Denník N

O výskume študenta zo slovenskej školy píše BBC, objavil zrejme najstarší hmyz s jedovatým telom

Šváb Balatronis libanensis, prvý aposematický hmyz (aposematickým sfarbením dáva živočích predátorovi najavo, že je nejedlý alebo jedovatý). Autor – Hemen Sendi/N
Šváb Balatronis libanensis, prvý aposematický hmyz (aposematickým sfarbením dáva živočích predátorovi najavo, že je nejedlý alebo jedovatý). Autor – Hemen Sendi/N

Praveký šváb mal 130 miliónov rokov a bol aposematicky sfarbený. Ide o sfarbenie, ktoré je charakteristické pre druhy, čo sú jedovaté alebo jedovaté druhy napodobňujú.

Volá sa Hemen Sendi, otca má z Iraku, matku Slovenku, dlho žil v Holandsku a teraz už niekoľko rokov študuje na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Mladému prírodovedcovi sa podarilo to, o čom iní vedci často iba snívajú. Dostal sa na titulnú stránku magazínu BBC Earth. Stránka informovala o jeho výskume o švábovi z libanonského jantáru (Balatronis libanensis) starého 130 miliónov rokov. Štúdia vyšla v časopise Cretaceous Research.

Sendiho článok je sprievodným materiálom k inému výskumu, ktorý opísal švábov z mjanmarského jantáru starého 99 miliónov rokov. Jedinci tohto druhu boli divoko sfarbení a podobali sa na šaša či harlekýna. Podľa toho majú latinské pomenovanie Balatronis.

Zrejme najstarší hmyz s jedovatým telom

Šváb, ktorého opísal Sendi, je ešte starší a má až 130 miliónov rokov. Pravdepodobne ide o najstarší hmyz s jedovatým telom. „V tom čase už existovali osy, ktoré mali jed v žihadle, či škorpióny, ktoré mali jed sústredený do žliaz,“ povedal pre Denník N paleobiológ Peter Vršanský.

Vysvetlil tak, že iné jedovaté druhy v tom čase už existovali, ale na rozdiel od pravekého švába nemali jedovaté telo. Vršanský pracuje na Ústave vied o Zemi SAV a Sendi je jeho žiakom.

Sfarbenie

Praveký šváb bol aposematicky sfarbený. Ide o sfarbenie, ktorým dáva živočích predátorovi najavo, že je nejedlý. Sfarbenie je charakteristické pre druhy, čo sú jedovaté alebo jedovaté druhy napodobňujú. Šváb, ktorého skúmal Sendi, bol sfarbený pod funkčnými krídlami.

LEAD Technologies Inc. V1.01
Šváb Balatronis libanensis, prvý aposematický hmyz. Autor – Hemen Sendi

„Ten druh akoby žiaril a iné stavovce, čo vtedy žili, si ho hneď všimli. Vizuálne loviaci dravec nemá zakódované, že je nejaký druh nejedlý. Musí ho aspoň raz za život uloviť a ochutnať. Potom zistí, že sa nedá jesť, a aposematicky sfarbeným druhom sa po zvyšok života vyhne,“ vysvetlil Vršanský zo SAV, akú funkciu sfarbenie švába plnilo.

Výskyt uvedeného sfarbenia predpokladá existenciu živočíchov, pred ktorými sa šváby bránili, aby ich nepožierali. „Chránili sa pred dinosaurami, ktoré v tom čase žili,“ povedal nám Sendi.

Živili sa odpadom

V prípade mladšieho švába z mjanmarského jantáru vedci našli aj „chemickú látku, ktorá je únikovým feromónom mravcov. Keď tú látku šváb vylúčil, mravce sa rozutekali a nechali ho na pokoji“, pohovoril Vršanský o ďalšom evolučnom nástroji, ako sa živočích bránil pred inými živočíchmi.

Šváby sa živili odpadom, „ide dekompozitory, jedia všelijaké exkrementy“, povedal Sendi. Kolegu doplnil Vršanský, podľa ktorého existuje predpoklad, že šváby žili na kôre pradávnych araukárií – ihličnatých stromov –, ktoré produkovali druhohornú živicu. Z nej sa postupom času vytvoril jantár, v ňom sa šváb uchoval.

Príbuzný švába, ktorý žije dnes (Neostylopyga rhombifolia), meria vyše dva centimetre, niekedy až štyri. „Druh z mjanmarského jantáru má do dvoch centimetrov a ten libanonský je najstarší a najmenší, má menej ako centimeter, niečo vyše päť milimetrov,“ vraví Vršanský.

Celkom iná krajina

Pre Denník N odborník zo SAV opísal, ako vtedy, pred 130 miliónmi rokov, vyzerala krajina. „Rozprávame sa o čase, keď ešte neboli ani trávy, kvety, ani kvitnúce stromy, ako buk, dub, javor. Neboli ani motýle či mravce. Len dinosaury a lietajúce jaštery. A všetky druhy, ktoré v tomto jantári vidíme, akoby teraz padli do piva. Tak dobre sú zachované.“

Jantárov, ktoré sú takéto významné, je na svete iba šesť. „Z nich ten libanonský je najstarší,“ povedal Sendi. Úplne najstaršie dôkazy o šváboch sú staré 330 miliónov rokov, ide však len o fosílie v sedimentoch, nie sú zachované v jantári, doplnil študent.

Svetová paleontológia

Úroveň slovenskej paleontológie si pochvaľuje. „Tunajšia paleontológia je na dobrej úrovni. Miestni paleontológovia patria k svetovej špičke.“ Ale vzápätí dodal: „Je množstvo vecí, v ktorých za inými zaostávame, napríklad oproti Holandsku, kde som žil, sa tu do vedy investuje oveľa menej.“

Prácu mladého študenta Vršanský vysoko ocenil: „Za to, čo dosiahol, som na neho veľmi hrdý.“ Vedec vzápätí dodal: „Je to veľmi sympatický chlapec, miluje prírodu, rád chodí na výlety po horách a to mi imponuje. Je šikovný a v kolektíve obľúbený.“

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1016/j.cretres.2016.11.013

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie