Denník N

Fajčenie zvyšuje chuť na sladkosti a fast food

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Fajčenie predstavuje hlavné riziko vzniku rakoviny, porúch dýchacieho systému a kardiovaskulárnych ochorení. Podľa nového výskumu majú fajčiari väčšiu chuť na jedlá a vysokým obsahom tukov.

Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie a amerického Národného ústavu pre boj s rakovinou (National Cancer Institute), uverejnenej minulý týždeň, bude na následky fajčenia do roku 2030 umierať o tretinu viac ľudí než doteraz.

Ako sa píše v samotnej štúdii, „počet úmrtí spojených s tabakom by sa do roku 2030 mal zvýšiť zo šesť miliónov na osem miliónov za rok“.

V priebehu dvadsiateho storočia zabilo fajčenie vyše sto miliónov ľudí. Miera predčasnej úmrtnosti fajčiarov je dva- až trikrát vyššia oproti nefajčiarom, fajčenie navyše spôsobuje stratu chromozómu Y či zápaly.

Fajčenie predstavuje hlavné riziko vzniku rakoviny, porúch dýchacieho systému a kardiovaskulárnych ochorení. U mužov znižuje počet spermií, u žien je spojené s komplikáciami pri pôrode.

Na zoznam nevýhod spojených s fajčením pribudla ďalšia. Podľa výskumu, ktorý vyšiel minulý týždeň v časopise Eating Behaviors, zvyšuje fajčenie chuť na nezdravé jedlá z rýchleho občerstvenia.

Nezdravá strava

Fajčiari vážia vo všeobecnosti o 4 až 5 kilogramov menej než nefajčiari. Predpokladá sa, že je to spôsobené tým, že fajčenie zvyšuje pocit sýtosti. Na druhej strane, tuhí fajčiari vážia viac ako slabší fajčiari.

Ak sa pozrieme na celkový príjem kalórií a tukov, fajčiari ich v priemere prijímajú viac než nefajčiari. Zvýšená chuť na nezdravé mastné jedlá by mohla čiastočne vysvetliť priberanie u ľudí, ktorí sa pokúšajú prestať fajčiť.

Aby bádatelia preskúmali spojenie medzi fajčením a konzumáciou nezdravého jedla, zamerali sa na 712 dobrovoľníkov, u ktorých sledovali chuť na rôzne jedlá, príjem potravy a históriu fajčenia.

Zistili, že fajčiari mali v porovnaní s ľuďmi, ktorí nikdy nefajčili, častejšiu chuť na jedlá a vysokým obsahom tukov. Tieto výsledky sa potvrdili aj po tom, čo vedci vzali do úvahy aj iné faktory, ako stres, depresiu, BMI (Body Mass Index) a demografické faktory.

Depresia a stres

Vzťah medzi celkovým príjmom potravy a fajčením však nebol výrazný po tom, čo vedci vzali do úvahy depresiu a stres. To naznačuje, že fajčenie, teda závislosť od nikotínu, zvyšuje príjem nezdravých jedál, no nie celkové množstvo skonzumovanej potravy.

Závislosť od nikotínu zvyšovala frekvenciu príjmu nezdravej potravy, najmä tukov, cukrov a škrobov. Fajčiari, najmä tí so silnejšou závislosťou od nikotínu, majú pravdepodobne väčšie problémy s kontrolou príjmu nezdravých jedál či so zmenou stravovacích návykov.

Podľa autorov štúdie sa tieto problémy môžu prejavovať hlavne v stresových situáciách a pri depresii.

Ako so zlozvykom skoncovať?

Asi 40 percent fajčiarov sa pokúsi prestať fajčiť jeden- až dvakrát ročne. Takmer polovica nevydrží nefajčiť dlhšie ako týždeň. Iba päť percent fajčiarov, ktorí sa so zlozvykom snažia skoncovať, abstinuje aj po roku.

Čo sa týka priberania na váhe po skončení s fajčením, ide o veľký problém. Spomedzi ľudí, ktorí sa pokúsili prestať, no po čase sa k fajčeniu vrátili, až 52 percent žien a 32 percent mužov uviedlo, že priberanie bolo hlavný dôvod, prečo opäť začali fajčiť.

Je možné, že problémy s kontrolou chuti na nezdravé jedlá pretrvávajú niekoľko týždňov až mesiacov po tom, čo sa snažíme prelomiť závislosť od nikotínu. Ako uviedli autori v novej štúdii, „zameranie sa na riešenie chuti na nezdravé jedlá môže byť veľmi dôležité, ak chceme predísť nárastu váhy počas ukončovania fajčenia“.

Neostáva teda nič iné, než vydržať a dať si pozor na sladké a mastné jedlá. Pomôcť môžu aj nikotínové náplasti alebo liečivo vareniklín, ktoré pomáha zmierniť túžbu po cigaretách a abstinenčné príznaky spojené s ukončením fajčenia.

Ktorá z týchto dvoch alternatív je účinnejšia, závisí od individuálnej biochémie pacienta, v tomto prípade od rýchlosti odbúrania nikotínu v tele. Vedci však neodporúčajú spoliehať sa na elektronické cigarety – nie sú totiž účinné a dokonca môžu mať nežiaduce účinky.

Dostupné z doi: 10.1016/j.eatbeh.2016.12.009, 10.1016/S2213-2600(14)70294-2

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie