Spor s Maďaričom o ypsilon: Galanta odmietla prepísať Ulicu Esterházyovcov, jazykovedci súhlasia

Spravím hrubicu, ak napíšem „Esterházyovci“? Na ministerstve kultúry by už brali červené pero a opravili ypsilon na mäkké i. S prepisovaním však neuspeli v meste Galanta a vznikol bizarný spor.

Prepíšte ypsilon v názve Ulice Esterházyovcov, žiadalo ministerstvo pod vedením podpredsedu Smeru Mareka Maďariča. Galantskí poslanci vyhovieť odmietli, mestu preto hrozí pokuta. O prípade informovali regionálna televízia Krea a denník Új Szó.

„Samozrejme, že sa obávam pokút. Keď sme rokovali s ministerstvom, hovorili, že nám môžu dať opakovane pokutu šesťtisíc eur. Upozorňoval som na to poslancov, aj tak zastupiteľstvo v decembri zmenu názvu ulíc neschválilo,“ hovorí primátor Galanty Peter Paška (nezávislý s podporou Smeru).

Už za bývalého režimu vznikli ťahanice pre názov tejto ulice, ktorá vedie k symbolu mesta – neogotickému kaštieľu Esterházyovcov. Na popud jazykovedcov upravovali nespisovný názov Dukelská na Duklianska ulica.

Jazykovedci versus Maďarič

Teraz by jazykovedci tabule s označením Ulica Esterházyovcov nezvešiavali, ypsilon je podľa nich v poriadku. Ešte na jeseň Galante odpísali na jej žiadosť, že Esterházi s mäkkým i sa podľa Pravidiel slovenského pravopisu používa pri písaní mien osôb z uhorského obdobia slovenských dejín vystupujúcich do roku 1918. Členovia šľachtického rodu žijúci po roku 1918, ako aj súčasní členovia rodu používajú rodové priezvisko v podobe Esterházy.

„Keďže ide o súhrnné pomenovanie všetkých členov šľachtického rodu, nie o jednu osobnosť z konkrétneho historického obdobia, z jazykového hľadiska nemožno považovať za nesprávny ani názov ulice v podobe Ulica Esterházyovcov, najmä ak posledným zo šľachtických majiteľov galantského kaštieľa bol László Pál Esterházy (1857 – 1942),“ napísal Denníku N riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomír Ondrejovič.

Ministerstvo neprezradilo, prečo trvalo na prepísaní ypsilonu. Maďaričov hovorca Jozef Bednár iba odpísal, že sa ministerstvo oboznámi so stanoviskom jazykovedného ústavu. „Ďalej bude postupovať aj na základe tejto konzultácie.“

Udanie občanov

Spor sa ťahá už niekoľko mesiacov. Do Galanty zašli úradníci ministerstva po tom, ako od občanov dostali podnet, že mesto nedodržiava zákon o štátnom jazyku. Podľa primátora Pašku prišli preverovať úradné tabule pre podozrenie, že pri mnohých názvoch ulíc chýba slovenský variant alebo je až pod maďarským. „Popritom natrafili na Ulicu Esterházyovcov a problém bol na svete,“ spomína Paška.

Ako záležitosť dopadne, si netrúfa odhadnúť. „Som rád, že som v tomto prípade len štatista a nemusel som hlasovať na zastupiteľstve. Aj keď skôr mi tam tiež pasuje tvrdé y,“ podotkol Paška.

Ministerstvo kedysi vyčítalo ypsilon v mene šľachtického rodu aj odborníčke z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Diane Duchoňovej, ktorá o Esterházyovcoch napísala publikáciu. Pre týždenník Život v máji 2015 povedala, že niektoré vetvy rodu si zmenili ypsilon na i, nie však tí z Galanty. „Členovia rodu Esterházy, ktorí pochádzali z Galanty, si vždy písali svoje meno v tváre Esterházy.“

Slovensko-maďarské napätie

Ministerskí úradníci požadujú od mesta Galanta upraviť aj názov Šaľskej ulice na Šalianska. Aj to poslanci na decembrovom zastupiteľstve zamietli. Primátor Paška priznáva, že tento názov nie je spisovný a bolo by ho potrebné zmeniť.

V Galante dokonca na jednej križovatke už dnes visí tabuľa, ktorá ukazuje smer na Šaliansku ulicu a nie na Šaľskú, ktorá nezodpovedá pravidlám spisovnej slovenčiny.

Pokuty za prehrešky voči štátnemu jazyku presadil minister Maďarič za prvej vlády Roberta Fica. Jazykový zákon vtedy vyvolal napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Predstavitelia maďarskej menšiny obviňovali Maďariča, že ich chce diskriminovať a nanútiť im slovenčinu. Nové pravidlá musel vysvetľovať aj vysokému komisárovi OBSE pre menšiny.

Kritike čelil aj pre prvé prípady jazykovej polície, napríklad úradníci chceli pred siedmimi rokmi pokutovať maďarských ochotníkov z divadla Új Hajtás v Klasove za to, že leták o divadelnej hre nepreložili do slovenčiny celý, ale iba časť s pozvánkou.

Vláda Ivety Radičovej neskôr pravidlá upravila – zmiernila pokuty a zrušila viaceré povinnosti, napríklad povinnosť dávať ministerstvu schvaľovať texty na pomníkoch a pamätníkoch.