Denník N

Šéf lyžiarov Repka: Pred Jasnou sa mi vyhrážali, v asociácii je to zjazdári proti všetkým

František Repka. Foto N – Tomáš Benedikovič
František Repka. Foto N – Tomáš Benedikovič

František Repka hovorí, že mnoho konfliktov pramení z minulosti a on za ne nemôže. Rozhovor, pri ktorom bol prítomný aj generálny sekretár SLA Radovan Cagala, vznikol minulý týždeň pred tlačovkou Andreja Danka.

Kedy ste sa naposledy videli s Petrou Vlhovou alebo Veronikou Velez-Zuzulovou?

„Naposledy minulý rok vo Flachau na Svetovom pohári, bol som tam súkromne s manželkou. Mal som pekný zážitok, úprimne som im fandil. Dievčatá sú v pohode. Druhá vec je, že okolo nich pracuje tím, ktorý má nejaký spôsob práce. Samozrejme, aj funkcionári SLA pre ten tím pracujú a majú byť v symbióze. Tam z môjho pohľadu zlyháva komunikácia.“

S kým zo zjazdárov komunikujete?

„Komunikujem s vedením úseku na predsedníctve s pánom Rajčanom. Viem s nimi komunikovať aj na zasadnutí úseku, ak som prizvaný. Pokiaľ ide o pretekárov, komunikácia prebieha skôr prostredníctvom rodičov.“

Ako vyzerá komunikácia v lyžiarskom hnutí napríklad na konferencii? Z médií máme pocit, že po sebe hádžete stoličky…

„Minulý rok bola veľmi zvláštna, bolo to zjazdári verzus všetci ostatní. Vyplynulo to z komunikácie vedenia Úseku alpských disciplín. Ostatní predstavitelia úsekov ju vnímali ako ohrozenie ich lyžiarskych odvetví.“

V akom zmysle?

„Že len čo bude mať na konferencii jeden úsek nadpolovičné zastúpenie delegátov, schváli si všetko, čo potrebuje, bez spolupráce s ostatnými. My sme však lyžiarska, a nie zjazdárska asociácia.“

Argumentujú, že majú veľkú členskú základňu a zároveň nepomer v obsadení exekutívy SLA či konferencie. Je možnosť, aby mali väčší vplyv?

„Áno, majú najväčšiu členskú základňu. Verejnosť však nevie, že Úsek alpských disciplín registruje už deti narodené v roku 2009, majú pre nich súťaž. Iné úseky ešte takéto deti neriešia, pretože tie sa musia naučiť lyžovať, a to sa vedia len u nich. Treba sa spýtať, či je šťastné, že jeden úsek si registruje členskú základňu od deviatich rokov a niektoré od šiestich.

Ak majú najväčšiu členskú základňu, ako to, že máme len troch –  štyroch reprezentantov? A iný úsek, ktorý je menší, má šesť reprezentantov? Musí sa nájsť kompromis, aby sa tieto anomálie dali do poriadku. Aby sa neoperovalo tým, že ich je najviac.

Navyše, ďalší úsek sú učitelia lyžovania, ktorí nemajú nič spoločné s pretekárskou činnosťou. Vzdelávajú sa, aby išli do komerčného sveta a učili ľudí lyžovať. A eviduje ich Úsek alpských disciplín. Postupne sa snažíme, aby boli vedení samostatne pod úsekom vzdelávania.“

A nemôžu mať zjazdári menej reprezentantov v pomere k členskej základni preto, lebo majú vo svete vyššiu konkurenciu?

„Je to diskutabilné. Napríklad na bežecký Svetový pohár sa nedostane pretekár, ktorý sa naň nenominuje. Tam je systém kvalifikačných pretekov. Alebo: kto bude robiť skoky na lyžiach? To je taký špecifický šport, že tam nikdy nebude členská základňa ako u zjazdárov alebo bežcov. Na rovinu si treba povedať, či sa každý vie spustiť na mostíku a spraviť štyri vývrtky vo vzduchu. To sú špecifiká, ktoré majú jednotlivé disciplíny. A my musíme ako SLA zabezpečiť rozvoj všetkých. Člen môže byť v zjazdárskej základni, naučí sa lyžovať a potom môže prejsť do iného úseku.“

Necítili by sa lepšie, keby mali aspoň trochu väčší vplyv? Teraz majú rovnako hlasov ako napríklad lyžovanie na tráve…

Predsedníctvo SLA

  • prezident
  • dvaja viceprezidenti
  • 1 zástupca bežeckého úseku
  • 1 zástupca úseku alpských disciplín
  • 1 zástupca skokanského úseku
  • 1 zástupca úseku severskej kombinácie
  • 1 zástupca úseku lyžovania na tráve
  • 1 zástupca úseku akrobatického lyžovania
  • 1 zástupca úseku snoubordingu
  • 1 zástupca športovcov

„Je to vecou kompromisu. Úsek lyžovania na tráve je rovnako zjazdársky úsek, len lyžujú v lete. Mnoho z nich lyžuje aj v zime za Úsek alpských disciplín. Je to anomália. Predstavitelia iných úsekov sa vyjadrili jasne: nepodporia žiadny návrh, ktorý by prispel k tomu, aby mali tieto dva úseky väčšinu na konferencii. Cítia to ako ohrozenie svojich disciplín. Skokani vedia, že ich nebude toľko ako zjazdárov či bežcov. Ale tiež chcú mať nejaké postavenie a vplyv voči členskej základni. Nechcú byť do počtu.“

Aký je pomer členov, ktorý označujete za skutočný? Zodpovedá to súčasnému zloženiu predsedníctva?

„Verejnosti je prezentované, že zjazdárov je najviac, lietajú rôzne čísla. Keď sme vyčlenili učiteľov lyžovania, čísla sú úplne iné a nie je až taká dominancia Úseku alpských disciplín. Je to o konsenze medzi úsekmi. Každému som ako prezident umožnil, aby si úsek sám manažoval. Zrušili sme centrálne riadenie. Bola to obrovská zmena, vždy sa celé lyžovanie riadilo na veľkom predsedníctve.“

František Repka je od roku 2014 prezidentom Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA). Počas aktívnej kariéry združenára (skoky a beh na lyžiach) reprezentoval Československo. Bol účastníkom olympijských hier v Calgary, päťkrát reprezentoval na majstrovstvách sveta. Trénoval paralympionikov, potom začal podnikať. Má požičovne lyží, pôsobí aj v hotelierstve, gastronómií a finančníctve.  Foto N - Tomáš Benedikovič
František Repka je od roku 2014 prezidentom Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA). Počas aktívnej kariéry združenára (skoky a beh na lyžiach) reprezentoval Československo. Bol účastníkom olympijských hier v Calgary, päťkrát reprezentoval na majstrovstvách sveta. Trénoval paralympionikov, potom začal podnikať. Má požičovne lyží, pôsobí aj v hotelierstve, gastronómii a finančníctve.  Foto N – Tomáš Benedikovič

Žampovci či Vlhovci hovoria, že SLA nijako neprispieva na prípravu reprezentantiek.

„Tu máte čísla, že nehovoria celkom pravdu (rozpočet SLA na rok 2016). Ťažko povedať, či účelovo alebo z neznalosti. Toto zaplatila asociácia pre športovcov, je to priama podpora. Disponujeme číslami presnými na cent. Nebojíme sa stransparentnenia financovania, vítame ho. V očiach verejnosti je vedenie asociácie obviňované, že si vypláca peniaze. My funkcie robíme dobrovoľne, nemáme žiadne platy. Našou úlohou je, aby sme nastavili fungujúci systém, čo aj postupne robíme.“

Posledný spor vedenia asociácie s Úsekom alpských disciplín sa točil okolo mailu, ktorý prišiel reprezentantom 23. decembra. Tvrdíte, že informáciu o podpise nedostali prvýkrát, ako tvrdia oni.

„O pracovnej verzii štatútu sme prvýkrát diskutovali 16. novembra na pôde sekretariátu počas zasadnutia športových riaditeľov odborných úsekov. Štatút sme prešli riadok po riadku, pripomienky som zapracoval. (Zápis zo stretnutia) Potom o ňom diskutovali aj štatutári a vznikla finálna verzia, ktorá bola 8. decembra predložená na rokovanie predsedníctva. (Zápis z predsedníctva)

Sekretariát dostal úlohu distribuovať ho každému úseku prostredníctvom športových riaditeľov, ktorí sedia aj na predsedníctve. O päť dní neskôr bol prostredníctvom vedúcej kancelárie štatút odoslaný športovým riaditeľom, aby ho distribuovali a v dvoch podpísaných kópiách vrátili na sekretariát. My nekontrolujeme, kedy sa distribuovali reprezentantom. Domnievam sa, že na Úseku alpských disciplín prišlo k oneskoreniu.“

E-mail reprezentantom však prišiel 23. decembra a bol písaný v policajnom tóne.

„Dobrá otázka. Bola požiadavka, aby bol štatút podpísaný v čo najkratšom možnom termíne. Jeden zo štatutárov dal pokyn generálnemu sekretárovi, aby dodržal termín a aby bol distribuovaný.“

(Do rozhovoru sa zapája Radovan Cagala, generálny sekretár SOV): „E-mail išiel z mojej adresy, vyčkával som do posledného momentu.“

FR: „Tento pokyn som nedal ja ako prezident a nepovažujem to za šťastné riešenie.“

Kto ho dal?

„Jeden zo štatutárov.“

Ktorý?

„Viete, kto sú štatutári, teda viete, kto dal tento pokyn. Ja som o tom nevedel.“

Kto to bol?

RC: „Boli to pán Marino Mersich (bývalý šéf Úseku alpských disciplín, dnes viceprezident SLA, pozn. redakcie) a pán Ivan Ivanič. Ich zadanie a pokyn je zdokumentovaný v archíve sekretariátu, pokyn išiel na vedomie všetkým členom predsedníctva s výnimkou pána Rajčana, predsedu Úseku alpských disciplín.“

Ako vnímate pána Mersicha?

FR: „Ako kontroverznú osobu. Riadil Úsek alpských disciplín, väčšia časť členskej základne ho nechcela. Na základe toho sa aj udiala zmena. Musíme akceptovať, že pán Mersich má teraz funkciu. V niektorých veciach sa vieme zhodnúť, v iných mám úplne iné názory. Názory môžu byť rôzne, podstatné je, akým spôsobom sa budú interpretovať. Musím povedať, že výstup je taký, že pre Úsek alpských disciplín je jeho osoba spúšťač emócií.“

Na pozíciu viceprezidenta sa na minuloročnej konferencii dostal na základe nominácie a hlasov úsekov okrem ÚAD. Bolo to produktom pnutia vnútri asociácie? Spravilo sa zjazdárom napriek?

„Môže sa to chápať aj takto. Ostatné úseky sa cítili ohrozené názormi Úseku alpských disciplín na vedenie asociácie v budúcnosti. Preto sa spojili a nominovali si ako svojho predstaviteľa pána Mersicha a konferencia ho zvolila.“

Mohlo ísť pri odoslaní e-mailu 23. decembra o akési vybavovanie účtov z minulosti?

RC: „Zavolal mi a pýtal sa: Už si to poslal? Pýtam sa: Skutočne to mám poslať bez toho, aby predsedníctvo predtým hlasovalo a prijalo uznesenie, že kto nepodpíše štatút, nebude prihlásený na FIS súťaže? On na to: Áno. Predsedníctvo schválilo štatút, ten majú podpísať. Ja: Si si tým istý? On: Nemáme o čom diskutovať, nepodpíšu, neštartujú!“

FR: „Ťažko odpovedať. Nikdy nevieme, kto má aké pohnútky na svoje činy. Funkcia viceprezidenta však nehovorí o tom, že má riadiť úsek. Pán Mersich prekročil svoje právomoci, aj keď je štatutár. O takejto vážnej informácii by sme prinajmenšom mali diskutovať.“

Keby pán Mersich nebol štatutárom, ani nemal funkciu, bol by väčší pokoj v asociácii?

„To nie je otázka na mňa. Ako prezident riadim procesy a myslím si, že pocit krivdy sa preniesol z minulosti. A je len na sile osobnosti, či sa vie povzniesť a postaviť sa k tomu profesionálne alebo sa nechať viesť emóciami. Je to niekde na pol ceste. Obe strany sú emocionálne.“

Novozvolený prezident Repka (uprostred) s Ivanom Ivaničom (vľavo) a Marinom Mersichom v roku 2014. Foto - tasr
Novozvolený prezident Repka (uprostred) s Ivanom Ivaničom (vľavo) a Marinom Mersichom v roku 2014. Foto – tasr

Prečo by lyžiarska asociácia mala mať priestor na kombinéze pretekárov?

„Zastrešujeme reprezentantov v lyžovaní. Na ich oblečení máme byť prezentovaní znakom, hovorí o tom aj pravidlo FIS. Národný zväz sa aj podieľa na príprave športovcov, aj keď môžeme diskutovať, či je tá podpora dostatočná. Vychádza z podmienok, v ktorých asociácia pracuje, a s financiami, s ktorými disponuje. SLA nie je výrobný závod, ale na základe príspevkov a vlastných marketingových príjmov prerozdeľuje pre jednotlivé úseky financie. Úseky potom s týmito peniazmi disponujú a zabezpečujú športovú prípravu.“

Hovoríte, že podľa FIS patrí priestor na kombinéze národnej asociácii, ktorá ho môže prepožičať pretekárom.

„Áno, my ich zadarmo odstupujeme našim pretekárom, ktorí si plochy obsadzujú vlastnými sponzormi. V SLA doteraz nebol žiadny marketing, ktorý by to riešil. Do budúcna má asociácia záujem byť v marketingu aktívnejšia. Máme už nákres miest pre sponzorov na kombinéze.

Čo môže nastať, ak národná asociácia neschváli rozdelenie sponzorov na kombinéze?

„V tom prípade by si SLA nesplnila povinnosť voči FIS.“

Teraz je to schválené?

„Nie, nikto nám to nepredložil, vyriešil by to podpis štatútu reprezentantmi. Keby FIS chcela, tak nás požiada o dokladovanie, že sme to schválili. A my im nemáme čo poslať. Môžu nám uložiť sankciu alebo odobrať licenciu pretekárovi. Doteraz sme nemali problém, pretože FIS je relatívne benevolentná. Informáciu o tom, či má športovec obsadené všetky reklamné plochy, potrebujeme poznať aj z dôvodu potenciálu na zobchodovanie. Aby sme mohli získať peniaze pre rozvoj ďalších talentov.“

Ako sa vám komunikuje s potenciálnymi partnermi? Firmy dbajú na mediálny obraz a vo vašom prípade nie je dobrý.

„V takejto situácii sa marketing nedá rozvíjať, musí prísť ku konsenzu. Aby sme vedeli ukázať, že sme transparentní, vieme, čo robíme, podporujeme mládež aj reprezentantov. Až do minuloročného Svetového pohára v Jasnej sme mali veľmi dobre rozpracované marketingové projekty. Len čo sa medializovalo, čo sa medializovalo o asociácii, všetci sponzori odskočili. Vnímajú nás ako organizáciu, ktorá nie je transparentná a športovcom robí zle. Na verejnosti je prezentované, že máme funkcionárov, ktorí si chcú zarobiť. To nie je pravda, je to zvrátený pohľad verejnosti.“

Otec Adama a Andreasa Žampovcov Tomᚹ Žampa počas mimoriadneho zasadnutia Úseku alpských disciplín 18. apríla 2015 v Banskej Bystrici. Foto - tasr
Otec Adama a Andreasa ŽŽampovcov Tomᚹ Žampa počas mimoriadneho zasadnutia Úseku alpských disciplín 18. apríla 2015 v Banskej Bystrici. Foto – tasr

Keď vás zvolili, mali ste podporu Úseku alpských disciplín. Čo sa odvtedy zmenilo?

„Daný stav je prenos emócií z minulosti. Máme špičkových reprezentantov, z toho titulu sú emócie ešte vážnejšie. Ľudia, ktorí sú teraz nespokojní, majú negatívne skúsenosti z minulosti. Ide o rôzne personálne výhrady, ktoré sa prenášajú do komunikácie. Je veľká výzva, aby sme našou činnosťou ukázali, že toto neplatí, že je tu nové vedenie a z minulosti sa nebude nič prenášať.“

Keď sa hovorí o lyžiarskej asociácii, často sa používajú dve frázy. Prvá je „hádzanie polien pod nohy“ a druhá „úspechy napriek, nie vďaka SLA“. Tvrdíte, že to platí na bývalé vedenie, a nie na vás?

„Nie, to nechcem tvrdiť. Každá organizácia má určitý spôsob riadenia. Snažím sa o taký, na aký som zvyknutý z iných korporácií. Transparentnosť, zodpovednosť, delegovanie právomocí. Keď je dobre nastavený systém, nemôže vzniknúť problém, lebo sa nedá uhnúť. Na margo hádzania polien pod nohy – nech mi povie športovec konkrétne, aké polená som mu hádzal pod nohy. Nemohol štartovať? Nedal som mu výstroj alebo ho neprihlásil na preteky alebo nedal peniaze?

Keby som nedal peniaze a on to vníma ako poleno pod nohy, super, je na mne, aby som zdôvodnil, prečo sa tak stalo. Boli či neboli prihlásení na preteky? Ako prezident nezodpovedám za to, že manažérsky nebolo zvládnuté prijatie štatútu. Presadzoval som, aby sa to riešilo až v apríli po sezóne. No predsedníctvo rozhodlo inak. S tým ja nič neurobím.“

Verejne vás kritizujú predseda parlamentu Andrej Danko či na Facebooku jeho podpredseda Martin Glváč. Bavili ste sa s nimi o tom?

„Komunikáciu cez Facebook hodnotím ako veľmi nešťastnú, určite nie ohľadom odborných tém. Neviem, či nie je niekto mimo asociácie na tom znalostne tak dobre, aby vedel vyhodnotiť pravidlá FIS a aké kompetencie vyplývajú národnému zväzu a športovcom. Sú to skôr emocionálne výstupy, ktoré prilievajú olej do ohňa. Je to, ako keby som sa mal vyjadrovať k práci parlamentu, o ktorej nemám ani páru.“

Komunikujete s premiérom Robertom Ficom? Keď ste naposledy riešili spor na okresnom súde v Poprade, mal sa doň zaangažovať aj on.

„Pánovi premiérovi som poslal dva listy, v ktorých sme ho žiadali o riešenie. Ale to je spor medzi nami a ministerstvom školstva, v ktorom sme argumentovali všetky pripomienky, ktoré nám boli zaslané prostredníctvom hlavnej kontrolórky športu. Mali sme sa stretnúť na ministerstve, kde sme mali nájsť spoločné riešenie, dodnes sme sa nestretli. Nepovažujem to za štandardné.“

Ako prebieha komunikácia s ministrom školstva Petrom Plavčanom?

„Mali sme jedno stretnutie, na ktorom sme si povedali stanoviská a dohodli sa na riešení, že sa stretneme, ale to neprebehlo. Dostali sme len ďalšie nariadenia. Komunikácia neprebehla žiadna, aj keď s pánom Plavčanom sme sa na tomto dohodli. Treba si uvedomiť, že generálna riaditeľka sekcie športu na ministerstve školstva pani Maršáleková bola vylúčená zo SLA, je voči nám žalobkyňou v troch procesoch. Nemôžeme s ňou komunikovať, nepovažujeme ju za nestrannú, ale za zaujatú.“

Ako prezident lyžiarskej asociácie ste pred rokom nešli na podujatie Svetového pohára v Jasnej. Ako ste to prežívali?

„Bol som veľmi sklamaný. Športovci boli vtiahnutí do niečoho, čo im neprináleží. Bez toho, aby boli oboznámení, v čom spočíva funkcionárska práca. Všetko bolo zlé, osočoval sa prezident aj funkcionári. Komunikáciu s partnerom Tatry Mountain Resorts som zabezpečoval ja, neskôr prostredníctvom generálneho sekretára. Procesy sme nastavili tak, že Svetový pohár bol vynikajúci. Nastavili sme perfektné vzťahy s TMR. Keď som sa už tešil, že je všetko odrobené a môžeme sa prezentovať, vyšli na povrch emócie. A funkcionári, ktorí sa na tom vôbec nepodieľali, spustili antikampaň proti vlastnej asociácii. Bol som rozčarovaný a sklamaný, že si ľudia nevážia prácu tých, ktorí pre nich pracujú.

Svetový pohár som zabezpečoval, aj keď som na ňom pre útoky na moju osobu osobne nebol. A to nehovorím o výhražných mailoch, ktoré mi chodili aj od členov asociácie. Trochu ma to urazilo. Postavil som sa však k tomu profesionálne a podujatie som zabezpečoval cez telefón prostredníctvom generálneho sekretára.“

Na Slovensku každý pozná každého, aj vy ste určite poznali Zuzulovcov, Žampovcov či Vlhovcov. Zmenili sa vaše vzťahy za posledné dva roky?

„Je tam nedostatočná komunikácia. Prispeli k tomu asi aj mediálne výstupy. Názory sme si neodkomunikovali, namiesto toho sa s každým rozdielnym názorom uteká do médií a prezentuje sa ako kauza. Pritom by možno stačil jeden telefonát či dve stretnutia a veci by sa veľmi rýchlo vyriešili. Na komunikáciu však musia byť dve strany. Vyjadrenia cez médiá sú nešťastné a zatvárajú všetky komunikačné kanály. Som veľmi rád, že sme sa stretli na pôde SOV. Konečne sme sa stretli tvárou v tvár a zistili sme, že vieme nájsť styčné body, len treba komunikovať.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Československo ste reprezentovali v severskej kombinácii (skoky na lyžiach a beh na lyžiach). Kam sa podeli slovenskí skokani?

„Skoky majú základňu už len v Banskej Bystrici. Mali sme vybudované malé mostíky pre deti, tie boli po celom Slovensku zlikvidované. Neviem prečo, či tam boli podnikateľské alebo iné zámery. Načo sú nám veľké mostíky ako na Štrbskom plese, keď na nich nemá kto skákať? Ak chceme túto časť športu rozvinúť, potrebujeme vybudovať športoviská. Zjazdári aj bežci majú komerčné športoviská, na ktoré stačí prísť a trénovať. Inak, FIS veľmi tlačí do popredia práve skoky.“

Robí sa v asociácii niečo pre to, aby sa znova vybudovali malé mostíky?

„Nevlastníme športoviská. Slovenský lyžiarsky zväz ako náš predchodca mal obrovský majetok. Lyžiari vždy mali obrovský majetok, vlastnili horské chaty či športoviská. Dnes asociácia nevlastní žiadny majetok. Môžeme sa spojiť s komerčnými subjektami a samosprávami a nastaviť spoločné projekty. Ale pokiaľ budeme mať spory v asociácii, nikdy takéto projekty nevieme naštartovať. Potrebujeme byť dôveryhodní. Teraz sa venujeme súdnym sporom, bez nich by sme mohli obrátiť pozornosť na projekty.“

Boli ste reprezentantom Československa v severskej kombinácii. Čo prišlo potom?

„Tri roky som trénoval športové triedy bežcov na lyžiach v Poprade. Potom som začal podnikať s požičiavaním lyží. Popritom som trénoval reprezentačné družstvo paralympionikov, boli sme na troch paralympiádach. Dosiahli sme vynikajúce výsledky a do dnešného dňa som s nimi v kontakte. To trvalo asi dvanásť rokov. Potom som mal rozbehnuté ďalšie podnikateľské aktivity, začal som pôsobiť aj v gastronómii a hotelierstve. Nestíhal som už oboje. Zo športového prostredia som na nejaký čas vypadol, no stále som sledoval, čo sa deje v lyžiarskom športe. Momentálne pôsobím vo viacerých segmentoch – gastronómia, hotelierstvo, finančníctvo, obchod.“

Ako ste sa dostali k penziónu priamo na Štrbskom plese?

„Poctivou prácou, vytrvalosťou a tým, že som sa obklopil správnymi ľuďmi. A to ešte musíte dúfať, že budete úspešnejší ako konkurencia. Trvalo mi okolo 20 rokov, aby som sa na tomto trhu presadil. Nič som nezdedil, nič som nedostal. Všetko som vybudoval poctivou prácou.“

Patria Tatry spoločnosti J&T?

„Kto iný by vedel v tejto dobe zabezpečiť služby v rozsahu ako momentálne TMR? Ale popri nich začínajú mať iné postavenie aj miestni podnikatelia. TMR tam pritiahlo kvalitnejšie služby. V Tatrách máme kvalitu a nemusíme sa hanbiť ani v porovnaní s rakúskymi strediskami.“

Ste Tatranec. Ste za rozvoj turistického ruchu na úkor prírody alebo ste proti budovaniu v národných parkoch?

„Všetko so zdravým rozumom. Keď sa spoja zástancovia prírody, podnikatelia a samosprávy a ide o správnych ľudí na správnom mieste, vždy sa nájde kompromis. Keď to môže fungovať v Rakúsku, prečo by nemohlo u nás?“

Ako ste vnímali J&T z pozície menšieho podnikateľa?

„V podnikateľskom prostredí je nebezpečná jedna vec – monopol. Pokiaľ má niekto väčší alebo menší biznis, môžu fungovať v symbióze. Pokiaľ má niekto ambície stať sa monopolom, je to veľmi nebezpečné pre podnikateľské prostredie.“

Má J&T túto ambíciu?

„To sa opýtajte ich.“

Poznali ste ich ako konkurenciu. Ako potom prebiehala komunikácia, keď ste spolu organizovali Svetový pohár v Jasnej?

„TMR vnímam nie ako konkurenciu, lebo majú trochu iný záber ako ja. Pokiaľ ide o pohľad prezidenta lyžiarskej asociácie, s pánom Hlavatým (generálny riaditeľ TMR, pozn. redakcie) sme veľmi rýchlo našli spoločnú reč a pracujeme na niektorých spoločných projektoch. Svetový pohár sme zvládli a zistili sme, že naša spolupráca môže byť plodná pre športovcov. Do budúcnosti máme spoločné projekty, ktoré, keď sa nám podaria, budú znova veľmi prínosné pre slovenský šport.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie