Denník N

Merkelovej selfie s teroristom: Facebook sa rozhýbal, v Nemecku zavedie filter falošných správ

Naozaj sa fotí Merkelová s teroristom? Sýrsky utečenec Anas Modamani na jednej z falošných správ na sociálnych sieťach. Foto – Twitter
Naozaj sa fotí Merkelová s teroristom? Sýrsky utečenec Anas Modamani na jednej z falošných správ na sociálnych sieťach. Foto – Twitter

Investigatívni novinári v Nemecku budú pomáhať Facebooku odhaľovať falošné správy. Mnohé z nich sa zameriavajú na nemeckú kancelárku a utečencov.

Na začiatku bolo veselé selfie, ktoré si sýrsky utečenec Anas Modamani urobil s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keď v septembri 2015 navštívila berlínsky prístrešok pre žiadateľov o azyl.

To, čo nasledovalo na sociálnych sieťach, už úsmevné nebolo.

Na Facebooku začali Modamaniho na zmanipulovaných fotomontážach spájať s teroristickými útokmi či s bitkou bezdomovca v Berlíne. Utečenec z predmestia Damasku sa stal klasickou ukážkou obete falošných správ, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach.

Modamani, ktorý má dnes 19 rokov, sa s Merkelovou stretol len mesiac po tom, ako sa mu podarilo dostať zo Sýrie cez Turecko, Grécko a Srbsko do Nemecka. „Bol som prvým, koho spájali s teroristickými útokmi v Bruseli. Moja fotografia kolovala s tým, že som jedným z útočníkov,“ povedal Modamani pre BBC.

Z obáv o svoju bezpečnosť po prvej vlne hanlivých útokov, ktorú vyprovokovalo selfie s kancelárkou, radšej nevychádzal na verejnosť. Situácia sa zopakovala znovu koncom minulého roka, keď ho na Facebooku či Twitteri začali spájať s teroristickým útokom na vianočné trhy v Berlíne.

Spomalený Facebook a pokuty

Modamani sa preto rozhodol, že sa začne s Facebookom súdiť, a jeho prípadu sa ujal právnik Chan-jo Jun, ktorý od septembra minulého roka volá po vyšetrovaní Marka Zuckerberga a ďalších predstaviteľov Facebooku za to, že ich sieť zlyháva pri odstraňovaní rasistických komentárov na sociálnej sieti, čo je v rozpore s nemeckou legislatívou týkajúcej sa šírenia nenávisti.

Facebook tvrdí, že nenávistné príspevky maže – Junov zoznam 438 príkladov, ktoré za posledný rok nevymazali, však svedčí o inom. To, že s nahlasovaním rasistických a nenávistných prejavov na Facebooku je problém, písal aj Denník N.

Reportér Filip Struhárik v novembri otestoval systém nahlasovania, aby zistil, že nefunguje: „V súčasnosti teda môžete falošnú správu nahlásiť, ale vaše upozornenie nepôjde administrátorom ako požiadavka na zákaznícku podporu. Nemusia sa ním teda zaoberať a nemusia človeku ani odpovedať, ako správu posúdili a čo s ňou urobili. Sľubované ‚ľahké nahlasovanie‘ teda zatiaľ nijakým spôsobom nerieši problém šírenia falošných správ na Facebooku.“

Facebook podobne ako Google či Twitter po masívnom šírení falošných správ počas prezidentských volieb v Spojených štátoch sľubuje nápravu. Najnovšou iniciatívou, ktorá by tentoraz mala fungovať, je zavedenie filtra, ktorý by mal na Facebooku v Nemecku obmedzovať šírenie klamstiev a nenávisti.

Urobí tak v spolupráci s treťou stranou – mimovládnou organizáciou Correctiv a jej investigatívnym tímom.

„Na riešení tohto problému pracujeme veľmi starostlivo. Naše úsilie sa sústredí na falošné správy, ktoré šíria spameri,“ napísal Facebook vo svojom vyhlásení.

Nemecká vláda a jej tajné služby sa už dlhšie obávajú, že by sa počas volebného roka 2017 mohli stať podobnou obeťou dezinformačných kampaní či hackerských útokov, akými si prešla Amerika, kde sa bežne šírili vymyslené správy o tom, ako pápež František údajne podporil v kampani Trumpa a Hillary Clintonová vraj figuruje v pedofilnom gangu.

Obmedziť tento trend by mohol práve nový projekt Facebooku. Nemeckí používatelia by v jeho rámci nahlasovali problematické príspevky a následne by ich posudzoval tím expertov, podpísaný pod základné etické pravidlá, akými sú nestraníckosť či transparentnosť.

„Ak overovatelia faktov zistia, že ide o podvrh, správa sa aj s vysvetľujúcim komentárom označí za spornú,“ napísal v nedeľu o novom opatrení Financial Times.

Kontroverzné príspevky potom už nebudú uprednostňované algoritmom hlavnej stránky (newsfeed) a používatelia, ktorí ich budú chcieť šíriť ďalej, dostanú upozornenie.

Ešte predtým nemecká vláda oznámila, že zvažuje trestanie falošných správ pokutou do 500-tisíc eur, ak ich Facebook do 24 hodín od upozornenia nevymaže. Príkladom by mohla byť správa o vymyslenom útoku na nemecký kostol, aký šírila kontroverzná americká stránka Breitbart, ktorej bývalý šéf Steve Bannon sa stal šéfom stratégie u Donalda Trumpa.

V návrhu sa hovorí aj tom, že upozornenie na chybu by malo mať rovnaký dosah ako šírenie klamstva, čo nie je nepodstatný návrh. Stačí si spomenúť, ako sa napríklad na Twitteri bleskovo šírila fáma, že protestujúcich demonštrantov proti Trumpovi zvážajú na autobusoch.

Širili ju tisícky ľudí, informovali o nej médiá a Donalda Trumpa vyprovokovali k útoku na Twitteri. Avšak keď autor klebety napísal opravu, že sa mýlil, s tým, že išlo o obyčajnú konferenciu, jeho príspevok bol viac-menej ignorovaný.

Nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas si od hrozby pokút podľa Süddeutsche Zeitung sľubuje pohotovejšiu reakciu zo strany sociálnych sietí.

Merkelová ako cieľ

Mnohé z falošných správ sa týkajú nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá chce v jesenných voľbách uspieť štvrtýkrát ako kandidátka na najvyšší post.

Nemecká tajná služba BfV upozorňuje na to, že na šírenie rôznych druhov hlavne ruskej propagandy sa používajú enormné finančné prostriedky. „Čelíme fenoménu v dimenzii, ktorý sme doteraz nevideli,“ povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert podľa Guardianu.

Správa amerických tajných služieb tvrdí, že ruská dezinformačná kampaň sa stáva novým normálom, a odhaduje, že po úspešnom vyskúšaní si Putinom nariadenej kampane v prezidentských voľbách v USA využije podobné techniky celosvetovo, „aj proti našim spojencom počas volebného procesu“.

Vlani ruské médiá šírili nepotvrdenú správu ú znásilnení 13-ročnej Lízy, čo sa v skutočnosti nestalo. Koncom minulého roka ruská agentúra Ria Novosti písala o tom, ako Nemecko vinou Merkelovej politiky otvorených dverí opustilo za rok sedemstotisíc ľudí.

Na toto tvrdenie však neexistujú podklady. Nemecký štatistický úrad v posledných rokoch pravidelne eviduje, že okolo 140- až 150-tisíc Nemcov ročne opúšťa krajinu.

Išlo o jeden z prípadov najnovších falošných správ, na ktoré upozornil EU StratCom Task Force – tím, ktorý sa v Únii zaoberá dezinformačnými kampaňami. Podobný útvar vznikol nedávno aj na českom ministerstve vnútra.

„Kyberpriestor sa stále viac stáva arénou konfliktu, internet nie je len silou dobra – šíria sa na ňom aj ideológie nenávisti a násilia,“ hovorí nemecká kancelárka vo vládnom Bielom papieri o bezpečnosti. V ňom sa okrem iného časť venuje hybridným útokom, ktorým čelia všetky zložky spoločnosti. „Ide ako o kyberútoky, tak aj o informačné operácie (propagandu), ekonomické či finančné tlaky a pokusy o politickú destabilizáciu,“ píše sa v správe.

Hybridná taktika podľa nej úspešne stiera hranice medzi vojnou a mierom. Útočník je zväčša neznámy, aby sa zabránilo pohotovej a ráznej reakcii.

„Aby sme na útok dokázali kompetentne reagovať, musíme mať účinný systém včasného varovania. Tento systém by sa mal zakladať na sérii presných a flexibilných ukazovateľov, ako aj na robustných analytických schopnostiach. (…) Politici, médiá a spoločnosť musia pomáhať, keď ide o odhaľovanie propagandy, a brániť sa s faktami.“

Špeciálny tím, ktorý má odhaľovať falošné správy na sociálnych sieťach, vybuduje aj britská televízia BBC.

„BBC nemôže editovať internet, ale nebude ani stáť mimo,“ povedal podľa Guardianu jej spravodajský šéf James Harding. Jeho zámerom je, aby sa overovací program Reality Check v spolupráci s Facebookom stal pri odhaľovaní úmyselne falošných informácií ešte atraktívnejším ako ich falošná podoba. Uplatňovať by sa mal ako na internete, tak aj v televízii a rozhlase.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hoaxy a propaganda

Svet

Teraz najčítanejšie