Denník N

Lipšic nebojuje za slobodu prejavu vždy rovnako, ubral pri homosexuáloch v Rusku

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Výklad slobody prejavu Daniela Lipšica je veľmi široký a mali by ju podľa neho mať aj extrémisti, kým nevyzývajú na násilie. Pred tromi rokmi napísal analýzu pre medzinárodnú neziskovku, v ktorej sa tak zásadne nezastal ruských homosexuálov.

„Myslím si, že ústava chráni aj šokujúce, aj extrémistické, aj hlúpe názory, pokiaľ nepodnecujú násilné konanie,“ zvykne hovoriť bývalý poslanec, exminister vnútra aj spravodlivosti Daniel Lipšic.

Na obhajobu svojich tvrdení dokáže byť veľmi expresívny. Ako napríklad aj v nedávnom podaní na Ústavný súd. Spolu s kolegom z advokátskej kancelárie Petrom Kubinom v Košiciach zastupuje skupinu poslancov, ktorí nesúhlasia s takzvanou protiextrémistickou novelou. V ich mene sa obáva, že od januára bude trestne stíhateľné aj vyjadrenie ako „špinavý smerák“, „zdegenerovaný saskár“ či „trápnučký fašista“.

Keď však v lete 2013 pripravoval analýzu o ruskom „zákone proti homosexuálnej propagande“ pre medzinárodnú neziskovú organizáciu Alliance Defending Freedom (ADF), s ktorou spolupracoval, takéto expresívne vyjadrenia nevolil. Zdá sa, že spolu s kolegami si viac všímali „hystériu“ zahraničných médií ako to, že by mohol zákon obmedzovať slobodu prejavu.

Proti netradičným vzťahom

V ruskej dume prešiel zákon pred tromi rokmi takmer jednohlasne. Má chrániť mládež pred ideológiou LGBTI a trestá propagovanie „netradičných sexuálnych vzťahov“. Zákon si všimli všetky renomované zahraničné médiá od denníkov až po televízie. Vyjadrovali sa k nemu aj štátnici. Vzhľadom na možné obmedzenia prejavov homosexuálov totiž mnohí športovci začali hovoriť o bojkote vtedy blížiacej sa zimnej olympiády v Soči. Na zákon upozorňovali Benátska komisia, ľudskoprávny výbor OSN či organizácie ako Amnesty International alebo Human Rights Watch.

Spätne Lipšic hovorí, že k analýze sa dostal ako spolupracovník neziskovej organizácie ADF. To, že s ňou spolupracoval, bolo verejne známe. Táto organizácia sa zameriava na prípady ochrany náboženského vyznania, rodiny, ale aj na slobodu prejavu, hovorí Lipšic.

Kto si analýzu objednal, si však Lipšic po troch rokoch nespomenul. „To si už nepamätám. Bolo to pár rokov dozadu a odvtedy som písal desiatky analýz a podaní,“ reagoval exposlanec. Dodal však, že „určite si ju neobjednal nikto z Ruska“. Skôr si myslí, že to písali pre centrálu ADF, ktorá ju chcela mať pre svoju potrebu.

Faktom je, že v analýze je napísané, kto a kedy ju vypracoval, čoho sa týka, ale objednávateľ chýba, hoci zvyčajne býva uvedený. ADF na otázky Denníka N neodpovedala.

Médiá preháňali a boli pokrytecké

Lipšic na analýze pracoval s Rogerom Kiskom a Paulom Colemanom. Zhodli sa, že médiá pri informovaní zveličovali a preháňali. Napísali aj o pokrytectve novinárov, pretože v rovnaký deň, ako prijali zákon o homosexuáloch, prijali ruskí poslanci aj zákon o urážaní náboženského presvedčenia. Prekážalo im, že o tomto zákone sa taký boj v médiách neviedol, hoci prinášal trestné sankcie a nielen pokuty ako v prípade kritizovanej normy.

Nepáčilo sa im ani to, že v súvislosti so zákonom sa spomínal aj otvorený list britského herca Stephena Frya, ktorý ho prirovnával k prenasledovaniu obetí Adolfa Hitlera. Právnici zdôrazňovali, že Putinov zákon neviedol k žiadnej vojne, smrti a ani koncentračným táborom.

Po kritike médií sa právnici podrobne venovali aj iným prípadom, keď bola v európskych krajinách obmedzená sloboda prejavu, a uviedli aj konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Na záver analýzy právnici pripúšťajú aj to, že ruský zákon by na Európskom súde mohol naraziť na porušovanie slobody prejavu. „Je nevyhnutné uviesť, že niektoré aspekty zákona vo všeobecnosti, nielen poukaz na ‚netradičné sexuálne vzťahy‘, môžu neprípustne obmedziť slobodu prejavu,“ varovali.

Prečo je analýza pri zmienke o možnom porušení slobody prejavu jemnejšia, ako zvykne Lipšic vystupovať doma?

Nepísal osobný názor, mapoval rozhodnutia súdu

„Cieľom tejto analýzy nebolo napísať môj osobný názor, ale zmapovať judikatúru ESĽP,“ hovorí s odstupom troch rokov exposlanec.

Pripomína, že samotný súd v Štrasburgu nebýva v otázke slobody slova konzistentný. Ako príklad uvádza prípad Vejdeland proti Švédsku, ktorý cituje aj analýza. Týkal sa sťažovateľov, ktorých potrestali za to, že na strednej škole rozdali letáky kritizujúce páry rovnakého pohlavia. Európsky súd sa nepostavil proti ich potrestaniu.

„Podľa mňa to rozhodnutie ESĽP je zlé, ale je to platné právo,“ vraví Lipšic. ESĽP svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že letáky rozdali sťažovatelia do skriniek študentov či tesne v ich blízkosti, pričom išlo o vekovo veľmi citlivú skupinu. Okrem iného boli letáky homofóbne – písalo sa v nich aj o tom, že homosexualita je deviantnou úchylkou.

Varovania o tom, že zákon v Rusku veľmi rýchlo zneužijú, sa potvrdili. Krátko po vstúpení do platnosti dostal pokutu mladý aktivista Dmitrij Izakov za to, že držal transparent s nápisom: „Byť gayom a milovať iných gayov je normálne, bitie a zabíjanie gayov je zločin!“

Čo na to Lipšic? Pripomína, že na „príliš široký záber zákona vo všeobecnosti, teda všetkých jeho ustanovení“ s kolegami z ADF upozorňovali.

Bola to tá časť analýzy, v ktorej opisovali možné obavy z pohľadu slobody prejavu. „Ak bude zákon aplikovaný tak, že bude nevyvážený a nespojený s legitímnym cieľom, ESĽP s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o porušení Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách,“ argumentovali v analýze.

Kým sa však takýto prípad pred súd do Štrasburgu dostane, môže to trvať ešte roky.

Zahraničná aliancia bola aj pri referende o rodine

O spolupráci Lipšica s ADF už aj slovenské médiá v minulosti informovali. Novinári riešili jeho majetkové priznanie, v ktorom príjem z právnickej činnosti bol vyšší ako príjem z verejnej činnosti. Hospodárske noviny pred tromi rokmi písali, že jeho príjem od ADF bol za rok 2012 zhruba 78-tisíc, zatiaľ čo ako poslanec zarobil necelých 54-tisíc eur.

Lipšic v mene ADF vystupoval na súde v Budapešti, a to v spore o komerčné využívanie ľudských kmeňových buniek. Rovnako bol aj na ESĽP, kde bol proti právu homosexuálnych párov na adopciu. U nás sa ADF angažovala pri spore o to, či referendum o rodine v roku 2014 zasahovalo do základných práv a slobôd. Ústavný súd nakoniec odobril tri zo štyroch otázok referenda. Hlasovanie tak napokon nemohlo prebehnúť o jednej z otázok – o odopretí práv pre registrované partnerstvá.

Teraz najčítanejšie