7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli

1. Pomáhajú prenocovaním aj kabátmi

Bezdomovcom a iným ľuďom v núdzi pomáhajú vo viacerých mestách Slovenska organizácie aj dobrovoľníci, aby v silných mrazoch nezamrzli. V Liptovskom Mikuláši predĺžili otváracie hodiny nocľahárne, v Liptovskom Hrádku pravidelne kontrolujú bezdomovcov a v Ružomberku sú pripravení na rozšírenie kapacít v ubytovniach.

Zaujímavá iniciatíva sa rozbehla v Bratislave. Dobrovoľníčky Jana Hrdličková a Iveta Čehyová umiestnili pred Starú tržnicu takzvaný Vešiak pomoci. Ľudia naň mohli odložiť nepotrebné zimné oblečenie, ktoré si zas mohol zobrať ten, kto ho potrebuje. „Ak ti je zima, vezmi si, čo potrebuješ. Ak chceš pomôcť človeku, zaves sem teplú bundu alebo kabát,“ stálo na ozname na vešiaku. Hrdličková o vešiaku informovala na sociálnych sieťach, kde sa myšlienka darovania nepotrebného zimného oblečenia rýchlo rozšírila a na vešiak v centre Bratislavy začali pribúdať nové veci. „Kabát ubudol, pribudli 4 bundy,“ napísala na Facebooku Hrdličková.

Vešiak pomoci podporili aj v ďalších mestách – v Žiline ho zriadili zamestnanci centra voľného času Žirafa, v Prešove ho občianske združenie Podaj ďalej umiestnilo v areáli prešovského Červeného kríža a v Michalovciach zbierajú oblečenie aktivisti z Občianskej iniciatívy Zemplína.

2. Oblečenie zbierajú v Budapešti aj v Detroite

Ako prvý prišiel s Vešiakom pomoci pravdepodobne 21-ročný študent v Budapešti. Zsigmond Gerlóczy začiatkom januára vyzval na sociálnej sieti ľudí, aby na vopred určené miesto priniesli nepotrebné kabáty, kde ich mohli zavesiť na pojazdné vešiaky a darovať ich ďalej.

„Projekt sme odštartovali minulý víkend. Prvý vešiak sme umiestnili pred divadlom a odvtedy sa táto myšlienka šíri ďalej,“ povedal podľa TASR Gerlócz. Výzva sa ujala aj v stovke ďalších maďarských miest.

Ľuďom bez domova pomáha aj Rudy Washington z Detroitu. Má len 11 rokov a už druhú zimu rozdáva bezdomovcom ponožky. Za ten čas už stihol darovať viac ako 2-tisíc párov na ulici aj v ubytovniach.

3. Paríž proti znečisteniu bojuje bicyklami

Paríž podobne ako Peking bojuje s vysokou úrovňou smogu. Na rozdiel od čínskej metropoly prijíma parížska radnica opatrenia, ktorými chce obmedziť počet áut v meste. Koncom roka dostalo vedenie mesta zelenú pre zriadenie zóny pre chodcov a cyklistov na pravom brehu rieky Seina. Najnovšie chce radnica rozšíriť zákaz vjazdu áut aj do ďalších oblastí.

„Ovzdušie je našou prioritou číslo jeden. Menej áut znamená menej znečistenia,“ povedala pre Journal du Dimanche parížska starostka Anne Hidalgová. „Rok 2017 bude rokom bicyklov.“

Cestu pre cyklistov chce vybudovať na ulici Rue de Rivoli, ktorá sa tiahne popri múzeu Louvre, parku Jardin des Tuileries až na Place de la Concorde. Radnica tam chce znížiť počet jazdných pruhov – z doterajších štyroch pre autá navrhuje dva pre cyklistov. Naopak, úplný zákaz áut chce vedenie mesta presadiť pred múzeom Louvre na Place du Carrousel, kde je sklenená pyramída a vstup do najväčšieho múzea na svete.

Hidalgová tiež predstavila plán, ktorým chce v Paríži do konca roka 2020 zdvojnásobiť cyklistické pruhy. Vďaka týmto opatreniam vrátane populárnej služby Velib na požičiavanie bicyklov a Autolib na požičiavanie elektrických áut klesol za posledných 15 rokov počet áut v Paríži o tretinu.

4. V Peru uznali manželstvo homosexuálov

Peru otvorilo cestu k uznávaniu homosexuálnych manželstiev. Súd v konzervatívnej krajine uznal manželstvo peruánskeho právnika Óscara Ugartecha Galarzu, ktoré v roku 2010 uzavrel so svojím partnerom v Mexiku. Galarza sa na súde sťažoval odvtedy, čo mu peruánske úrady odmietli zmeniť v pase rodinný stav. Súd v Lime nakoniec rozhodol v jeho prospech.

„Pre uznávanie takýchto partnerstiev je to veľký krok vpred,“ povedal podľa Reuters Gio Infante, aktivista za práva LGBTI komunity v Peru. Peruánske úrady teraz budú musieť pristupovať k homosexuálom zosobášeným v cudzine ako k manželom.

5. Našli spôsob, ako prinútiť zuby, aby sa samy vyliečili

Pri poškodení zuba sa odhalí zubná dreň. Zub vtedy začne produkovať zubovinu (hmotu, ktorá tvorí väčšinu zuba), aby poškodenú časť ochránil. Nedokáže jej však vytvoriť toľko, aby ňou vyplnili celý zub, a preto poškodený zub zostáva čiastočne odkrytý. Aby sa zub nerozpadol, odhalené miesto zubár zakryje umelou výplňou – plombou.

Vedci z londýnskej King’s College zverejnili v časopise Nature štúdiu, v ktorej opísali spôsob, ako stimulovať kmeňové bunky zubnej drene, aby sám zub produkoval viac zuboviny. „Zámerne sme chceli vytvoriť niečo naozaj jednoduché, rýchle a lacné,“ cituje Guardian Paula Sharpa, vedúceho výskumu z King’s College. „Výplne zubov sú v poriadku, ale ak sa zub dokáže sám vyliečiť, je to, samozrejme, ten najlepší spôsob.“

6. Vytvorili kód pre ľudí s demenciou

V japonskom meste Iruma pri Tokiu testujú QR-kód pre ľudí chorých na demenciu. Kód vo veľkosti jedného centimetra sa prilepí na palec pacienta a obsahuje jeho osobné údaje, adresu jeho rodiny a jej telefónne číslo. Tieto údaje môže použiť len polícia, aby kontaktovala rodinu v prípade, keď nájde strateného a dezorientovaného človeka.

„Pomôže to každému – obyvateľom mesta Iruma, polícii aj nám,“ povedal Hasegawa Nao z vedenia mesta. Japonsko čelí starnutiu populácie, keď je viac ako štvrtina obyvateľov staršia ako 65 rokov. Očakáva sa, že jej podiel sa do roku 2055 zvýši až na 40 percent.

7. V Hamburgu otvorili Labskú filharmóniu

Severonemecké prístavné mesto Hamburg má novú dominantu. Je ňou budova Labskej filharmónie, ktorú po desiatich rokoch výstavby slávnostnej otvorili. Na otváracom koncerte vystúpil aj slovenský operný spevák Pavol Bršlík.

„Stavba, ktorá vznikla na brehu rieky Labe, je mimoriadne osobitá,“ povedal podľa RTVS Olaf Scholz, primátor Hamburgu. „Prvým koncertom vo veľkej sále začína tĺcť srdce Labskej filharmónie. Krása sa prebudila.“

110 metrov vysokú budovu navrhli švajčiarski architekti Jacque Herzog a Pierre de Meuron a jej strecha pripomína rozbúrenú hladinu neďalekého Severného mora. Predpokladané náklady sa počas rokov výstavby viac ako zdesaťnásobili. V budove sa okrem dvoch koncertných sál nachádza päťhviezdičkový hotel, reštaurácie a niekoľko bytov.

Bonus

Hoci to nie je celkom dobrá správa, stojí minimálne za pozornosť. Keď 10-ročná Kristínka napísala prezidentovi Andrejovi Kiskovi list, priznala sa mu v ňom, že sa jej spolužiaci vysmievajú. Raz by totiž chcela byť prezidentka. Ako na to zareagoval Kiska, sa dozviete v jeho odkaze 10-ročnej žiačke.