Denník N

Štát porušuje práva detí, nevšíma si tvrdé tresty a má slabú kontrolu, píše Dubovcová

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Ombudsmanka Jana Dubovcová spísala kritickú mimoriadnu správu najmä o resocializačnom zariadení Čistý deň a o detskom domove dcéry bývalej ministerky práce Viery Tomanovej.

Sú to ako dva paralelné svety rôznych prístupov. Na jednej strane ombudsmanka Jana Dubovcová rieši pochybenia štátu v resocializačných zariadeniach a v detských domovoch. Na druhej strane štát prezentuje, ako od začiatku roka berie deti od rodín najmä pre zimu a na výhrady Dubovcovej nevie reagovať.

V piatok verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová do parlamentu predložila mimoriadnu správu, kde píše o pochybeniach štátu pri ústavnej starostlivosti o deti. Ústredie práce, ktoré má sociálnu kuratelu aj kontrolu týchto zariadení na starosti, v pondelok zvolalo brífing, kde hovorili o kontrolách v rodinách a o tom, koľko detí z rodín od začiatku roka odobrali.

Za deväť pracovných dní urobili podľa nich tisíc kontrol. Ústredie začalo tento rok aj kontroly v troch detských domovoch. Vlani robili kontroly v domovoch, v resocializačných strediskách aj v krízových strediskách.

K mimoriadnej správe ombudsmanky sa nevyjadrili. „Nemám vedomosť, že je zverejnená správa. Neviem,“ povedal šéf ústredia Marián Valentovič.

Detské domovy a prístup dcéry Viery Tomanovej

Príkladom zlého fungovania detských domovov, na ktoré upozorňuje Dubovcová, je PETO. Ide o detský domov dcéry bývalej ministerky práce a dnešnej ombudsmanky pre deti Viery Tomanovej. O problémoch domova sa vie už takmer rok. Začiatkom minulého roka sa reportéri .týždňa dostali aj dnu. Boli tam umiestnené deti do 6 rokov, ktoré však majú byť podľa zákona u profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami domova.

„Tu žijú všetky deti v rodine. Sú zvyknuté večerať spolu za stolom. Snažím sa domov viesť tak, aby bol veľkou rodinou,“ presviedčala .týždeň Petronela Tomanová. Zamestnankyne domova však zároveň hovoria, že za deťmi chodia na osem hodín za deň ako do práce a nejde teda o profesionálnych rodičov.

Dubovcová v správe upozorňuje na konflikt záujmov. Ak je šéf detského domova aj profesionálny rodič, môže si odsúhlasiť výnimku a povoliť, aby sa profesionálny rodič (a riaditeľ domova v jednej osobe) staral o viac ako dve deti. Tak sa to dialo aj v domove Tomanovej dcéry.

„Táto profesionálna matka ako jediná osoba, okrem zabezpečovania starostlivosti o štyri malé deti útleho veku zároveň, a tiež v súlade so zákonom, vykonáva aj funkciu riaditeľky detského domova. To znamená, že profesionálna matka je zamestnaná v detskom domove a okrem toho je riaditeľkou detského domova a aj konateľkou občianskeho združenia, ktoré je zakladateľom tohto detského domova. A to všetko v súlade so zákonom,“ napísala Dubovcová.

Na otázku, či je v poriadku, že si riaditeľ môže dať výnimku, ak je aj profesionálny rodič, šéf ústredia práce, pod ktorého kuratela patrí, povedal, že sa k tomu vyjadrí, keď si správu prečíta.

Profesionálni rodičia detského domova PETO mali podľa údajov Dubovcovej viac ako dve deti. V novembri 2015 pripadalo na jedného profesionálneho rodiča v prepočte 3,5 dieťaťa, v decembri 2015 to boli 4 deti a v januári 2016 to bolo 3,33 dieťaťa. „Naplnenosť kapacity profesionálnych rodín v ostatných štátnych a neštátnych detských domovoch v danom období pritom nebola 100 percent,“ dodáva ombudsmanka.

Dubovcová sa v správe pýta, či jeden profesionálny rodič môže naozaj každému dieťaťu venovať dostatok starostlivosti. „Môže jeden profesionálny rodič zvládnuť sám poskytovanie výchovy a starostlivosti súčasne štyrom deťom vo veku do jedného roka na potrebnej úrovni? Nehovoríme o kolektívnej ústavnej starostlivosti, ale o forme osobnej starostlivosti,“ píše.

Jana Dubovcová, Ján Richter a Marián Valentovič. Foto - tasr
Jana Dubovcová, Ján Richter a Marián Valentovič. Foto – TASR

Čistý deň: Ministerstvo si neplní povinnosť

Druhou témou mimoriadnej správy ombudsmanky sú resocializačné zariadenia, konkrétne Čistý deň. Zariadenie sa dostalo do povedomia po blogu opozičnej poslankyne Natálie Blahovej (SaS), ktorá opísala, ako mali sexuálne zneužiť maloletú chovankyňu. O tomto prípade vedelo ministerstvo a ústredie práce už od roku 2015. Maloleté dievča nemalo 15 rokov, keď mala sexuálny styk so zamestnancom.

Aj keď akreditačná komisia ministerstva rozhodla, že by zariadenie malo prísť o akreditáciu, teda by mu už nemali súdy posielať deti na resocializáciu, ministerstvo ju dodnes neodobralo. „Ministerstvo dočasne preruší konanie o zrušení akreditácie, pretože neexistuje dostatok jednoznačných dôvodov na relevantné závery. Existuje zároveň reálny predpoklad, že definitívu určí až súd,“ povedalo ministerstvo v decembri minulého roka.

„Považujem za neospravedlniteľné, že ministerstvo si doteraz nesplnilo svoju povinnosť, ktorá mu zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vyplýva, a nezrušilo zariadeniu Čistý deň akreditáciu,“ hovorí Dubovcová.

Prvé sťažnosti na dianie v Čistom dni pritom prišli už v roku 2014. Nezlyhalo ústredie práce, ktoré má kontrolu na starosti, keď to trvá tak dlho? „Prebieha proces odoberania akreditácie a nechcel by som do toho vyjadreniami zasahovať,“ povedal jeho šéf Marián Valentovič. Rovnakú odpoveď mal aj na otázku, či sú dva roky primeraný čas.

Práve kontrola je jedna z vecí, ktorú Dubovcová úradom vyčíta. „Tieto sťažnosti sa týkali prevažne nevhodného správania personálu voči klientom, formy trestania detí, ako aj neprimeraného obmedzovania kontaktu rodičov, či zákonných zástupcov s deťmi.“ Ústredie sa však necítilo dostatočne kompetentné, aby to kontrolovalo. Obrátilo sa na ministerstvo. Ale ani to sa necítilo kompetentné, a to napriek tomu, že udeľuje zariadeniam akreditáciu. Vrátilo sťažnosť naspäť na ústredie práce. Pre pripomenutie, sťažnosť sa týkala detí a maloletých, ku ktorým sa mali ľudia zo zariadenia správať nevhodne a mali ich neprimerane trestať.

Nakoniec to skontrolovali úrady práce. Väčšina stanovísk bola podľa Dubovcovej neutrálna, oznámenia niekoľkých úradov práce obsahovali viacero veľmi závažných skutočností týkajúcich sa fyzického násilia páchaného na klientoch zo strany personálu, neprimeranosti trestov a zakazovania kontaktu medzi rodičmi, či zákonnými zástupcami, a deťmi, píše Dubovcová.

Jeden prípad fyzických trestov potvrdil podľa nej aj riaditeľ zariadenia a dodal, že dotyčný zamestnanec tam už nepracuje. Ústredie to postúpilo na ministerstvo práce.

O rok prišla ďalšia sťažnosť, teraz na sexuálne zneužitie maloletej. „Avšak napriek tomu, že kontrola bola iniciovaná z dôvodu podozrenia zo sexuálneho zneužívania, táto skutočnosť vôbec nebola jej predmetom,“ píše Dubovcová.

Neprimerané tresty, dievčatá strihali strojčekom

Ombudsmanka urobila v zariadení prieskum a prišla na to, že minimálne  v rokoch 2013 až 2016 používali v zariadení „neprimerané tresty a ponižujúce praktiky, ktoré sú nielen nezlučiteľné s účelom resocializácie, ale predstavujú aj porušenie niekoľkých základných práv a slobôd detí“.

Napríklad viaceré dievčatá uviedli, že po úteku zo zariadenia boli za trest nútené ostrihať si vlasy strojčekom. Viacerí klienti opisovali nosenie pyžama alebo košele hanby. V košeli alebo v pyžame museli klienti údajne chodiť preto, aby neutiekli. Ich vlastné oblečenie im údajne vrátili až potom, ako jedno z detí podalo trestné oznámenie.

Ďalším trestom po úteku bolo zatváranie na samotku. Samotka, ako ju klienti nazývali, síce pozostávala z viacerých izieb, neboli tam však toalety, všetky dvere boli zamknuté, a keď klienti potrebovali ísť na toaletu, museli búchať na personál a ten buď prišiel, alebo aj nie.

Za trest dostávali aj menej jedla, tvrdili niektorí klienti. „Niektorí z klientov uviedli, že v zariadení boli stále hladní, pričom nedostatok jedla bol využívaný aj ako forma trestu,“ píše sa v správe.

Takéto tresty sú podľa ombudsmanky absolútne neprípustné, pretože nie sú zlučiteľné s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti a so zákazom ponižujúceho, neľudského a krutého zaobchádzania.

Chýba diagnostika aj vzdelanie

Ďalší problém je, že deti pred tým, ako ich pošlú do resocializačného centra, nediagnostikujú. Dubovcová v správe píše, že niektoré deti neboli predtým diagnostikované ako závislé a vôbec neprešli detoxikáciou. „Ťažko potom mohlo byť právne relevantným spôsobom preukázané, že v čase rozhodovania prekonávali dôsledky závislosti, ak nebola preukázaná skoršia závislosť,“ píše Dubovcová.

V prípadoch, ktoré ombudsmanka preskúmala, to podľa nej fungovalo tak, že väčšinu detí do resocializačného centra poslali, lebo si ich rodičia mysleli, že berú drogy. Povedali, že je dieťa agresívne, chodí za školu, rodiča nerešpektuje a pravdepodobne experimentuje s drogami. Potom sa kurátor zhováral s dieťaťom a zisťoval, s kým je v partii.

V niektorých prípadoch sa dieťa kurátorovi k užívaniu drog priznalo. Vo väčšine týchto prípadov nasledoval návrh úradu práce na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo dieťa rovno umiestnené do zariadenia Čistý deň. „Rodine teda nebola poskytnutá adekvátna odborná pomoc, nebolo jej odporučené odborné vyšetrenie dieťaťa lekárom,“ píše Dubovcová. Potvrdili jej to aj dvaja bývalí klienti centra. Takýto postup kritizuje aj hlavný odborník ministerstva na závislosti Ľubomír Okruhlica. Resocializačné centrum totiž nie je miesto, kde má dieťa podstúpiť detoxikáciu.

Diagnostiku tak v Čistom dni podľa Dubovcovej robili až potom, čo bolo dieťa do centra umiestnené. Robil to psychiater, ktorý bol zamestnaný priamo v centre. „Každému jednému dieťaťu umiestnenému do RS Čistý deň bola bez výnimky diagnostikovaná buď závislosť od návykových látok, poruchy správania spôsobené užívaním návykových látok, alebo oboje,“ píše Dubovcová.

Zariadenie vo všetkých prípadoch podľa Dubovcovej rozhodlo, že by dieťa malo byť v ich opatere 18 až 24 mesiacov alebo do dovŕšenia plnoletosti. Podľa ombudsmanky je v záujme centra, aby tam boli deti čo najdlhšie, keďže za to od štátu dostávajú peniaze – za rok 12 200 eur. „Čo sa týka dĺžky výchovného opatrenia, súdy v temer všetkých konaniach prevzali návrh resocializačného zariadenia Čistý deň, a neskúmali pritom individuálne potreby dieťaťa,“ napísala Dubovcová.

Maloletým malo byť odopierané aj vzdelávanie – nemali mať naň podmienky, návšteva školy bola za „odmenu“.

Aj keď zariadenie tvrdilo, že majú klienti dostatočný priestor na vzdelávanie a dohľad nad nimi má odborný personál, dieťa sa napríklad kurátorovi sťažovalo, že mu nemá kto vysvetliť matematiku, fyziku a chémiu. „Skutočnosť, že dieťa v monitoringoch dosiahlo z matematiky 10-percentnú úspešnosť, podporuje domnienku, že mu v zariadení Čistý deň naozaj neboli vytvorené dostatočné podmienky na učenie,“ píše ombudsmanka.

Iné dieťa podľa Dubovcovej uviedlo, že mu zakázali zúčastniť sa záverečných skúšok, a tak nemohlo dokončiť ročník. Zariadenie Čistý deň argumentovalo, že deti môžu študovať, aj keď budú mať 25 rokov, pričom teraz je hlavné sústrediť sa na prekonanie závislosti.

Jana Dubovcová je vo funkcii ombudsmanky posledné mesiace. Koalícia sa už dohaduje na tom, kto ju nahradí. Počas svojho funkčného obdobia často poukazovala na pochybenia štátu, najostrejšie spory mala s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, keď kritizovala políciu za násilné razie v osadách a za podmienky, v akých zadržiavajú vyšetrovaných.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie