Danko je antisystémový živel

Andrej Danko máva plné ústa rečí o štandardných stranách, čo majú štruktúry a revízne komisie. Ide ho rozdrapiť, keď sa v parlamente objaví transparent. Za nastolenie vlastnej predstavy o slušnosti a poriadku v „jeho” inštitúcii je ochotný riskovať aj demokratickú povesť krajiny. Jeden by povedal, že advokát systémovosti.

Ale potom si Andrej Danko sadne pred kameru a povie, že má priamy vplyv na riadenie železničnej spoločnosti. Obrovskej akciovej spoločnosti, ktorá má vlastné vedenie, dozornú radu a predstavenstvo a zákonom daný výkon akcionárskych práv. A on – predseda parlamentu – v nej rozhoduje.

To bolo zneuctenie inštitucionálneho rozdelenia moci v priamom prenose. Danko nepotrebuje písať blogy o konci systému – on koná tak, akoby už ten koniec nastal. Najväčší obranca inštitúcií sa chváli, že cestu k moci si vyšliapava naprieč úradmi a napriek systému.

Danko zjavne nemá pod kontrolou svoju mocenskú náruživosť. V kombinácii s jeho víziami či skôr „videniami“ to vyrába priame škody. Danko povedal, že sa mu nepáčia žlté vlaky – štát nasadil IC-čká. Práve včera Danka rozhnevalo, že na Dunaji nevidí žiadnu slovenskú vlajku – nasadíme päť remorkérov a dva tankery?

A to má Danko ešte svojho Hrnka s dvojbodkou v logu RTVS. Koľko svetelných rokov je tento druh politiky vzdialený od prístupu „hodnota za peniaze“, ktorým sa takmer chcela riadiť táto vláda? A ako veľmi je Dankovo vnímanie výkonu moci odlišné od Kotlebovho županovania?

Aby toho nebolo málo, Danka veľmi nemá kto brzdiť. Smer vysiluje boj o Kaliňáka vo vláde. Bugár namiesto Danka šťuchá lakťom do Žitňanskej. A predseda parlamentu sa vezie ako na IC-čku a sníva svoj premiérsky sen.