pracovných miest v krajine rastie už rekordných 75 mesiacov v kuse.

„Pracovný trh je vo veľmi dobrom stave, napriek regionálnym rozdielom. Ešte nedávno sa ekonómovia obávali, že príliš veľa novovznikajúcich pracovných miest bolo len na čiastočný úväzok, ale to už dnes neplatí,“ hovorí Žilinský.

Podľa neho vznikajú nové pozície, ktoré štatisti nedokážu ešte dobre odmerať.

Za osem rokov vlády Obamu sa dlh v celkových číslach takmer zdvojnásobil. V pomere k HDP prekročil 100 percent, čo je bezprecedentne veľa v povojnovom období. Dlh sa na Obamu dá hádzať iba sčasti, keďže niektoré veci zdedil (vojny, bailout) a rozpočet schvaľuje kongres, kde mali väčšinou prevahu republikáni.

„Americká vláda platí na úrokoch sumu, ktorá sa v pomere k HDP výrazne nelíši od iných vyspelých ekonomík. Dlh je udržateľný, keďže v USA nie je zakorenený sociálny štát a ani demografický vývoj nie je ako v Európe. Populácia však bude starnúť rýchlejšie, ak Amerika priškrtí imigračnú politiku,“ dodal Žilinský.

Dlh pre Trumpa nevyzerá byť prioritou a ešte môže narásť. „Znižovaním daní a fiškálnymi stimulmi sa pravdepodobne zrýchli rast ekonomiky, ale za cenu vyššieho dlhu. Potom bude bremeno vyšších daní na nasledujúcich vládach,“ dodal Žilinský.

Posledný rok začal výraznejšie rásť aj príjem domácností očistený o infláciu. Tie za posledné roky stagnovali, ešte stále bežná americká domácnosť zarába reálne menej ako v roku 1999. V niektorých regiónoch to môže byť ešte horšie, čo mohlo prispieť k víťazstvu Donalda Trumpa vo voľbách.

Graf nezahŕňa to, že počet členov v amerických domácnostiach klesá, v celkovom príjme na človeka by bola krivka optimistickejšia.

2. Zahraničná politika

Spojené štáty dávajú stále v celkových číslach najviac peňazí na armádu na celom svete. Druhá je s veľkým odstupom Čína.

Trend u Američanov je však od konca studenej vojny klesajúci. Výnimkou boli iba roky, keď Bush viedol vojnu v Iraku a Obama v Afganistane, keď išiel rozpočet na obranu hore. Teraz sa blíži ku koncu 90. rokov, keď to bolo najmenej od druhej svetovej vojny.

Rovnako s tým vidieť aj pokles celkového počtu vojakov. V aktívnej službe je momentálne vrátane kadetov 1,3 milióna Američanov, vôbec najmenej za sledovaných 70 rokov.

Počas studenej vojny to bolo aj vyše troch miliónov. Keď sa to preráta na počet obyvateľov USA, je rozdiel ešte vyšší.

Najmenej v novodobej histórii je aj počet amerických vojakov vyslaných v zahraničí, momentálne asi 200-tisíc. Najviac ich je na základniach spojencov v Japonsku, Nemecku či Južnej Kórei. Ich počet klesol v Iraku aj Afganistane. Momentálne je 15 percent vojakov nasadených v zahraničí.

Američania sa postupne sťahujú z Európy, koncom studenej vojny ich len v západnej Európe bolo 300-tisíc. Podľa štúdie Hoover Institution z januára 2016 „počet amerických nasadených jednotiek klesá krátkodobo aj dlhodobo“.

„Trendy sú, paradoxne, v kontraste s nárastom počtu krajín, kam sú americké jednotky vyslané,“ dodáva sa v štúdii. Momentálne je viac ako 100 amerických vojakov v 38 krajinách sveta.

Čo sa týka aktívneho vedenia vojny, to je komplikovanejšie. Magazín The Atlantic napísal, že je osem krajín, kde americké lietadlá bombardujú alebo kde majú oficiálne nasadených vojakov. Ako dodáva magazín, sú určite aj tajné operácie a nasadenie špeciálnych jednotiek, o ktorých sa nevie.

„Definovať americkú angažovanosť je náročné, čiastočne preto, že je veľa úrovní angažovania sa, od žiadneho vojenského zasahovania po plnú inváziu. A čiastočne aj preto, že veľa americkej vojenskej aktivity je robenej pod pokrievkou,“ napísal The Atlantic.

Bezpilotnými lietadlami Američania bombardujú tri krajiny (Jemen, Somálsko, Pakistan) a jednotky majú nasadené v piatich krajinách, z toho v Sýrii a Iraku bojujú proti ISIS. Keď prichádzal Obama, podľa tejto definície boli Američania aktívni len v troch krajinách (Afganistan, Irak, Pakistan).

Je možné, že za Trumpa bude Amerika ustupovať zo sveta, aj keď stále zrejme bude počtom nasadených vojakov najväčších svetovým policajtom.

mapa

3. Nárast imigrantov aj deportácií

Amerika síce nezažila takú hektickú krízu ako Európa v roku 2015, počet a podiel imigrantov tu však za posledných 20 rokov pozvoľna, ale výrazne narástli. Aj to je dôvod, prečo bola jedna z hlavných tém kampane.

Momentálne sa 13 percent ľudí v Amerike narodilo v cudzine, čo sa blíži číslu spred sto rokov, keď napokon kongres obmedzil imigráciu.

Narástol výrazne aj odhadovaný počet nelegálnych imigrantov. Tu je však za posledné roky vidno, že toto číslo mierne kleslo, nárast sa zastavil.

Trump verí, že ich príchod zastaví múrom, respektíve veľmi dobre zaistenou južnou hranicou s Mexikom. No podľa odborníka na imigráciu, ekonóma Georgea Borjasa z Harvardu, sa väčšina nelegálnych imigrantov do USA dostala legálne cez víza. Keď im vypršali, jednoducho zostali v krajine načierno.

Nedá sa povedať, že by predchádzajúci prezidenti nič nerobili s nelegálnymi imigrantmi. Za Busha a hlavne za Obamu sa vo veľkom rozbehli deportácie nelegálnych imigrantov. Okrem roku 2015, keď toto číslo kleslo, vyhosťoval Obama viac ako jeho predchodca. Zhruba polovicu vyhostených tvorili kriminálnici.

Trump chce v tomto pokračovať, aj keď sa presne nevie ako. Najskôr sľuboval deportovať všetkých 11 miliónov. To je však nereálne, bolo by to veľmi drahé a ekonomika by prišla o veľkú časť pracovnej sily. Teraz už hovorí, že odísť budú musieť len tí, čo spáchali zločin.

Bonus – Obamacare

Najväčšia reforma Obamu – zdravotná starostlivosť – bude ako prvá terčom novej vlády a kongresu. Chcú ju zrušiť.

Dá sa jej mnohé vyčítať (zvýšila mnohým poistné a niektorí ľudia si museli zmeniť poistku, aj keď Obama sľuboval opak), počet Američanov, ktorí nemajú zdravotnú starostlivosť, však vďaka nej výrazne klesol. Momentálne ich je zhruba 10 percent.

Trump by Obamacare rád nahradil systémom, v ktorom budú poistení všetci. Ako presne bude vyzerať, zatiaľ neukázal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie